Aky mate vztah k poezii (v porovnani s prozou)? Akych mate oblubenych basnikov? Co sa vam paci na ich tvorbe?

V porovnani s prozou? V proze je mozne lahsie vyjadrit myslienku ale umelec ma niekedy tendenciu vec radsej skryt. Ja osobne do kategorie poezia kladiem aj texty piesni ktore mi casto vela v zivote dali. Ale povedal by som, ze proza je iny sposob umenia takze by nebolo asi celkom koser to porovnavat.

raz som bola na literarnej besede so silvestrom lavrikom a ten tvrdil, ze vraj ako autor moze clovek pri basnach zacat, ale vyvojom by mal dospiet k pisaniu prozy. (teda pisanie prozy by mala byt narocnejsie, vyssi level). pre mna je vsak fascinujuce, ze jedna basen dokaze byt tak vyznamovo zhustena a plasticka, ze sa da o nej napisat cela kniha. kdezto niektore prozaicke diela plne kecov sa daju obsahovo zhrnut do par viet.

A sme v zacarovanom kruhu - o versovanej basni napises knihu ktoru je mozne zhrnut do par viet (versovanej basne)
Neviem co je narocnejsie, podla mna je to na rovnakej urovni ale ja nie som ani basnim ani prozaik...

S porovnaním k próze ? Veľmi biedny, v podstate nulový.

v tom je ten kumst ked si mam vybrat medzi dvoma slohami a dvesto stranami (pricom efekt je rovnaky), tak beriem dve slohy

Efekt nie je rovnaky - lebo z dvoch sloh musis podstatu extrahovat. A ak ju chces pochopit dobre musis ju extrahovat spravnym sposobom. Ako priklad ti uvediem vtip (snad nie nevhodny):

Boy: Wanna hear a joke about my penis? Nevermind, its too long.
Girl: Wanna hear a joke about my vagina? Nevermind, you won't get it.

Aby si mu pochopila musis sa na to pozerat z oboch moznych sposobov vysvetlenia (prave to robi ten vtip vtipom - ze su tam tie vysvetlenia dve). Pri basni je vsak tych pohladov (a ich kombinacii) daleko viac. Pri basni musis viac uvazovat ako prijmat (to sa mi vlasne na nich paci najviac). Ale efekt je rovnaky len ak spravne pochopis jedno aj druhe. Co sa nie vzdy podari...

Ja nedokážem dlhšie čítať ani veršovanú epiku, nieto lyrické básne Všetko, čo je v rýmoch a veršoch a nie je zhudobnené mi neskutočne lezie na nery. No uznávam, že napísať dobrú trojslohovú báseň je náročnejšie než tisícstranový román.

kathleen napísal:v tom je ten kumst ked si mam vybrat medzi dvoma slohami a dvesto stranami (pricom efekt je rovnaky), tak beriem dve slohy

no myšlienka sa v tých dvoch slohách možno vyjadrí rovnaká, ale veľmi veľa sa tam toho stratí. Dobrý autor ti na stranu dokáže opísať výhľad z okna tak, že si ani neuvedomuješ že je to na stranu. Zlý ti na stranu napíše celý príbeh a nedočítaš ho lebo ťa bude nudiť. Práve o tom je písanie. Ak teda tým "porovnaním voči próze" berieš to, že ti stačí prečítať 2 slohy namiesto 200 strán, tak to je nejaké divné. Buď si nemala v ruke ešte dobrú a pútavú knihu, alebo neviem. Básne sú pekné, a je náročné na tak malom priestore vyjadriť tak veľa, navyše aby sa to rýmovalo. Ale určite by som nikdy neporovnával poeziu voči próze. To sa nedá. Ako keby chceš porovnávať obrazy a hudbu

Mne sa pacia iba kratke a haluzne basnicky, napriklad:

Zednikovi z leseni,
spadla dolu cihla,
vyvolala zdeseni,
zabit chodce stihla.

Aky mate vztah k poezii (v porovnani s prozou)?

Júj, a aký kladný! Prozaické texty z kategórie podsystémov som nikdy nečítal (Brown, D. Dán), takže môj literárny šuflík nemám rozdelený na šitóznu množinu poézie a božskú množinu próz resp. naopak. Čítal som skvelé prózy a čítal som skvelú poéziu. Kvantitatívne bolo viac prózy; vzhľadom na impakt do šedej hmoty ale prevážila poézia.

Akych mate oblubenych basnikov? Co sa vam paci na ich tvorbe?

Ťažko vravieť, že ten a ten je dobrý aj keď celkom určite niekomu inému hnijú v zásuvke omnoho lepšie veci, ako tie uverejnené. Tiež čítať niečo napísané v originálnom jazyku a čítať preklad je ako "nebe a dudy". Kvôli tomu čítam hlavne českých spisovateľov - Milan Kundera, ktorý z poézie (zb. Monology) prešiel na prózu; Egon Bondy (Zbyněk Fišer)- český underground, 95% tvorby tvorí poézia a pri próze sa otvorene priznáva, že to neovláda. Bondy to má skvelo uonačené metricky aj obsahovo a napr. taká 70str. veršovaná epická skladba, kde 2/3 tvorí filozofický text je ňom ňom. Ten prvý, Kundera, smrdí romantikou a tiež ako sa tie jeho útle básne (myšlienkovo) po rokoch zatavili do románových spisov je proste ňom ňom.
Zahraniční: W. B. Yeats- mám český preklad a chutí to./ Skúsil som prvú kapitolu(?) Iliady od Homéra a nemal som silu ďalej./ Francúzska moderna(poézia) (Baudelaire, Rimbaud atď.) je na mňa až bárs predimenzovaná, ale také Malé básne v próze (Baudelaire) sú jedlé./ Prečítal som aj niečo z Eddy, čo je germánska zbierka piesní a legiend zo Škandinávie. Starý, vyše 80 ročný, preklad bol skvelo vyvedený a bolo dobre vidieť napr. také zbesilosti ako rým aliteráciou (prvým písmenom)/ Takže tak.

P.S.: Báseň sa nemusí rýmovať; to vedia hip-hoperi, ale väčšia precíznosť bola vždy kladená na metriku a schému stôp. Dnes je to voľné (Hore spomínaný Bondy napísal dielo Naivita bez interpunkcie), ale to nie je priepustkou k šitóznosti a emo poetry, kde čierne slzy kanú po horúcich lícach...

audiotrack napísal: no myšlienka sa v tých dvoch slohách možno vyjadrí rovnaká, ale veľmi veľa sa tam toho stratí. Dobrý autor ti na stranu dokáže opísať výhľad z okna tak, že si ani neuvedomuješ že je to na stranu. Zlý ti na stranu napíše celý príbeh a nedočítaš ho lebo ťa bude nudiť. Práve o tom je písanie. Ak teda tým "porovnaním voči próze" berieš to, že ti stačí prečítať 2 slohy namiesto 200 strán, tak to je nejaké divné. Buď si nemala v ruke ešte dobrú a pútavú knihu, alebo neviem. Básne sú pekné, a je náročné na tak malom priestore vyjadriť tak veľa, navyše aby sa to rýmovalo. Ale určite by som nikdy neporovnával poeziu voči próze. To sa nedá. Ako keby chceš porovnávať obrazy a hudbu

Ako urcite som nemala na mysli len kvantitu. Viem, ze sa da opisat putavo okno na par stran. Len mi ide o ten pomer: esteticky zazitok vs. rozsah, ktory je u basni fascinujuci (Samozrejme, existuju aj dlhe basnicke skladby..)

//autoeditácia príspevku (19 Apr 2011, 18:38)

Filein napísal: Júj, a aký kladný! Prozaické texty z kategórie podsystémov som nikdy nečítal (Brown, D. Dán), takže môj literárny šuflík nemám rozdelený na šitóznu množinu poézie a božskú množinu próz resp. naopak. Čítal som skvelé prózy a čítal som skvelú poéziu. Kvantitatívne bolo viac prózy; vzhľadom na impakt do šedej hmoty ale prevážila poézia.

Ťažko vravieť, že ten a ten je dobrý aj keď celkom určite niekomu inému hnijú v zásuvke omnoho lepšie veci, ako tie uverejnené. Tiež čítať niečo napísané v originálnom jazyku a čítať preklad je ako "nebe a dudy". Kvôli tomu čítam hlavne českých spisovateľov - Milan Kundera, ktorý z poézie (zb. Monology) prešiel na prózu; Egon Bondy (Zbyněk Fišer)- český underground, 95% tvorby tvorí poézia a pri próze sa otvorene priznáva, že to neovláda. Bondy to má skvelo uonačené metricky aj obsahovo a napr. taká 70str. veršovaná epická skladba, kde 2/3 tvorí filozofický text je ňom ňom. Ten prvý, Kundera, smrdí romantikou a tiež ako sa tie jeho útle básne (myšlienkovo) po rokoch zatavili do románových spisov je proste ňom ňom.
Zahraniční: W. B. Yeats- mám český preklad a chutí to./ Skúsil som prvú kapitolu(?) Iliady od Homéra a nemal som silu ďalej./ Francúzska moderna(poézia) (Baudelaire, Rimbaud atď.) je na mňa až bárs predimenzovaná, ale také Malé básne v próze (Baudelaire) sú jedlé./ Prečítal som aj niečo z Eddy, čo je germánska zbierka piesní a legiend zo Škandinávie. Starý, vyše 80 ročný, preklad bol skvelo vyvedený a bolo dobre vidieť napr. také zbesilosti ako rým aliteráciou (prvým písmenom)/ Takže tak.

P.S.: Báseň sa nemusí rýmovať; to vedia hip-hoperi, ale väčšia precíznosť bola vždy kladená na metriku a schému stôp. Dnes je to voľné (Hore spomínaný Bondy napísal dielo Naivita bez interpunkcie), ale to nie je priepustkou k šitóznosti a emo poetry, kde čierne slzy kanú po horúcich lícach...

Zo sitoznej literatury som citala par knih od Coelha, to bolo az az. Inak z prozy naposledy Annu Kareninovu (vzdala som to po par sto stranach) a to bolo uz par rokov dozadu. Kedysi som prozu hltala (Emily Brönteova: Burlive vysiny na mna v casoch pubertalnych dost zaposobili), ale potom to zabil taky Chram Matky Bozej. Chcela by som stretnut cloveka, ktory sa naozaj seriozne v tych opisoch vyziva. Inak existencializmus ma cosi do seba (Sartre napr.), ale to ma zas taha priamo k filozofii.

Z kazdeho obdobia by sa cosi naslo. Hlavne Slovaci su mojmu srdcu blizki napr. Smrekov vitalizmus, ale aj romantizmus typu Sladkovic, alebo Kollar - klasika, potom este Valek Z ceskych K. H. Macha. Baudelaire je nepopieratelne zaujimavy, ale interpretovat by som si netrufla. No a nemeckej poezie som si uzila dost, v tomto znesiem aj moderne basne pozostavajuce z cistej onomatopoje. Ine zahranicne ma nejak nelakaju, napr. Homer - uz len kvoli tomu prekladu, ako si spominal, je to taka rekonstrukcia. Nic pre mna, v com by sa dalo umelecky vyzit

//autoeditácia príspevku (19 Apr 2011, 18:41)
PS: viem, ze basen sa nemusi rymovat. ale zas je tazke vyvratit, ze subor rymov nie je basen ci?

ked som bol mladsi.. tak som par basni napisal (samozrejme kvoli zene:)
.
ale vztah mam k poezii (a v podstate aj proze) velmi chladny

@kathleen: Sartrova próza je skvelá. Čítal som Hnus, celý Múr, 1 drámu a z filozofie Existencializmus je humanizmus. 'Šak tú Nobelovku si aj zaslúžil, lebo prinajmenšom Hnus je skvelá kniha. Musím ešte niekedy schrastiť filozofické Bytie a ničotu, ale to príde na radu počas štúdii.
Na margo Slovákov: mám antológiu nadrealizmu (600 strán za "hubičku") a podľa mňa to prekonáva všetko predchádzajúce. Nič predchádzajúce som aj tak ani nečítal, maximálne v čítanke...a nepustil som sa do toho.

kathleen napísal:Aky mate vztah k poezii (v porovnani s prozou)? Akych mate oblubenych basnikov? Co sa vam paci na ich tvorbe?

Literatúra všeobecne je po hudbe môj druhý najobľúbenejší druh umenia. Neviem či mám radšej poéziu, alebo prózu, myslím, že je to tak 50/50, rozhodne si užívam obe tvorby. V poslednej dobe nemám ale toľko času na čítanie, preto teraz prevyšuje poézia.
Slovenskú tvorbu naozaj nemusím. Prečítal som kadečo, ale nič ma neoslovilo, máločo som dokonca dočítal, a to už je čo povedať.. Z českej tvorby je u mňa nr.1 pán Egon Bondy, ktorý ma svojou tvorbou neuveriteľne oslovil. Tiež sa mi páči Karel Sýs, ktorý má podobnú tvorbu ako EB, podľa mňa však viac satirickú, oplzlú, ale sú tam silné hlboké myšlienky, rozhodne prekvapuje čím ďalej tým viac nesmiem zabudnúť ani na Jáchyma Topola, ktorý tiež patrí k významným osobnostiam českého undergroundu. Jeho brat Filip Topol je frontman kapely Psí vojáci, a je to tiež veľmi dobrý spisovateľ a textár.
Zo zahraničnej tvorby ma najviac oslovili Jean-Paul Sartre a Edgar Allan Poe, ktorý je tiež výborný prozaik..
čítať poéziu chodím aj na fóra, kde ľudia uverejňujú svoju vlastnú tvorbu. Nájdu sa tam zaujímavé básne a myšlienky.
Je toho samozrejme viac, tak keď ma napadne, doplním

síce ich často nečítam, no nejaké už som napísal, väčšinu pár rokov dozadu, len tak aby som sa podelil o svoje myšlienky s papierom a samozrejme keď si ich sem tam prečítam, čím neskôr si to pozerám tým sa mi to zdá trápnejšie

mám velký rešpekt pred známymi básnikmi, som si istý že nato treba mať talent a cítenie ale nikdy ma žiadna báseň nezaujala, neviem prečo. Hádam to raz príde...

Zdravim ludia, prosim neviete niekto na internete o nejakej stranke kde najdem nejake poezie od znamych autorov? Mame sa naučiť nejaku aspon 20 veršovu basen (poeziu). Kto nejaku pozna, napiste. K+ istá

google bany rozdaval, alebo co? http://zlatyfond.sme.sk/

Nemam ich vela ale ked sa mi dostane do ruky tak si precitam radd basne. Minule som nasiel asi najkrajsiu a k novemu roku aj tematicku.
Jan Smrek - Bacardi