Janio.. asi som sa blbo vyjadril, myslel som to skôr tak, že keď už-už mám slzy na krajíčku a zovreté srdce, jednoducho to nezadržujem a........... samozrejme to nie je pri každom probléme... musí to byť niečo vážnejšie (rozchod, strata veľkej kopy peňazí a tak).. v priemere raz za rok-dva...

ja placem konstatne ked som na navsteve u zubarky

ja sa priznám že slzy mám stále kedykoľvek sa proste pustia ale na to som si už zvykol...
ak beriem plač ako plač tak ja sa nerozplačem ani od bolesti ani od smútku no keď je to šoková situácia tak vtedy je to možné - pred 3 rokmi (mal som 14) cestoval som vlakom pozerám sa do okna a jeden ožratý mi dal päsťou do tváre - áno bolelo to ale tak maximálne pol hodiny a plakal som aj trištvrte hodiny ale bolo to nič v porovnaní s rozťatým svalom pri ktorom som nevyronil ani slzu..

Janio: kiež by bolo také jednoduché nemyslieť na to. Povie sa to možno ľahko, no ja to nedokážem... A niekedy si človek celkom neuvedomí, čo sa v určitej chvíli stalo a dôjde mu to až neskôr, keď nad tým premýšľa...

ja keď som bol menší tak som plakal za každu blbosť skoro ale od 7 ročníka sa to snažím udržať bolo to zvláštne som reval za takú blbosť že som dostal 3 alebo tak ale teraz keď sa trápim snažím sa to udržať ale o tom premýšlam som citliva povaha no čo už ale keď už víde slza snaŽím sa robiť že mi padlo niečo do oka

Pohreb bol zatial len prababky ale to som mal tak 8 rokov takže to som neplakal, ale raz to som bol ale sekundán som dostal 5 z nemčiny čo mi bolo divné lebo som to vedel (nakoniec sa aj zistilo že to nebola moja písomka (bola nepodpísaná)) tak som sa rozreval Raz som mal cez leto taký stav (úzkosti alebo čo) tak aj to ...ale potom už asi nič.Ale tiež som dosť citlívá povaha,občas ma vie dojať aj masterchef