ja som dost citliva povaha, takze pri dojimavych chvilach sa neaka ta slzicka objavi...

ja sam neviem ako sa k tomu stavat, na jednej strane by som mal byt asi tvrdsi, na druhej strane v rozhodujucich situaciach viem byt razny a ked placem tak tym nikomu neskodim ani mi to nebrani fungovat ako by v danej situacii bolo vhodne...

plac nezneuzivam...

a plakal som napr. pri tomto (bol som pritomny osobne a o dost blizsie nez ten co to natacal) comu tiez velmi nechapem, nakolko mam aj oblubenejsich umelcov ako je Satriani len on ma (zatial) dokazal na jeho koncerte (obidvoch na ktorych som bol) dohnat k slzam (a prvy krat to bolo pri satch boogie co som vazne nechapal)...

plac sice nic neriesi ale pomaha lepsie prezit danu situaciu ak su slzy pozitivne a pomaha odburat negativne emocie ak su slzy negativne, takto vnimam jeho funkciu...

kafiatko napísal:Chcela som sa opýať tu prítomných mužov, ako je to s nimi a s plačom... či aj oni zvyknú sem tam plakať, a ak hej ako často.... Viem že niktorí chlapi sú viac citliví, a naopak - tvrďasovia....
zneužívate svoj plač na riešenie problémov ? (niektoré ženy plač zneužívajú na to aby sa ich polovičky cítili previnilo...) ako je to s Vami..
(nezatracujte túto tému, naozaj ma to zaujíma.. robím "výskum")
Jeden môj kamarát mi povedal, že muži plačú, ale slzy im stakajú po vnútornej strane líc ... Takže ??

// ďakujem za odpovede

Nuž ja zrejme tiež patrím medzi tých citlivejších. Slza/y sa občas objaví pri nejakom filme, zo šťastia, či smútku. Ako riešenie problémov ho určite nevyužívam, plač ako páku na partnera považujem za citové vydieranie. Myslím, že plač je prirodzenou súčasťou života ľudí, no netreba sa na neho pozerať iba ako na sprievodný znak smútku. Poznám ľudí, čo majú plač, ako ventil, poznám ľudí, ktorým sa rynú slzy pri veľkom šťastí.

kafiatko napísal:Chlapi ste super nečakala som že tak úprimne odpoviete..
Má na Vás vplyv to ak vidíte niekoho na kom Vám záleží plakať ? napr. rodiča, alebo súrodenca.. dokážete plakať s ním ?

Nuž v takýchto prípadoch ma to na plač neťahá, mám v sebe nejaký prirodzený blok, ktorý mi vraví, že v týchto situáciách by som mal byť pre blízkych oporou, v ktorej budú cítiť silu. Viem, že niekedy by im možno pripadlo súcitnejšie, keby som vyronil slzu s nimi, no nejako to neviem. Ale zatiaľ sa mi vždy skôr osvedčilo zachovať si chladnú tvár a súcitne utešovať.

Ak sa vyskytne nejaká vážna udalosť (rozchod, hádka..), s ktorou si už naozaj neviem rady.. zavriem sa niekde a jednoducho sa vyplačem. Plačom akoby som vypustil zo seba zlosť, hnev, starosť... a následne sa viem pozrieť na danú vec triezvo.

nerevem, ....

stane sa ze sem tam pustim slzu pri hrdinskej scenke z filmu, pisem hrdinskej nie romantickej, alebo ked je nieco so splna moju predstavu o dokonalej scene filmovej. A sem tam ked fakt ze sa poriadne tresknem, trebarz take zakopnutie ktore proste musite sadnut a rozdychat tak vyjde slza, pisem slza v ziadnom pripade nie plac, a rovnako mi slzia oci ked zivam, neviem preco. Ale to som si vsimol u viacerych ludi. A ked je toho na mna moc silou mocou sa to snazim zdusit v sebe aj keby neviem co bolo.
No a ked sa nahodou prepnem do svojho módu a svojho sveta tak nerevem vobec, ani pri vacsich bolestiach, proste som v inom svete. Rovnako ani na pohreboch, ani pri zraneniach a problemoch inych a v podstate vtedy som ako terminator, ziadne city, ani stastie a smiech ani laska asmutok, uz dlho take viem, niekedy som bol vacsinu casu taky, potom nie(som sa rozlutostil na hojku a zacal pisat co ma trapi, -- osudova chyba), a teraz zistujem ze spravat sa doslovne ako z equlibria je proste super.

qwerty podla mna tu na fore len hras formu nebr to v zlom ale tu sa hras na velkeho pana velkeho clovek ktory v zivote si myslim nic nedokazal ani nezazil (ani ja) a radis ludom a mudrujes chcel by som Ta vidiet v reale aky si frajer.. ked som videl ako pises o maciatko a podobne ty musis byt strasny hrdina.. neber to v zlom ale mal som slabsiu chvilku

SORRY ZA OT

hra formu? ved je to dievcatko, kto reve ked zakopne? maximalne si zanadavas hucis ako pavian ale slzicka?

ta chcem vidiet ked zlames palec, . . . alebo kopnes tak ze sa nemozes postavit na nohu lebo koleno v tahu, ...

a slza ti niekedy vyjde automaticky, aj pri predychavani. a dievcatko nie som, nereval som ani na pohreboch ani pri nicom, a ne taki chlapi revali ako mali.

qwerty-xyz ty musis byt istotne velmi dobry clovek ked chces niekoho vidiet polamat palec kvoli diskusii na hojku ale sak tebe raz dakto nakope pysky ne mne...a potom uroníš slzu ze sa poseres
chlap sa nema zaco hambit ked si poplace ale to nejake shemale co vie len spamovat internet nepochopy...........

Nezvyknem plakavat, skor dusit to v sebe (co nie je dobre) ale v poslednom obdobi ma rozplakali dve navzajom absolutne odlisne situacie

1. rozlucka Pala Demitru po MS - asi som si uvedomil, ze to vsetko pekne z hokeja (v prenesenom vyzname) odchadza, ze tie krasne momenty na namesti, ked vsetci drzali spolu uz len tak skoro nezazijem. Ze odchadza generacia, kt. nema kto nahradit

2. jeden pribeh z Plamienka (detsky hospic) - nepotrebuje komentar

ja ked som bol maly tak som plakal za kazdu somarinu v skolke, furt som chcel ist domov a som reval ... aj v skole (zakladnej) a potom nastal nejaky zlom asi v siedmom alebo osmom rocniku na zakladnej a odvtedy sa z precitliveho chlapca stal chalan, ktoreho velmi tazko nieco rozplace. Rozchod s priatelkou bol sice tazky, ale k slzam z mojej strany nedoslo (z jej ano), film ma nerozplace myslim si, ze ziadny ... mozno nejaka smrt blizkeho, ale bezne situacie, pri ktorych ini placu, mna nerozplacu. Jedine este ked vidim dievca plakat citim akusi lutost a je mi tak trochu do placu, ale viem to udrzat.

Plač je prirodzený prejav emócií, myslím, že nie je nič čudného na tom aj ak chalan sa rozplače aj pre drobnosti. Každý má iný prah na zvládanie týchto vecí.

Ja osobne som nejaký pomýlený. Mňa osobne smrť blízkeho, ani rozchod, ani neviem čo nerozplače. Ale film hej, a to dosť často.

Ja som za posledných cca 10 rokov plakal 3-krát, všetko v súvislosti s frajerkou. Rozchod a + ešte 2 krát nejaký iné problémy, ktoré sme riešili.

Inak vôbec. Pri filme či na koncerte ? Heh, taký film ešte nehrali. A od bolesti ? To vôbec nemám tendenciu plakať, proste zrevať od bolesti, ak by to už bolo moc, ale plakať ? Nie.

No v tomto nie je bolest ako bolest. Pri tahani za vlasy, pripadne ked sa clovek klepne na nerv na kolene tak vtedy slzy vyhrknu pomerne lahko. Ale napr. pri zlomeninach a u zubara (najhorsie bolesti ake som zazil) ta bolest proste slzy do oci netlaci...

//edit: no aj to je pravda - je rozdiel plac a tlacenie slz do oci...

Tak ešte som nezažil takú bolesť, ktorá by mi tlačila slzy do očí. Ešte je rozdiel aj nejaké tlačenie slzy do očí, čo sa proste stane a plač.

Chlap, aspon ten moj si radsej poriadne zanadava a vynervuje sa ako plakat. Ale take ako rozchod, alebo pohreb.. v podstate strata niecoho, niekoho, kto bol dolezity, to vzdy zaboli. Ked chlap neplace kazdy den, nema sa absolutne za co hanbit.

heh zaujimave, ufff bolo to asi pol rok dozadu ale to bolo s tym ze mal som vela toho velmi vela, obcas mam striezlive chvilky ale inac ee snazim sa dusit v sebe a neprenasat na inych, riadim sa co si si navaril to si aj zjedz a nie kazdy musi vediet, ze uz to nechcem ale tanier mus byt prazdny aby sa mohol znova naplnit.

Ale inac nie je dovod pre plac.

PS nikdy nie je tak zle aby nemoholo byt este horsie

Niekedy sa pristihnem aj pri filme že sa mi tlačia slzy ...nedávno som poriadne plakal keď sme dali preč psa (po 6 rokoch), fakt mi to bolo ľúto ale aspoň sa bude mať lepšie lebo sme nemali naňho veľmi čas ...ale inak sa snažím brať veci s úsmevom ...všimol som si že často mi hovoria či už kamaráti alebo rodina že ako to robím že ma nikdy nevidia smutného... "To že sa smejem nemusí znamenať že som šťastný."

brm napísal:Ak sa vyskytne nejaká vážna udalosť (rozchod, hádka..), s ktorou si už naozaj neviem rady.. zavriem sa niekde a jednoducho sa vyplačem. Plačom akoby som vypustil zo seba zlosť, hnev, starosť... a následne sa viem pozrieť na danú vec triezvo.

Presne tak som na tom aj ja. Viem, že plačom nič nevyriešim, ale keď som psychicky na dne, nič nedokážem robiť a aspoň sa mi trochu uľaví. Najlepšie, keď si po tom trochu pospím a hlava sa mi ako keby "zresetuje".

záleží na povahe jedinca a na to či sa bude hrať na herca alebo pretvarovať alebo byť úprimným...každý je iný...záleží na okolnostiach a vážnosti konkrétnej situácie...neplakal som ani na pohrebe blízkeho rodinného príslušníka a pravdupovediac ma to doteraz mrzí....treba vnútornú katarziu

Brm Djbass - Neviem, mne sa vždy zdalo, že plač je spontánny a nie, že sa rozplačem vtedy keď chcem... Zavriem sa do izby a až tam sa rozplačem... Dievčina sa rozchádza s priateľom tak naschvál sa rozplače a robí scény... To nepochopím pripadá mi to, ako so smiechom buď sa smejem naozaj, ale hrať to ? Si neviem predstaviť...
Preto to, že plačete v izbe mi príde z toho, že ste sami a vlastne nad tým všetkým rozmýšľate a príde vám ľúto - plač...
Preto treba v takých chvíľach nato nemyslieť