jin napísal:No fajn. Som spokojný, zachoval si si hrdosť a pokiaľ to, čo sem píšeš aj reálne emocionálne prežívaš, tak si to zvládol priam učebnicovo. Podľa toho, čo si písal, ona pri Tebe trpela nejakým zvláštnym komplexom a bolo by nemožné si vôli nej prestavať celú osobnosť - proste čas ukázal, že ku sebe nepatríte a tak to aj zostane.
Howgh!
Nie že k sebe nepatrime ja som priliš dominantny človek, a neuvedomoval som si ,že svoju tuto vlastnosť musim pri dievčati potlačiť, ono človek sa proste musi naučiť ako sa kde spravať. Ona bola buď veľmi do mna zaľubena, že všetko robila ako chcem alebo ma taku povahu sa niekomu podriadiť alebo niečo podobne. Asi zistila ,že takto žiť nechce ,že potrebuje ona byť ta hlavne alebo ja neviem. Skusil som to 4krat! Nevyšlo. A jedna doležita vec, vnimala len moje chyby ,ale svoje nie. (to že ja som žiarlivy(blbosť) mi vykrikuje, ale to že ona skoro prizabila spolužiacku, to nevnima
)
Ale jedna pozitvna vec ma teši odnaučil som ju fajčiť, a podstatne pomohol rozbehnuť studium na VS.
Nech sa jej dari ďalej, možno raz pochopi, že som jej vždy chcel dobre
Thx všetkym
Ps: a či to takto emočne preživam, po 4 mesiacoch, je to už dost otupene, samozrejme ,že prve tyždne boli hrozne, mal som same vyčitky svedomia kde som robil chyby , aj stale mam, raz sa to vytrati dufam, vytrati.
inak pomimo minule som niekde pocul toto: Láska je ako motýľ, čím viac sa ju snažíš získať tým viac ju odháňaš. alebo tak nejak to bolo, proste aj ked sa snazis chytit motyla tak tym skor ti uleti, ale ked ho neodplasis tak je kludny a aj sam na teba sadne, myslim ze to ma nieco do seba 
