chvalabohu som dosť flegmatik ale keď mám nervy to je problém - ukľudňovanie - zaťať bratovi sekerou do kolena - to môžeš len raz , rozbiť umývadlo-v kúpeľni, tiež len raz poprípade na dome ak máš viac tak môžeš ale to by ťa už nebavilo -a klasika - okná - tých môžeš rozbiť koľko chceš - sa celkom ľahko menia... no lepšie je zvykať si na menšie dávky nech ťa už naserie čo chce pomaly to tlmiť až nakoniec ako ja budeš sa ukľudňovať počúvaním pomalej hudby(metal, rock, jazz, klasická), bafkaním vodnej fajky alebo čítaním knižky

Jediny kto ma dokaze vytocit je priatelka. Nedavno ma tak nasrala, ze som hodil cokoladove vajicko do steny a brat sa potom pytal co ze co robi cokolada za jeho postelou. Inak hudba a samota v prirode.

Našťastie som strašná flegmatička, takže máločo ma dokáže vytočiť...no sú veci pri ktorých by som zabíjala. Vtedy to najčastejšie schytá izba, presnejšie buď skriňa alebo stena, v tom prípade to trochu schytám aj ja + spŕška neutíchajúcich nadávok najhrubšieho zrna Potom už len pustiť na plné decibeli nejakú tvrdú muzičku do uší a čakať kým to prejde

Ako tu uz niekto spominal, ja si musim udriet pastou do niecoho tvrdeho, kus boli a prejdu ma nervy , alebo nieco rozbit (nieco homogenne ako zrkadlo, dvere, ale to uz musim byt velmi velmi vytoceny ), potom to treba popratat, ci take Linkin Park. V poslenej dobe sa viem odreagovat pri soferovani na dlhsie vzdialenosti.

som pravy cholerik s dokonalym samonasieracim mechanizmom...prve stadium ukludnenia je agresivna hlasna hudba, v druhom si do/po neicoho buchnem v tretom idem na vrece

ísť na dvor -> sadnúť si -> pustiť dobrú hudbu -> otvoriť pivo -> zapáliť cigaru.

Cs ako bolo spomínané nie ,tam sa ešte viac naseriem vždy keď som nasratý zatúžim po alkohole.Dobrý liek.Alebo kričanie, trsknúť si do niečoho (klávesnica už nemá "nohy" )

najviac ma ukludni dobra kava + cigareta, ak si tuto kombinaciu z nejakeo dovodu nemozem dopriat tak sadnem do auta a vozim sa, ak nemozem z nejakeho dovodu soferovat tak ma uz ukludni iba vrece naplnene pieskom, pripadne hocico do coho sa da udriet

omg všetci akí agresori... my pohoďáci sme v menšine

ešte dobre že ja taká kludná povaha.. musím si zaklopať ale málo vecí ma vytočí... jedine rodičia ma ešte dokážu dostať do varu...a vtedy buď zalezem do izby a upratujem ju od základov, potom prejdem na celý byt...alebo vybehnúť na korčule a spraviť toľko kilometrov až ma riť bolí ... (bývalo aj také že som to riešila cigou...ale už je dobre, už to nemusím takto riešiť )

kafiatko napísal:ešte dobre že ja taká kludná povaha.. musím si zaklopať ale málo vecí ma vytočí... jedine rodičia ma ešte dokážu dostať do varu...a vtedy buď zalezem do izby a upratujem ju od základov, potom prejdem na celý byt...alebo vybehnúť na korčule a spraviť toľko kilometrov až ma riť bolí ... (bývalo aj také že som to riešila cigou...ale už je dobre, už to nemusím takto riešiť )

dokonalá žena ked bude bordel tak ta treba len vytočiť prípadne ked sa partnerovy bude zdáť že si pribrala

no tak ja mám božskú trpezlivosť, ale ak ma fakt niekto vytočí, tak potom pustiť hudbu na plné pecky a dobre sa pri tom vyblázniť alebo iná fyzická aktivita, kde sa dá vybiť energia.

tiez ma uz davno nikto nevytocil tak zeby som sa musel nejako extra ukludnovat.. ale ked uz ano tak kedysi to bola ciga dnes uz len hudba pripadne clovek s ktorym si rozumiem a pochopi ma

Sebadestruktivne skolny mam, rozbijam si veci o hlavu.

To ma ukludni

samota, cigareta.

neaka mentalna cinnost (vymyslanie rymov, riadene dychanie... ) pripadne ma vie velmi dobre ukludnit bassgitara (hranie na nej)...

Ak je to vážne, tak si zakričím. Ak je to menej vážne, tak hlboký nádych-výdych. Pokiaľ je to nejaká prkotina, tak sa povznesiem...

To uz musi byt nieco aby som sa nasral. A ked, tak obvykle so zvysenym hlasom to okomentujem (bud pre seba, alebo pre dotycneho nasieraca) a do minuty je zase pokoj Ale celkovo, s usmevom na tvari sa vsetko riesi lahsie. Ku svojim veciam mam velmi citlivy vztah na to, aby som ich nicil a nicit cudzie mi pride zverstvom, hodne max. urovni nasich neprisposobivych spoluobcanov.

Stale nejak inac. Niekedy staci pohar whisky alebo brandy ci cognac. Niekedy si nalozim vodarko a pustim hudbu.
Niekedy si lahnem na postel, zavriem oci a usi upcham sluchadlami. Niekedy mam chvile kedy proste idem prec, je jedno kde, vacsinou sam neviem, ale zoberiem sa a kracam do lesa, ci na luku, alebo sadnem na bicykel a idem niekde dalej. Stale ako pride.

Som pohodár a vekom nadobudnutý čiastočný flegmatik. Máločo ma rozhádže a keď už, tak si moje okolie vychutná 5 minút mojej nepublikovateľnej orálnej zlosti ... a potom zasa svieti slniečko. Ako prišlo, tak i odišlo. No a čo ? Nejde o život, ide o h...o. Načo si rozčúlením kaziť pleť ? )