Kód: Vybrať všetko

Redaktor sa pýta psychologičky na jej názor a zároveň na jej skúsenosti z práce s obeťami zneužívania. Odpovedá, že Franz Schuster má v podstate pravdu, že k zneužívaniu naozaj dochádza u všetkých ľudí, nielen u duchovných, avšak cituje jednu štatistiku, ktorá potvrdzuje, že asi o 2 percenta je sexuálne zneužívanie u duchovných väčšie, než u akejkoľvek inej populácie. Keď hovorí o skúsenostiach s obeťami duchovných a o jej predčasnom odchode z úradu viedenskej arcidiecézy – teraz pracuje už iba ako všeobecná psychoterapeutka pre zneužitú mládež – dodáva: „Z cirkevného úradu som odišla, pretože za celé roky, čo som tam bola zamestnaná, prakticky neexistovala žiadna spolupráca s najvyššími cirkevnými predstaviteľmi. Bola som tam trpená. V tej atmosfére som nemohla pracovať, preto som z tej inštitúcie v roku 2008 odišla.“  

Kód: Vybrať všetko

Hans Peter Hurka tiež súhlasí s tým, že k sexuálnemu zneužívaniu dochádza u všetkých vrstiev spoločnosti, avšak potom na adresu Franza Schustera dodáva: „Povedať, že k sexuálnemu zneužívaniu dochádza na všetkých úrovniach spoločnosti, nie je pre cirkev žiadne ospravedlnenie. Cirkev sama sebe stavia vysokú morálnu latku a je dobre, že tak robí, lebo je to jej poslanie. I ja som presvedčený o tom, že celibát nie je prvoradou príčinou toho, že sa niekto stane pedofilom. Som však zároveň presvedčený i o tom, že je to určitý diabolský kokteil rôznych faktorov v cirkvi, ktoré k vzniku tohto zločinu napomáhajú: zmes autoritatívnych štruktúr, príkazov mlčania (ututlávania), tabuizácia témy sexuality až po povinný celibát, v ktorom ľudia, ktorí sa ešte nevyrovnali  s vlastnou sexualitou a nemajú zrelú sexuálnu vyspelosť,  nie sú plne slobodnými bytosťami, a ľahko sa potom utiekajú k celibátu ako k výhovorke svojich slabostí a neschopností. Myslím, že tieto štrukturálne „zvýhodnenia“, ktoré sa stali v cirkvi praxou, musia definitívne skončiť. Ako dlho máme ešte počúvať, že biskupi či iní zástupcovia cirkvi vyhlasujú na otázky  novinárov: To, čo sa stalo, je len pár ojedinelých prípadov… Ja hovorím: To, čo sa stalo, je zločin, ale ešte oveľa väčší zločin je tvrdohlavé zotrvávanie vo falošných štrukturálnych zvýhodneniach, ktoré realizáciu týchto zločinov preferujú.“  

Kód: Vybrať všetko

Josef Haslinger sa rozpamätáva na stretnutie so ženou, ktorá mu po jednom televíznom vystúpení, v ktorom bola reč o sexuálnych zneužívaniach, napísala list. V tom liste píše o jej bratovi, ktorý bol kvôli sexuálnemu zneužívaniu odsúdený. Vo väzení neuniesol ťarchu svojich činov a spáchal samovraždu. „Je potrebné pomenovať veci pravým menom, a potom ich riešiť. Je však potrebné tiež podať pomocnú ruku tým, čo zločiny spáchali.“ Spomenul príklady niektorých kňazov, ktorí boli buď premiestnení na iné fary či kláštory alebo suspendovaní. Mnohí z nich žili celé roky a desaťročia v kláštore, kde bolo o ich živobytie postarané. Dnes žijú opustení bez finančných prostriedkov, na pokraji materiálnej existencie.