Caute vsetci mam taky problem respektive obklopuju ma divne myslienky pri mojej terajsej partnerke. Skusim vam opisat moju situaciu. Minulý rok som si nasiel svoju najvaznejsiu znamost, (bola to moja najlepsia kamaratka z detstva) dali sme sa dokopy bola to proste najidealnejsia baba pre mna proste vysnivana zenska po vsetkych strankach = rovnake nazory, rozumeli sme si, ziadne hadky, ale aj po fyzickej stranke krasne hnede vlasy, hnede oci, krasne opalena, krasne prsia proste celkovo postavou) miloval som ju neskutocne a vedel som ze nikdy inu babu tak nebudem milovat tak ako ju. No potom prisiel necakany rozchod, urcite aj velky smutok u mna, ktory ale casom pominul no spomienky vzdy ostanu a vzdy ma hreju.
Ale teraz uz mam od noveho roka novú partnerku, sme spolu vo vztahu uz 4 mesiace, no COSI MI TAM CHYBA aby som ju dokazal milovat najviac ako sa da. Su momenty ked som si isty laskou k nej, ale takto ked som sam rozmyslam neustale ci som spravil dobre ze som snou. Mam ju rad neustale, ale chyba mi tam cosi co mala ta predosla. Prito aj s touto si rozumiem super, je krasna, rozumieme si velmi dobre. Ale pokladam si otazku ci ju nemam len VELMI RAD ako kamarat
Neviem co mam proste robit, na jednej strane som stastny ze mam priatelku ktorej doverujem no na druhej strane ani sam neviem ci chcem vztah. Ale neni to take ze sa s nu za.ebavam to nie ! Zalezi mi na nej, ale chyba mi proste nieco co by ma presvedcilo ze snou chcem byt istotne. A NETRAPIM SA MYSLIENKAMI ZE CHCEM SA VRATIT K BYVALEJ, proste chyba mi tam nejaky ten zlomovy moment v tomto vztahu ktory by pousunul tento moj vztah dalej.
O navrate k byvalej neuvazujem aj ked nikdy nehovor nikdy, ale ta je momentalne uz niekde inde.
Mozno tomuto mojemu prispevku mnohi nepochopia ale bol by som rad keby ste mi nejako skusili poradit.

...keby som bol na tvojom mieste tak by som sa zviezol a čakal ako sa to vyvrbí a podľa toho sa rozhodoval...

jednou vetou - prestan ocakavat ze budes mat vztah ako s predoslou

kazda je ina, treba ju inak milovat a ten vztah je proste jedinecny (teda iny)

Poznám asi ten pocit... Keď som spoznal holku, zapáčila sa mi a začali sme sa bližšie spoznávať, bolo to fajn, priam super. Potom o mňa začala mať záujem a síce to bolo super keď sme boli spolu, no keď som bol sám tiež som začal uvažovať nad všetkým možným, čo na nej nieje dobré, akoby som si mohol nájsť lepšiu, alebo že by som si radšej užíval a pritom som ju mal tiež veľmi rád a nechcel som jej ublížiť, len neviem čí práve toto nebol dôvod, prečo som pri nej ostával, že jej len nechcem ublížiť... zamysli sa nad tým...

A nepripomína ti náhodou bývalú?Nie si s ňou preto?Rovnaké vlastnosti, výzorové črty atď.?Možno si ju chceš týmto kompenzovať a očakávaš od tej svojej možno to čo ti dávala bývalá a ona ti to nedokáže dať.No neviem posúdiť nevidím do toho.

Ja suhlasim s Grimom, skus este pockat, mozno ten zlom pride neskor

Mammut: Nuž... a tu sa dostávame ku problému porovnávania s predchádzajúcimi vzťahmi. Človek sa tomu asi nikdy nevyhne a vždy porovnáva čo bolo, vs. čo je. Tvoj problém spočíva v tom, že si sa rozišiel s dievčaťom, s ktorým si mal veľmi dlhodobý vzťah kamarátsky a istý čas aj partnerský. Skrátka bola Tvoja soulmate - práve kvôli tomu času, čo ste spolu strávili ste si vybudovali silné a dlhodobé puto. Teraz tento vzťah minulý (vskutku pretrvávajúci dlhšie, ako len vzťah partnerský) porovnávaš s novým. Je logické, že keď ste spolu 4 mesiace, tak to puto a väzba nebude ihneď taká silná, ako predtým. V tomto sa Ti to môže zdať slabšie - no ak túto novú známosť berieš ako seriózny vzťah, tak tomu daj čas a priestor. Puto sa vytvorí, naviažete sa a po istom čase budete mať pocit, že ste spolu už neskutočne dlhý čas - tak povediac odvždy.
Samozrejme - nič však netreba siliť. Proste ak po čase zistíš, že sa to nezlepšuje, musíš si zákonite položiť otázku, či Ti stojí za to pokračovať vo vzťahu, ktorý Ťa nenapĺňa a stále Ti v ňom niečo chýba. Píšeš o zlomovom momente. Pokiaľ ste spolu, malo by to medzi Vami iskriť - každá iskra posilňuje Vaše spoločné puto. V podstate, teraz budem súdiť podľa seba, no zlomových momentov by malo byť počas dňa mnoho. Keď partnerku (manželku) vidím napadne mi, ako ju ľúbim - zlom. Keď na ňu myslím, rozmýšľam čo pre ňu spraviť ešte viac - aby bola ešte šťastnejšia, aby naša láska stále ďalej rástla - zlom. Keď sa s ňou objímem - explózia v hrudi - zlom. A mnoho ďalších príkladov.
Skrátka musíš cítiť motýle v bruchu

PS: V posteli Vám to klape?

Ako noo alebo preco si sa rozisiel z byvalou ? uz vam to neklapalo? co myslis ma podobne pocity aj tvoja byvala? mozno by ste sa mohli znovu porozpravat.

vies preco nic necitis? lebo povedat si ze tutok po 4 mesiacoch je laska je imho bullshit. 4 mesiace su strasne kratka doba na to aby si niekoho miloval. Odpoved k tvojej otazke: preco necitis to co by si citit mal? Si plny ocakavani, cakas ze kazda baba bude ako tvoja prva vazna znamost - no hovorim ti na to zabudni. a zapamataj si jednu vec, ktoru cim skor pochopis tym bude pre teba lepsie: KAZDA BABA JE SPECIALNA, ALE VSETKY SU NAHRADITELNE!

Mammut napísal:Caute vsetci mam taky problem respektive obklopuju ma divne myslienky pri mojej terajsej partnerke. Skusim vam opisat moju situaciu. Minulý rok som si nasiel svoju najvaznejsiu znamost .... No potom prisiel necakany rozchod, urcite aj velky smutok u mna, ktory ale casom pominul...

Tak to Ti zavidim chlape, ze sa dokazes tak rychlo otriast a ist dalej.

A Jin, uprimne Ti zelam, aby Ti tie motyle vydrzali co mozno najdlhsie..

suhlas s jin, ze to chce cas. a tiez s Peter_Retep, ze neporovnavaj. proste, ked ti je lepsie s nou ako bez, tak zostan vo vztahu. ked budes mat pocit, ze sa musis premahat, alebo ona ocakava prilis vela od teba, radsej sa oslobod. v kazdom pripade neries. kazdy vztah je iny a nikdy nevies, co pride.

Nieco mi chyba k pravej laske, ale co?

Rozum...

Ako to povedať stručne? Kus chémie a veľa celoživotnej práce, obojstrannej.

jarda.j napísal:Ako to povedať stručne? Kus chémie a veľa celoživotnej práce, obojstrannej.

tak tak.. zamilovanost a laska nie je to iste..