hughito napísal:Ja tiež neviem, čo to depresia je, nechápem, ako človek vôbec "niečo také vôbec môže mať", ale zjavne to je a nie je to nič príjemné, takže takým ľuďom treba pomôcť.

Ako? staci si predstavit rozne zivotne situacie....mas zenu, deti...proste rodina o ktoru sa treba starat a treba ju zivit...prides o pracu, si bez penazi...ziaden privod penazi do rodiny, bojis sa ci budes moct zajtra nakrmit deti, nie to este seba...k tomu pridaj nejaku chorobu, umrtie v rodine v 'spravnu' chvilu a clovek moze ist rovno na psychiatriu...simple as that.

Az tak simple to nie je. Jednak je lahke vykreslit taku situaciu, aj ked fakticky to vobec nie je nieco bezne sa vyskytujuce a jednak sa to musi stat osobe, ktora je povaha, ktora to neunesie.

Tak to sa mylis, takato situacia je bezna viac ako si myslis. Mozes byt hocijako silna povaha, ale nato, aby si uniesol toto, si podla mna nevystacis sam. Nezazil som nic podobne a dufam, ze ani nezazijem.

Je bezna? Co je bezna, 9 z 10 ludi sa to stane? Prosim Ta. Hadam poznam osobne dost ludi a situacia podobna sa stala tusim jednej, na jej stastie to bola silna povaha a dostala sa cez to. Ale zas mi tu nekecajte ake je to uplne bezne pod. Blbost.

Ak by sa aj tá istá situácia stala tým istým ľuďom, vždy tam bude ďalších XY faktorov, ktoré to ovplyvnia. Iné okolnosti, povaha človeka, jeho momentálny stav, okolie. Niekto cez to prejde ľahšie, niekto má klasickú "depku"- nič sa mu nechce, nič ho nebaví, ktorá trvá pár dní a potom to pomaly prejde. Našťastie, neviem, aké je to mať depresiu, ale predstavujem si to ako takého tichého zakrádajúceho sa nepriateľa, ktorý vyčíhne moment oslabenia, usadí sa v tebe a pomaly ťa ničí, tvoj život, odoberá ti chuť, energiu a postupne sa to prenáša aj na okolie, do práce, medzi vzťahy.

Bolek pozor...ten tyzden so sklonenou hlavou by som nenazyval depkou...vobec to nema s tym nic spolocne...to zaziva kazdy clovek...proste to pride na cloveka, dost casto bez priciny..a tak ako to pride, tak to aj odijde....depresia je uz nieco co si snad vo vacsine pripadov vyzaduje odbornu pomoc...lieky a podobne. Cloveka proste prestane bavit cely svet...citi sa zbytocny, proste spadne uplne na dno, a sam za z toho dna vacsinou ani nedostane...v tychto pripadoch si ludia siahaju na zivot, kedze nevidia ine vychodisko...

OKay, už som to tu raz písal, ale ešte raz - repetitio est mater studiorum. Depresia je klinicko-patologický stav, ktorý nemá s Vašim pubertálnym smútkom pranič spoločné. Človek upadá do depresie počas dlhého obdobia, ktoré činí niekoľko týždňov, ba aj mesiacov. Depresia sama o sebe nie je nebezpečná, ale jej druhotné prejavy áno. Depresia demonštruje svoju prítomnosť na psychickej úrovni [duševnej] aj fyzickej [somatickej]. Najčastejšie prejavy ľahkej depresie sú nechuť do jedla, absencia zmyslu základných úkonov a nechuť do akejkoľvek činnosti. Táto depresia sa ľahko lieči pobytom na slnku, v spoločnosti, medzi priateľmi, alebo psychorelaxáciou. Stredne silná depresia demonštruje svoju prítomnosť na tele vo forme krátkych záchvatov, alebo návalov úzkosti [panická porucha], ktoré človeka jemne obmedzujú pri jeho každodenných bežných činnostiach. Silná depresia silne demonštruje svoju prítomnosť na psychickej aj fyzickej úrovni. Človeku sa začína rozpadať vnútro po stránke hľadín minerálov, stopových prvkov a iných potrebných látok v organizme, čoho následkom trpia aj ostatné orgány, ktoré priamo závisia na hľadinách jednotlivých živín v našom krvnom riečišti a orgánoch samotných. Ťažšia forma depresia demonštruje svoju prítomnosť silnými somatickými prejavmi, ako sú napríklad iBS [irritable bowel syndrome - syndróm dráždivého čreva], panická porucha doprevádzaná panickými atakmi, pocity hlbokej úzkosti často doprevádzané dusením [takzvané plytké dýchanie - lapanie po dychu] v dôsledku nadmerného prekysličenia krvného riečišta a následnej nemožnosti spracovania kyslíku pre jeho normálne použitie, často býva prítomná aj agorafóbia - strach z otvorených priestranstiev a zároveň strach zo zaľudnených miest, z ktorých je ťažký potenciálny únik + ďalšie prejavy, ktoré ma momentálne nenapádajú. Najťažšia forma depresie je absencia pudu sebazáchovy, človek prežíva tak hlbokú psychickú bolesť, ktorá je demonštrovaná na tele [somaticky] že mu príde samovražda ako výborné riešenie ukončenia svojho vlastného trápenia. Človek sa dostáva do stavu úplnej dezorientácie, snaží sa utiecť pred abstraktným strachom a pocitom úzkosti - terror, nepomáha mu nič iné len psychofarmaká aby oddialili ľudovo povedané dušu ode tela a človek mal šancu prežiť aspoň na telesnej úrovni. Moje vyjadrenie je len na laickej úrovni a nie všetky "fakty" ktoré som uviedol sú presné a ani z diaľky nedosahujú kvalít medicínskej úrovňe, každopádne popisujú depresiu lepšie a konkrétnejšie ako pubertálne prejavy smútku, ktoré sú ovplyvnené nestabilnou hľadinou hormónou v ľudskom organizme, ktorá je doprevádzaná u ženského pokolenia až do prechodu [veku ~50 rokov].

ako pomoct niekomu s depresiou ked tvrdi ze sa z toho dostane sam? mam o nu strach, ale vnucovat sa jej nechcem, a zase malo by to teraz aj efekt, ze by sa obvinovala z toho ze cas na stanice "mrham" na nu... Do teraz som myslel, ze nespavost (ktoru ma stale), nechutenstvo a podobne su sposebene stresom zo skoly, ale teraz sama priznala, ze ide o depresiu, podla uplinkovho popisu strednu. ako jej teda mozem pomoct, ked o pricine hovorit nechce.

No asi nijako... Niekomu stačí prečítať knihu, ísť za odborníkom, ale koniec koncov vonkajšie vplyvy sú len dočasné... Nepomôže jej asi nikto ona sama si musí ujasniť v hlave pár vecí a vyriešiť problémy, inak bude na liekoch.
(Nevyznám sa v tom, takže to ber s rezervou. Dočítal som sa to v knihe: "debordelizace hlavy" a myslím, že to je aj pravda) Je to len na nej a ešte, ak odmieta tvoju pomoc jej nemôžeš nijako pomôcť

// Ešte ma napadlo, ak to nechce riešiť s tebou tak jej poraď nech zoberie tušku a papier a nech tam napíše všetko čo ju trápi (čiže svoje depresie) Potom nech pod to napíše na každú depresiu riešenie (ak je možné tak aj viac tých riešení) Keď to spraví, nech porozmýšľa a začala to riešiť, tak ako to napísala na papier.
Neskúšal som to, takže neviem, či to má účinok no nič zato nedá. Ide hlavne o to, aby si to uvedomila a správala sa tak... (Je to, ako s rozhodnutím, alebo s vecou , ktorú musíme urobiť. - Každý to odkladá pritom vie, že to raz spraviť musí a len sa stresuje) Snáď som pomohol držím palce

Dnes som mal jeden zo svojich depresívnych dní a náhodou som natrafil na blog jednej baby z Čiech. Videl som ju dvakrát v živote a musím povedať, že to čo som tam našiel, mi vyrazilo dych. Taká usmievavá bola, vždy nosila dobrú náladu... Myslím si, že moje problémy nestoja za reč...

http://martina-smisek.blogspot.com/2011 ... ibech.html
(príspevok bol na blog napísaný dnes)

pracujem na psychiatrii, no s kolegmi som tolko o tom nekecal ako vy tu, pricom my mame o com debatovat... uplink, tvoj post som nemal energiu docitat, ale chcem sa spytat, ako si sa citil ked si ho dopisal

Citali ste niekto Viditelnu temnotu od Styrona? Je to o jeho depresiach a vraj je to dobre, ale zatial sa mi do ruk ta kniha nedostala.

To by ma teda fakt zaujímalo čítať, o niekoho depresiách. Depresia je stav, ktorý nedokážem pochopiť, lebo som nič podobné nikdy nemal. A nemám pocit, že to niekedy spoznám.

jackb

ako dlho ma kamoska depresivne obdobie? pretoze pokial to trva dlhodobo (viac ako pol roka), mohli by z toho vzniknut tazsie somaticke problemy. urcite by som to "riesila" rozhovorom. skus jej vysvetlit, ze sa takto nemusi trapit, ze sa moze z toho sice dostat aj sama, ale ze by to slo lahsie, keby sa zdoverila. (rovno psychologa by som nespominala.)

mozes ju ubezpecit, ze depresia nie je nic, za co sa musi clovek hanbit, len to treba vcas riesit. (mozu byt z toho poruchy pamäte, pokles vykonnosti a nakoniec aj strata sebadovery, takze najlepsie sa k tomu postavit hned). -> skus jej vysvetlit, ze depresia sama neodide, ze riesenim nemoze byt len cakanie. zivot jej takto uteka pomedzi prsty a ona si urcite zasluzi plnohodnotny zivot, nielen prezivanie bez spanku a jedla.

TVOJA ULOHA: presvedcit ju, aby zacala aktivne bojovat s pochmurnymi naladami a neprestala, dokym sa nebude citi tak ako predtym. nech urobi preto vsetko potrebne, mozno aj vyhlada odbornu pomoc. ale musi to byt JEJ ROZHODNUTIE.

depresia je chronicke ochorenie, ktore ked sa nelieci, konci smrtou...ale pokial smrt oznacujes ako "tazsie somaticky problemy", tak ok
pokial pocituje nejake tazkosti alebo problemy, nech vyhlada odbornu pomoc, dnes to nie je ziadna hanba a dostupnost je relativne dobra...tam sa jej dostane jasnej diagnostiky a podla vysledkov sa navrhne dalsi postup...

depresia je dnes take velmi popularne slovicko v laickej verejnosti a preto drviva vacsina ludi, ktori tvrdia, ze maju depresiu...toto ochorenie v skutocnosti nemaju...

kathleen napísal:jackb

ako dlho ma kamoska depresivne obdobie? pretoze pokial to trva dlhodobo (viac ako pol roka), mohli by z toho vzniknut tazsie somaticke problemy. urcite by som to "riesila" rozhovorom. skus jej vysvetlit, ze sa takto nemusi trapit, ze sa moze z toho sice dostat aj sama, ale ze by to slo lahsie, keby sa zdoverila. (rovno psychologa by som nespominala.)

mozes ju ubezpecit, ze depresia nie je nic, za co sa musi clovek hanbit, len to treba vcas riesit. (mozu byt z toho poruchy pamäte, pokles vykonnosti a nakoniec aj strata sebadovery, takze najlepsie sa k tomu postavit hned). -> skus jej vysvetlit, ze depresia sama neodide, ze riesenim nemoze byt len cakanie. zivot jej takto uteka pomedzi prsty a ona si urcite zasluzi plnohodnotny zivot, nielen prezivanie bez spanku a jedla.

TVOJA ULOHA: presvedcit ju, aby zacala aktivne bojovat s pochmurnymi naladami a neprestala, dokym sa nebude citi tak ako predtym. nech urobi preto vsetko potrebne, mozno aj vyhlada odbornu pomoc. ale musi to byt JEJ ROZHODNUTIE.

no bud je naozaj velmi dlhe, teda presahuje ramec toho ako sa aktivne stretavame (3-4 mesiace), ale to by znamenalo, ze v tom ma vykyvy k lepsiemu, alebo je to fakt len otazka 7 az 10 dnova faza za mesiac, kedy je to najhorsie.
ako som pisal, mal som statnice a nechcela ma zatazovat, plus mala skusky a zdravotne problemy. snazil som ja rozveselit, aspon cez net, ale asi to bolo prilis, lebo vyhlasila, ze ju net-komunikacia lezie na nervy. ale neskor mi napisala, zacala ma povzbudzovat pred statnicami a mal som pocit, ze je ok.

len ona akokeby nechcela pozitivny stav, lebo pocuvat depresivnu hudbu, alebo pesnicky, ktore ma negativne asociovane, plus sa trapi nad vecami z minulosti a tiez jej vadi, ked sa snazim zabranit tomu, aby nerobila veci pre ktore sa bude trapit... to mal byt dovod preco vyhlasila, ze by bolo fajn sa dlhodobo nevidiet (viac vo Vztahoch).

takze dakujem za rady, ale mam pocit, ze ja som dovod tych poslednych negativnych stavov. uvidim co sa stane dalej

jackb, ved prave preto tam je to slovicko "chronicke"...cloveku s depresiou sa stav moze obcas zlepsit a potom sa zase zhorsi, neliecenemu tie horsie stavy trvaju dlhsie a su vzdy silnejsie...napr. aj W. Churchill trpel depresiou, on ju nazyval "black dog", ktory ho stale prenasleduje alebo sedi na nom...

vidim, ze mate aj problemy vo vztahu, ktore mozno ani nesuvisia s jej nediagnostikovanou chorobou...takze jedine co ti mozem odporucit je to, aby si jej odkazal, ze ked svoj stav chce nejak riesit, tak by si mohla ist skusit pokecat s odbornikom...ten jej stav bude rozoberat, prebehne diagnostika a mozno sa nakoniec zisti, ze to ani nie je choroba...

ephramko napísal:depresia je chronicke ochorenie, ktore ked sa nelieci, konci smrtou...ale pokial smrt oznacujes ako "tazsie somaticky problemy", tak ok
pokial pocituje nejake tazkosti alebo problemy, nech vyhlada odbornu pomoc, dnes to nie je ziadna hanba a dostupnost je relativne dobra...tam sa jej dostane jasnej diagnostiky a podla vysledkov sa navrhne dalsi postup...

depresia je dnes take velmi popularne slovicko v laickej verejnosti a preto drviva vacsina ludi, ktori tvrdia, ze maju depresiu...toto ochorenie v skutocnosti nemaju...

tazsie somaticke problemy ako dalsie stadium, nie konecne. otazka: zomrel uz niekto na depresiu ako taku?