seth82 napísal:Samozrejme, Ulrich od Náckov, antisemita až to bolí. A keď píšem o objektivite tých vašich zdrojov, tak plač a blblanie z vašej strany na moju osobu. Áno, kali, zamyslel som sa nad tvojim postom a napíšem ti odpoveď v podobnom duchu - kresťanská povaha je nepopierateľná a tak isto aj biblia, poslal som tuším sem zdroje, ktoré opisujú nenávisť kresťanov voči Židom v biblii. Takže je to v podstate vyrovnané, jedni donekonečna žerú druhých a naopak.

slay napísal:Kali zmier sa s tým, že niektoré veci sa nikdy nebudú dať dokázať ani vyvrátiť a vždy ostane len na viere čo si vyberieš.

sillmaril napísal:toto je minimálne zaujímavé - porovnanie pasáží z "Dialógy v pekle" (1864) s pasážami z Protokolov (1903).

hughito napísal:Určite je to len zhoda náhod.

slay napísal:Niečo pravdy na nich bolo, pred 300 rokmi, pred 200, pred 100, dnes a bude aj o 100. To dokazuje akurát to, že ľudská spoločnosť sa s časom vôbec nemení, tak ako sa hnali ľudia za majetkom počas Ríma a všetci cisári si dávali navzájom do zadku, tak isto to bolo aj v stredoveku aj pápeži ako Borža boli perverzáci, aj dnes máš homošov a mamonárov po milú jarmilu a budú aj o sto rokov. Rovnako alkoholikov si mal aj za Ježiša aj v stredoveku aj dnes. Rovnako fungovala vždy korupcia, vždy fungovala moc, a vždy fungoval kapitalizmus aj keď bol prezlečený za iné obludy. Neexistovala doba kde by sa nekoncentrovali aktíva v jednej sfére spoločnosti. Neexistovala doba kde by masa neprahla po tom aby sa mala dobre, aby si bola rovná s pánmi. Napriek tomu rozdiely tu boli vždy. Okrem éry zberačov samozrejme.

kali520 napísal:No dobre vykecal si sa, a teraz mi vysvtetli ci toto ma spolocne so zidmi ich povahou, mentalitou a protokolmi.

kali520 napísal:Ty keby si tot tu aj poriadne cital by si vedel odkial viter fuka, je to dokonca vysvetlene aj v tej Ulrichovej kinhe.

Je isté, že Jolyho kniha je nie len satirou na Napoleona III., ako to Židovstvo tvrdí, ale že mal s ňou i druhý cieľ. Táto kniha obsahuje smernice, akou politikou majú postupovať židovský slobodomurári, aby dosiahli svetovlády.

slay napísal:So židmi? Práve že nič kamarát.

F. List povedal citujem:


„Žid se zmocnil svojí rukou tisku všeho světa, aby s větším úspěchem mohl otřásati
vlastními základy našeho občanského bytí. Houževnatě usiluje o to, aby se smísil
s křesťany v nejrůznějších tajných spolcích a usměrňoval jejich činnost ve prospěch Iz
raela. Žid vždy a především lpí k takovým tlupám, které si vytkly za cíl zničení vládnoucích řádů.“
(Franz Liszt)

Bratislava Mateja Bela
„V minulých storočiach boli v meste aj Židia; mali dokonca takú veľkú moc, že málo chýbalo, aby neovládli mesto, ktoré celkom vyžmýkali mimoriadne ťažkými úžerami. Zmocnili sa domov, vinohradov, polí a iných pozemkov, ktoré majitelia zadlžili židovským
i peniazmi.
Bezprávie zosilnelo už za Karola I. a Ľudovíta I. Preto králi vynaložili úsilie, aby sa to ďalej nešírilo, ba aby sa tento ohavný a zhubný nešvár zlikvidoval zo dňa na deň.

Sem patrí nariadenie Ľudovíta I. z roku 1371, ktorým sa Židom ukladalo zaplatiť mestským úradom dane zo zisku. Túto jeho predvídavosť horlivo nasledovali ďalší králi a oslobodili občanov od platenia úžer, ktorými ich zavalili Židia. Bolo to dobrodenie Žigmunda, ktorým sa usiloval zo všetkých síl usporiadať roku 1392 záležitosti Bratislavy, mimoriadne narušené najškodlivejším národom. K tomuto veľkému dobrodeniu pripojila iné, omnoho vznešenejšie, jeho dcéra Alžbeta,vdova po Albrechtovi. Ona totiž nielenže chcela, aby boli Bratislavčania zasa oslobodení od židovských úžer, ale roku 1441 odpustila mestským úradom na celých desať rokov aj všetky poplatky, ktoré až dovtedy prinášali do kráľovskej pokladnice. Toto desaťročie ešte neuplynulo, keď Ján Korvín, vtedy vládca Uhorska, roku 1450 obnovil zákon o zrušení úrokov, aby ho Židia neuviedli do
pôvodného stavu. Potom prišiel do Bratislavy po prepustení z Fridrichovho poručníctva Ladislav Pohrobok, aby na verejnom zhromaždení prijal kráľovskú hodnosť, ktorú vzal na seba ešte ako dieťa. Prejav jeho priazne voči mestu možno doložiť tým, že roku 1453 potvrdil ustanovenie zákona, ktoré vyhlásili predchádzajúci králi o židovských úžerách, ba roku 1454 prísne nariadil, aby aj Židia, ktorí bývajú v meste, rovnako ako iní občania znášali mestské bremená a dane. Lenže nespokojnosť najprešibanejšieho národa je už taká, že neprestal dobiedzať dovtedy, kým nezrušil tieto ustanovenia. Preto Matej Korvín keď si zasadol ku kormidlu štátu, ponechal znovu jednu časť úrokov Židom, jednu občanom, a to na základe kráľovského rozhodnutia, ktoré vyhlásil
roku 1475.
Vtedy sa aj občanom zakázalo, aby dali Židom ako záloh zdedené majetky, vinice,polia, lúky a podobné veci. Keby však Židia neprestali cestou peňažných pôžičiek brať do zálohu takéto dedičstvá, koľko peňazí by takto vynaložili, toľko by sa muselo pripísať na účet štátnej pokladnice.

Odkiaľ však pochádza táto peňažná moc Židov? Domnievam sa, že mali v Bratislave zriadené zmenárne. Keď sa občania neopatrne zaviazali ich podmienkami, ľahko sa zavalili úžerami. Keď si to všimli dobrotiví králi, nemohli
nepotlačiť vyhlásenými nariadeniami hrabivosť obrezaného národa, ako aj nerozumnosť občanov. Bohatstvo, ktoré plynulo zo zmenárenského zisku Židov,smerovalo potom do štátnej pokladnice. Z toho vyplýva postup Komory voči mestským úradníkom v posledných rokoch Ferdinanda I. a na začiatku vlády Maximiliána, predovšetkým roku 1567. Takýmito úskokmi národ kresťanskému menu najnepriateľskejší zmocnel natoľko, že hoci počtom menší, v bohatstve sa mohol pretekať s občanmi.

V meste mali svoju ulicu, ktorú nazývali Židovskou, dnes ju voláme Klobučnícka. Tu mali aj synagógu, nie však veľkolepú, ale postavenú podľa svojho rítu. Aby ju zakryli medzi radmi nízkych budov, vybudovali ju na zadnej strane, a to tak, aby na jednu siahu zapustená do zeme neprečnievala ani kúsok nad ostatné strechy. Táto stavba vydržala až do našich čias a jestvuje aj dnes; vnútri sa delí na dve podlažia.

Vynaložili sme veľké úsilie, aby sme sa dozvedeli, akého priestupku sa dopustil najzločinnejší národ, prečo ho vypovedali z mesta. Nenašiel sa však nikto, kto by nám to vysvetlil. Prijali sme teda výklad, že najväčší lotri spomedzi dvojnožcov zneuctili bezbožnými rukami Najsvätejšiu Sviatosť oltárnu. Len čo sa to rozchýrilo medzi ľudom, Židia sa museli vysťahovať z mesta až za hranice jeho panstva, keď mestská rada vydala rozhodnutie, aby sa najnepriateľskejší národ už nikdy, v žiadnom čase nedostal na územie mesta. Toto sa povráva, ale žiaľbohu, bez dôkazu. Nemôžem však uveriť, že by verejný mestský archív neuchovával aspoň nejaký doklad o preklínanom zločine.

Nech je to čokoľvek, je to zbytočné, pretože z mesta vyhostený najhanebnejší národ, usilujúci sa o záhubu kresťanov, znovu sa usadil všade navôkol na krok od hradieb, na väčšiu škodu Bratislavčanov ako vtedy, keď býval v meste samom.
Vtedy bol totiž podriadený občianskym úradom, platil dane a podliehal trestom, ak sa zaplietol do nejakého zločinu; teraz oveľa viac ťaží z mestských výhod ako občania, pričom sa odvďačuje len tým, že zžiera ľud úžerami, neopatrných opantáva úskokmi, a keď sa ukáže príležitosť, ošudí bohatších, ak už nespomenieme ostatné ničomnosti a zlomyseľnosti pri uchvacovaní úrody
občanom. Tak ako si ťažkal na českých Židov jezuita Bohuslav Balbín, treba, aby sme sa aj my posťažovali na bratislavských Židov. Hovorí:

,,Čo napísal kedysi
Tacitus o filozofoch -
tvorcoch horoskopov, to sa najprimeranejšie hodí na Židov: ľudské plemeno nespoľahlivé voči mocným (ale užitočné a prospešné), neúprimné voči dôverčivým (škodlivé verejným aj súkromným veciam), ktoré sa v našom
meste bude vždy aj potláčať zákazmi (bude v nenávisti), aj sa udrží." Zaiste však aj dnes preveľkú časť prosperity Bratislavčanov oslabujú Židia. Odstráň Židov! Urobíš šťastnou Bratislavu a toto šťastie želáme mestu z celého srdca, najmä v týchto ťažkých časoch.“
Zdroj: Bratislava Mateja Bela. Obzor, Bratislava 1984, s. 134-136

IvanSk napísal: Rabín Wein ve Štrasburku 1919:
„ blíží se vítězství nad křesťany a vesmírem“

seth82 napísal:K Lisztovi Ferenczovi a jeho citátu - "Franz Liszt, as quoted in the second edition of The Gypsy in Music. Some dispute as to the authenticity of this quote exists, as this work was edited posthumously by his mistress and patron, Carolyn Sayn-Wittgenstein, whose anti-semitism was well-known. Liszt was known to have donated to Jewish charitable organisations in various countries and to support the works by such prominent Jewish artists as Giacomo Meyerbeer, Felix Mendelssohn, Heinrich Heine and Charles Alkan — often in the face of anti-semitic criticism. Regarding Liszt as an anti-semite has been a popular misbelief for a long time — probably springing from his association with well-known anti-semites such as Richard Wagner, Hans von Bülow and Carolyn Sayn-Wittgenstein. For further information read Liszt: v. 3. The final years, 1861-1886 (1996) by Alan Walker. "

A zabudol si sem dať odkaz na ďalšie "výroky slávnych", ktoré putujú po debilných weboch á la Prop a Dôležité, Beo, Zvedavec a podobných fantazmagorických zoskupeniach:
http://dolezite.sk/Matej_Bel_o_bratisla ... ch_14.html
http://www.protiprudu.info/je_toto_antisemitizmus.html

A tak ďalej. Samozrejme, keď to všetko povedali slávni, tak to musí byť pravda, to, že antisemitizmus bol v minulých storočiach populárny a rozšírený, netreba brať v úvahu. A na čo si to sem vôbec dával, nepatrí toto do diskusie o Židoch? A nedával to tam už v minulosti náhodou niekto? Aký to má zmysel?

seth82 napísal:krija: ak si si nevšimol, spochybnil som (aj s dôkazom) výrok Liszta. To ťa netrápi, že tu niekto šíri fantazmagórie? Tie weby debilné sú, podľa mňa. Už sme sa tu predsa o tom bavili, nie? Napísal som na niekoho konkrétne, že je antisemita? Nie. To ale neznamená, že v tom antisemitizme ako všeobecne rozšírenej nálade nemám pravdu. Zároveň netuším, o akej nule to tu píšeš.

A na záver - čo majú akože tie výroky slávnych dokazovať? Hádam mi nechcete tvrdiť, že preto, lebo Ford sa vyjadril negatívne voči Židom, tak automaticky to už niečo znamená, má pravdu, DOOM a je to? Ježiša mám na háku, tak isto aj Židov a tak isto aj antisemitizmus. Ale nemám rád, ak niekto preháňa. A ten nado mnou to spravil.

krija napísal:citaty slavnych ludi sa pouzivaju z toho dovodu, ze ludia, ktori sa hraju na humanistov, pricom su to casto vacsie zvery ako narodne uvedomeli ludia tvrdia, ze kritizovanie zidov vyplyva z neschopnosti, zo zavisti, z neuspesnosti atd. kritikov. potom ked odcitujes uspesneho cloveka, bohateho a schopneho tak si prave vyhral na body.