tehla...a kde si mal tie 2 semestre a v rámci čoho? Podľa tých drístov a tvojej tuposti to vyzerá na nejakú Katolícku Univerzitu v Ružomberku alebo podobný odpad. Podľa súčasnej paradigmy sú psychické procesy funkciou mozgu. Žiadna duša tam nehrá úlohu. Podľa tvojej primitívne etymologickej logiky scientológia = epistemológia, keďže oboje znamená v gréčtine to isté. Pýtal som sa ťa na dušu, nie na duševné poruchy alebo duševné zdravie. Či je stále zložité pochopiť, že ide len o zvyk v jazyku? V angličtine je to "mental illness", vo francúzštine " trouble mental". V Európe asi tiež nevedia nič o duši, to len my sme tu takí pokrokoví? Mimochodom, Mgr. A. Heretika poznám osobne...pravdepodobne by sa zasmial, keby vedel o čo sa tu snažíš.

Táto debata je tak stupídna ako keby sa niekto snažil zo zahrešenia: ,,Oh my god!" odvodiť, že osoba práve stretla svojho osobného boha.

hughito napísal:Termínom duševná porucha máme na mysli práve tie psychické poruchy, o ktorých sme tu písali.

O tomto tu bola predchviľou debata – duševná porucha a psychická porucha je to isté, len inak povedané – psyché = duša.

hughito napísal: Ak hovoríme o duši, tak máme na mysli to, čo si sem skopíroval (teda filozofické názory).

Ohladom tych citatov – napr. taky Carl Gustav Jung bol psychiater a psychoterapeut zakladateľ analytickej psychologie.
Ale ako povedal srnec jasne, duch je niečo ine ako duša. Ale všimni si, ako to rozdelil napr. Platón, ducha považoval za sučasť duše:
Duša sa vyznačuje preexistenciou, nehmotnosťou a nesmrteľnosťou; má zložku pudovú alebo žiadostivú, senzitívnu alebo srdnatú a rozumovú (duch)
Čomu ty vlastne veriš? Už mam v tom chaos – že máš dušu, ale nemáš ducha? Resp. neveriš ani tomu, že máš nejaku dušu?

Teraz mi prišli na rozum knihy, kde jeden indián učil mestského človeka ako sa dostať do kontaktu so svojim duchom:

Není třeba děl at si starosti s vedením poznámek, fotografováním a nahráváním. To jsou jen zbytečnosti usedlého života. Je třeba si dělat starosti o ducha, který se neustále vzdaluje.

Vada slov spočívá v tom, že se jimi vždy cítíme osvíceni. Ale když se otočíme čelem k světu, slova selžou a my čelíme světu bez osvícení, stejně jako předtím. Z tohoto důvodu bojovník nevyhledává slova, ale činy. Tak získává nový obraz světa, ve kterém mluvení ztrácí význam a kde nové činy přínášejí nová pochopení.

Volíme jen jednou. Volíme mezi cestou bojovníka a cestou obyčejného člověka. Jiná volba neexistuje.

Bojovník ví, že čeká a ví také na co čeká. A tak zatímco čeká, těší se pohledem na svět. To nejvyšší, čeho bojovník dosahuje, je vychutnání radosti z nekonečna.

O tomto tu bola predchviľou debata – duševná porucha a psychická porucha je to isté, len inak povedané – psyché = duša.

Však ale presne to isté som tu písal.

Mne to teraz príde všetko tak absurdné, že neviem či si z nás robíš prdel, alebo to myslíš vážne.

Ja neverím, že mám dušu, lebo na žiadny koncept duše neverím. Filozoficky ma to nezaujíma, prakticky na to nie sú žiadne dôkazy, duša pre mňa nejestvuje.

Ako napísal MIRV, ak aj my používame termín duša, tak sa jedná len o určitý zvyk v jazyku, máme na mysli niečo úplne iné ako Platónove filozofické koncepcie.

hughito napísal:Termínom duševná porucha máme na mysli práve tie psychické poruchy, o ktorých sme tu písali..

Čo je to za nezmyselna veta, ak potom uznaš, že je to vlastne to iste? A na dôvažok sa ešte snažiš na mňa vrhnuť svetlo nepochopenia?

Takže vy pojem „duševna“ porucha, duševne zdravie použivate len pro forma – ako „zvyk v jazyku“, bez toho, aby ste sa zamysleli nad skutočnym obsahom tohto pojmu? A vlastne neverite, že nejaku dušu mate. Pojem psychologia (nauka o duši) je tiež len „zvyk v jazyku“, nič ine. No ved to je to, načo som sa pôvodne pytal. Konečne po dlhych vykrucačkach a dementnych osobnych utokoch od podivneho uživateľa s nickom Mirv, ktory z neznameho dôvodu sa so mnou snaži nadviazať diskusiu, napriek tomu, že pohrda mojimy nazormi a marne sa zufalo snaži ma nejakym spôsobom uraziť, prišla odpoved.

Môj pôvodný prispevok znel:
"Hughito – ty si nedavno pisal, že nemaš dušu, respektíve si sa označil za bezduchú telesnú schránku. Zaujimalo by ma, ako sa teda pozeraš na vedecký pojem „duševné choroby“?"

Stačilo napisať – považujem to len za „zvyk v jazyku“ a dalej sa tym nezaoberam. Pomyslel by som si, že si v tomto smere ignorant a tym by to haslo.
Ty si tu ale uplne nelogicky vytiahol, že duševné rovná sa psychické a ja nemam trapošiť. Pričom doteraz netušim, s čim to vôbec malo suvisieť. Určite nie s mojou otazkou.Nasledne ephramko vyrukoval z nezmyslom, že tento pojem sa nepouživa vo vede, ale iba medzi laikmi, čo zaklincoval tym, že nie je dôležite, že sa použiva v „slovanských“ jazykoch, lebo v Amerike sa nepouživa, pričom netušil, že Americký výraz Psychology, psychical ma etymologický pôvod v greckom psyche – duša. Ked som uviedol par prikladov, kde sa vo vedeckych kruhoch hovori niečo o duši – o čo ma opäť nelogicky žiadal podivny utočny uživateľ s Nickom Mirv, namiesto toho, aby to uznal vyrukoval s tym, že pán Heretik by sa len zasmial, čo znovu absolutne nema žiadny suvis, pretože ja netvrdim nič o nazoroch pana Heretika (hoci jeho priezvisko už niečo malo napoveda ).

Tymto suhrnom by som uzavrel tuto bizarnu debatu s konštatovaním, že študovať „náuku o duši“ a neveriť, že duša existuje je prinajmenšom zaujimave. Dobru noc

tehla:

Takže vy pojem „duševna“ porucha, duševne zdravie použivate len pro forma – ako „zvyk v jazyku

No konečne ti to doplo - a nie len my (teda mirv, ephram a ja), ale aj väčšina ostatných ľudí či psychológov.

Takže toľko k tomuto a navyše, žiadny ignorant preto nie som. Takisto pochop, že slovné spojene psycho-lógia ma starý pôvod, ako sám píšeš, grécky a vtedy sa to chápalo inak. Keď sa psychológia vyčlenila ako samostatná vedná disciplína, určte neskúmala dušu, ale duševné/psychické javy.

Takisto píšeš, že si sem dal nejaké názory z vedeckých kruhov na margo duše - kde ? Ja vidím len filozofické názory starých gréckych filozofov, teda až na Junga. Ale to je tiež filozofický a nie exaktne vedecký názor.

Podivný užívateľ tehla si nevšimol, že ten názor som vyjadril už v prvom príspevku...ale možno by mal vytiahnuť slovník cudzích slov, lebo nerozumel slovku úzus. A na jedinú otázku odpovedať nevedel, namiesto toho sa dopustil tautológie a red herringa, ale čo očakávať od podivného užívateľa s nickom tehla, ktorý tu iba neustále preukazuje svoju tvrdohlavosť a nevzdelanosť. A ak niekto nedokáže rozlíšiť, že pojem duševná porucha neimplikuje automaticky pojem duša a ani neznamená to isté, potom má zásadné nedostatky v diferenciácii pojmov a mal by zvážiť či sám netrpí istými deficitmi v duševnej oblasti. Tým opäť nehovorím nič o existencii duše v teologickom/mystickom/ezoterickom smere, teda netvrdím nič vzhľadom na existenciu duše ako akejsi nesmrteľnej zložky človeka, aby náhodou užívateľ tehla nedospel k nesprávnym implikáciám...treba všetko vysvetliť ako pre debilov a 10x, zjavne.

hughito napísal:Keď sa psychológia vyčlenila ako samostatná vedná disciplína, určte neskúmala dušu, ale duševné/psychické javy.

to je čo za veta?

hughito napísal: Takže toľko k tomuto a navyše, žiadny ignorant preto nie som. Takisto pochop, že slovné spojene psycho-lógia ma starý pôvod, ako sám píšeš, grécky a vtedy sa to chápalo inak.

Prečo maš pocit, že "dnes sa to chape inak"? maš pocit, že dnes všetci su materialisti ako ty?

Psychológia ako veda vzniká v r. 1879, kedy Wilhelm Wundt zakladá Psychologický
ústav v Lipsku (Škola experimentálnej psychológie).

Samotný zakladateľ vedeckej psychológie
Wilhelm Wundt hovorí o psychológii:
- Psychológia je veda o duši.

Mame tu nazor, že tí ktorí hovorili o duši vrátane samotného zakladatela vedeckej psychologie, ďalšich vyznamnych psychologov a vo svojej dobe mimoriadne važenych ľudi pre svoju inteligenciu – ako Sokrates, Platón atd., množstvo mysliteľov, osobností veľkého ducha, tychto ľudi strčia tu pritomny traja uživatelia hojka (z toho jeden homosexual, druhy anarchista a treti ani neviem, čo to je zač-nenapada ma vhodny úzus) do vrecka prostym konštatovanim, že duša proste nie je. lol. Hughito už totiž vie, že vôbec nevedeli o čom hovoria a zrejme sa nachadzali v pomäteni mysle.Ak niekto sa snaži popierať existenciu duše, to neznamena, že ma pravdu, len preto, že sa pri tom tvari dôležito ako einstein alebo samotny Pan Boh.

Aj v ramci psychologie mimochodom– existovali dva tabory hlasiace sa k

Idealizmu: uznáva duchovnú podstatu napr. nehmotnú dušu.
Materializmu: celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše.

Čo sa mňa tyka ja považujem materialisticke vnimanie sveta za najprimitivnejši stupeň ludskeho vnimania. Paradoxne materialisticky založení ľudia vystupujú najhlasitejšie a najarogantnejšie, pretože s duševným rozvojom prichádza aj pokora a pochopenie, koľko veľa vecí človek nevie...

tehla napísal:pretože s duševným rozvojom prichádza aj pokora a pochopenie, koľko veľa vecí človek nevie...

to asi nebude tvoj pripad...a na tvojom mieste by som tiez tisko cusal aj o tom "vykrikovani a arogancii", pretoze sa spravas velmi podobne...

vobec sa mi nepaci ako zneuzivas meno psychologie, ktora povodne pri jej vzniku z velkej casti vychadzala z filozofie a ta zasa raz bola casto ovplyvnena nabozenstvom...a tiez sa mi nepaci ako nasledne zneuzivas mena ako Wundt alebo Jung, ich renome a postavenie, na sledovanie svojich cielov a dokazania, ze "dusa existuje" len pretoze to bol sukromny nazor nejakych renomovanych vedcov, ktori sa preslavili v absolutne inej oblasti...Wundt mal vyborne vedecke experimenty v oblasti percepcie, tieto experiment polozili zaklady psychologie ako vedeckej discipliny...rovnako Jung mal vyborne typologie osobnosti, ktore sa pouzivaju dodnes aj v laickej verejnosti (on vymyslel slova ako introverzia, extraverzia) a rovnako Jung vymyslel metodu slovno-asociacneho experimentu, ktora je dnes vseobecne znama ako "deterktor lzi"...obaja drvivu vacsinu najvyznamnejsich prac urobili v oblasti vedeckej psychologie, ktora ma velmi blizko k medicine a biologii...to je v presnom protiklade toho, co sa tu snazis tymito ubohymi argumentami dokazat...Jungov sukromny nazor, ze ludia maju dusu, bol predsa jeho sukromny nazor, nemal nic spolocne s jeho vedeckou pracou, okrem toho je uplne jasne, ze tento Jungov nazor na dusu znacne vychadza z toho, ze bol silne veriaci a nabozenstvo mu bolo od malicka vstepovane, jeho otec bol evanjelicky farar...

takze si zhrnme tvoje zufale argumenty, ktorymi si sa snazil dokazat, ze "dusa" existuje:
1/tvrdil si, ze kedze slovo psychologia pochadza z latinskeho veda a dusa, tak to je podklad pre to, ze dusa musi existovat...ja som ti na to odpovedal, ze su to len slovne hracky, rovnako ako existuje psychologia osobnosti a slovo osobnost pochadza z greckeho nazvu pre masky hercov v divadle (persona), napriek tomu sa na psychologii osobnosti nic o vyrobe a typoch antickych masiek neucime...
2/ohanas sa vyznamnymi osobnostami psychologie a ich subjektivnymi nazormi na dusu, vraj to ma tiez dokazat, ze nieco ako dusa existuje...ako moze subjektivny nazor nieco dokazovat ? subjektivny nazor je vzdy len subjektivny nazor...a je jedno, ci ho povie renomovany vedec alebo babka na trhu...

ani Wundt, Jung a dalsi, ktorych mozno len vytiahnes...NIKDY nedokazali existenciu niecoho ako dusa...a doposial sa to nepodarilo nikomu ani v psychologii, ani v medicine a ani v dalsich vedeckych oblastiach...je preto vysoko pravdepodobne, ze nic take ako nejaka nehmotna substancia, ktora zaroven ovplyvnuje vsetko dianie v nasich hmotnych tela, nazyvana aj "dusa", vobec neexistuje a ani nikdy neexistovala...dusa je podla mna len nabozensky mytus, rovnako ako kedysi ludia verili, ze v ludskom srdci su ulozene emocie a city, dnes vieme ze je to totalna blbost, srdce je len specificky druh svalu a dokonca vieme aj lokalizovat, ktore casti mozgu su zodpovedne za konkretne typy emocii...

pokial sa niekto tvari ako vedec a ma urcite hypotezy, tak aby to nezostalo iba pri hypotezach a subjektivnych tvrdeniach, musi tie hypotezy vediet potvrdit a dokazat aj vseobecne platnymi vedeckymi metodikami a nasledne by to iste mali dokazat aj dalsi ludia, nezavisle na nom...no a pokial to nie je mozne, tak je vysoko pravdepodobne, ze nic take neexistuje (ako v tomto pripade "dusa"), cize dalej zostavame iba pri subjektivnych nazoroch, filozofii a nabozenstve....co su zalezitosti, ktore castokrat maju pramalo spolocne s realitou a skutocnostou a uz duplom nemaju nic spolocne s vedou...

tehla, rovnako ako ty tvrdis, ze existuje nieco take ako dusa...mozem ja tvrdit, ze vsetky ludske bytosti maju v sebe takeho maleho zeleneho muzicka, ktory nas nuti obcas urovit nieco zle...niektorych castejsie, inych menej casto...zaroven je ten zeleny muzicek zlozeny z nehmotnej substancie a netusim, kde v nasom tele je, dokaze ale takto radikalne ovplyvnovat take cisto materialisticke zalezitosti ako pohyby svalov a nase spravanie...a co teraz ? je moje tvrdenie vedecke? zaklada sa na pravde a realite? ...podla teba asi ano, lebo veris vsetkemu co ludia nataraju...ale mohol by si zacat rozlisovat vedecke zalezitosti a zalezitosti typu "jedna babka povedala druhej"...

tehla tehla, už pekne melieš.

Máš to tu jasne napísané, vysvetlené, ale ty si stále budeš mlieť svoje. Bavíme sa tu o dnešnom ponímaní a chápaní psychológie a to, máš pravdu, je materialistické. Viem, že ti je to ťažko prekúsnuť, ale tak zmier sa s tým, bude sa ti ľahšie spať.

Inak, keď nás tu chceš ničiť tým, že sa staviame do opozície Platóna a spol., tak si pozri ešte raz svoj príspevok o názoroch týchto gréckych filozofov. Skús porovnať to, k čomu každý jeden z nich prišiel a potom napíš, či sú ich názory nejako overiteľné.

Aj ja si tu môžem vymyslieť nejakú definície duše: duša je nehmotná substancia, ktorá tvorí základ nášho súcna. Tvorí základ našej osobnosti, ovplyvňuje takisto vedomie a jeho funkcie..

No a čo z toho je ? Absolútne nijak overiteľné tvrdenia.

ephramko napísal:subjektivny nazor je vzdy len subjektivny nazor...

presne tak, ako ten tvoj. A ked bol raz niekto mudry a duchovne evidentne na vyššej úrovni, tak u mňa maju jeho tvrdenia väčšiu váhu, ako tvrdenia pomäteného ephramka, ktorý si myslí, že vie viac, ako samotný Ježiš Kristus kedy vedel.

A to, že citujem zakladateľa psychologie a x inych, neznamena, že ich "zneuživam". Sa už spamätaj a porozmyšľaj nad tym, čo pišeš, nie aby si čim skôr niečo napisal...

Je pekné, že sem píšeš svoj názor a názory druhých, ale uchádza ti realita dnešného dňa a chápania psychológie dnes. Keby si to tu napísal ako svoj názor, nikto na to nebude nijak extra "útočiť." Ale ty si tu s tým vyrukoval ako s pravdou, viď tvoj prvý príspevok ohľadne tejto témy smerovaný na mňa.

tehla napísal: sychológia ako veda vzniká v r. 1879, kedy Wilhelm Wundt zakladá Psychologický
ústav v Lipsku (Škola experimentálnej psychológie).

Samotný zakladateľ vedeckej psychológie
Wilhelm Wundt hovorí o psychológii:
- Psychológia je veda o duši.

A čo keby si aj dokončil to, čo sa píše v texte (http://www.teologia.iskra.sk/docs/neaut ... ologia.pdf), ktorý si citoval? Celá pasáž znie takto:
"Samotný zakladateľ vedeckej psychológie
Wilhelm Wundt hovorí o dvoch definíciách:
- Psychológia je veda o duši. Táto definícia vychádza z etymológie slova psychológia.
- Psychológia je veda o vnútornej skúsenosti."

Hm, to čo si predviedol sa nazýva quote mining a je to všeobecne považované za nečestné správanie...poor you.

A môžeme tiež pokračovať v citácii uvedeného zdroja:
"Predmet psychológie je rôzne chápaný jednotlivými psychologickými smermi (rovnako ako
jej definícia), napr.:
- obsahy vedomia (Wundtova psychológia)
- štruktúra vedomia (Štrukturalizmus)
- nevedomie (Psychoanalýza)
- správanie (Behaviorizmus)
- poznávacie procesy (Kongnitivistická psychológia)
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že predmetom psychológie je správanie
a prežívanie živých bytostí vo vzájomnom pôsobení s prostredím.
Predmet psychológie môžeme rozlíšiť na materiálny a formálny:
- materiálny predmet je človek
- formálny predmet je spôsob pozerania sa na človeka"

Zase to odporuje tomu, čo tu prezentuješ...hm...

je zaujímavé že napríklad depresia ako psychická choroba je dôsledok nedostatku serotonínu v mozgu - tým pádom by sa dala označiť skôr ako hormonálna porucha. psychická choroba je teda opäť len prejavom fyzického nedostatku tela, nechápem prečo to tu tehla mixuje s nejakou dušou človeka...

Psychické stavy - to je ďaleko zložitejšie, nie iba o hormónoch. Človek je zložitejšia "nádoba". Preto to riešia odborníci, pre veriacich kňazi, a pre ostatných psychológovia a psychiatri. Jední nebom a peklom, iní dostupným poznaním, a kto vlastne vie, o čom to je? Sledujem obe cesty, a neviem.

kňazi-odborníci? nechápem prečo by sa do toho mali montovať práve kňazi? ľudia v stredoveku vraždili ľudí postihnutých OCD, tourretovým syndrómom či epilepsiou na základe viery že sú to ľudia posadnutí diablom. takže názor nejakých "duchovných vodcov" na psychické choroby je rovnako fundovaný a smerodajný, ako keby chceli vnášať prvky viery do problematiky výroby mikroprocesorov.

No nemam pocit, ze dnesny knazi su na tom rovnako ako v stredoveku ale budiz. Jarda to nacrtol dobre - niekto to riesi nebom a peklom a niekto spoznavanim a vedomostami. Pricom ani jedno sa s vierou nebije... Nakoniec je aj tak vsetko otazkou volby...

nase telo a psychika su spojene nadoby, rovnako ako nejake tazke ochorenie vas moze demotivovat a zbavit nadeje a sposobit vase psychicke chradnutie az ochorenie, tak rovnako psychicke ochorenie moze sposobit fyzicke ochorenie (napr. su bezne pripady kedy po traumatizacii clovek oslepol alebo ohluchol), alebo naopak psychika moze aj zlepsit fyzicky stav...to nie je ziadnym tajomstvom, urcite poznate placebo efekt...
zial nie kazde fyzicke ochorenie sa da vyliecit posobenim psychiky...rovnako ako su psychicke ochorenia, ktore sa nedaju zase vyliecit tabletkami...

mas pravdu, ze pri depresii su hormonalne zmeny, ale nekladol by som to ako pricinu depresie...hormonalna sustava je regulovana CNS a tu clovek, ci uz vedome alebo nevedome vie aj ovladat...je to rovnake, ako ked sa ti nieco podari, zarobis nejake peniaze, urobis skusku alebo cokolvek a citis sa stastny...tiez by som ti nameral v krvi zvysenu hladinu hormonov stastia...tie sa ti do krvi vyplavili ale z dovodu, ze si nieco dokazal a mal urcity pocit sebauspokojenia...a nieco podobne je pri depresii, len v tom negativnom smere...depresia je hlavne sposobena psychogennymi cinitelmi...

ked je niekto psychicky chory, tak by mal jednoznacne ist za psychiatrom, tam knazovi nepomoze ani to uz spominane "vyhananie diabla" a podobne praktiky...
psychologovia sa ale vacsinou zaoberaju zdravou populaciou, cize ludia ktori vedia viest relativne bezne zivoty len maju urcite problemy, ktore potrebuju riesit...tam moze silne veriacemu cloveku pomoct aj knaz...knaz sa ale drzi urcitych pravidiel, na zaklade ktorych vas aj moze hodnotit a pokarhat...psycholog vas nikdy hodnotit alebo moralizovat nebude, psycholog by mal byt takym prievodcom pri rieseni problemov, ktori vam moze ukazat skutocnosti, ktore vy nedokazete vidiet...a je urcite mnoho situacii, kedy viera v Boha nepomoze, smrt mladeho cloveka, znasilnenie...vtedy clovek skor obracia hnev voci v Bohu a kladie si otazku "preco? preco sa to stalo prave mne? preco si to dopustil?"...a knazi v tychto oblastiach sa zmozu na stare zname "je to bozia vola, bozie cesty su nevyspytatelne a blabla..."

otázka voľby? a čo ti pomôže voľba viery napríklad pri schizofrénii?

a áno, dnešní kňazi na tom nie sú ako stredovekí... menej krvi na rukách - no stále tá istá rozprávka.


ephramko - ja netvrdím že depresia = 100% hormonálna porucha, áno sú tu aj iné faktory - no jediná účinná liečba (resp. možnosť utlmiť dopad na človeka) je taká, ktorá ovplyvňuje práve hormonálne procesy.

Chápem, že je to kontroverzná téma, ale treba mať aj rozhľad. História, mesto, dedina... je to tak. A neide o to, kto tak píše. Na toto fórum - nácťročných je to ozaj zložité, sme vo filozofických otázkach, pochopiteľných ozaj v inom veku, vzdelaniu a skúsenostiach. Ja to nehodnotím, a chápem daný stav. A ani sa neprofilujem, lebo neviem. Všetci niečomu veríme, a nik vlastne nevie, čomu.

silmarill napísal:otázka voľby? a čo ti pomôže voľba viery napríklad pri schizofrénii?

netusim, na shizofreniu odbornik nie som, myslel som to ako skor ako volbu smerovania svojho zivota