Viem že to je zvláštne písať sem o svojich problémoch ale keď ich nemám komu povedať a nema mi kto poradiť rozhodol som sa napisať sem.

Neviem prečo ale som hrozne citlivý a hanblivý keď je na mňa niaky dospelý nahnevaný tak neviem povedať ani slovo a niekedy sa len tak z ničoho nič rozplačem proste neviem udržať poriadne slzy a keď sa mi ich aj podarí udržať tak neskôr ich aj tak vypustím nevie te ako by som si mohol pomôcť.
A ešte prvý krat som dostal na vysvedčku 3 a stále ma to trápi lebo rodičia hovoria že je to kvôli spolužiakom iný zas že kvôli učitelke ale ja mam pocit že kvoli mňe a neviem jak sa s takým niečim vyrovnať lebo stale mam pocit že my ta trojak pokazí buducnosť a dosť sa toho bojím a keď majú prísť ešte aj testy čo sme robili IQ atd tak som dosť vyplašený na to že su prázky.

//upravená gramatická chyba v názve témy. jin

nič si z toho nerob, proste každý je taký aký je, čím skôr príjmeš seba samého takého ako si, tým to bude ľahšie, niekto berie kritiku labilnejšie, niekto ju znáša dobre a s úsmevom

len tak sa rozplaces? to mi zavana depresiou... a depresiu nemyslim normalnu depku a stavy ktore obcas dolahnu na kazdeho ale ako normalnu serioznu chorobu...

ja sa snažím priať sám seba takého aký som ale niečo sa musí dať robiť s tým aby som sa aj vedel rozprávať s niekym kto mi niečo povedal alebo spravil Príklad:
Učitelka mi dala horšiu znamku a potom na mna niečo nakričala ohladom tej znamky a ja som ani nevedel prikívnuť ano alebo nie proste nič neviem či to je tým že keď sa jedna o mňa a je viac ludi okolo či neviem povedať ani slovo kvôli tomu že sa citim tak blbo alebo som vystresovaný neviem proste keď niečo vonku rachne alebo niekto zaklope večer alebo sa ma snaží nalakať nič ani trošku strachu ale keď sa jedna o školu a známky tak som vystrašený. viem že píšem jak niake malé decko ale proste niesom dokonalý a ďakujem za odpovede a aj za to že ste ma vôbec vypočuly

//autoeditácia príspevku (05 Aug 2011, 13:49)
nie uplne len tak ale stačí mi aby som si predstavil niaku katastrofu ktorá sa stala rodine alebo také niečo a už plačem alebo ešte keď niekto na mňa prehovorí niakym nazurenejším hlasom tak jak keby som vycítil niečo zle a tiež už slzy v očiach a choroba to zas neni lebo už aj niako to niekedy udržím

pozri ak takto vazne beries znamky v skole tak nechcem vidiet co bude ak budes riesit skutocne problemy...

vazne pouvazuj nad tym vysetrenim o depresii...

predpokladam, ze si v obdobi dospievania...emocna labilita a nadmerne hodnotenie svojho sebaobrazu je uplne prirodzene v tomto obdobi, ono to prejde, ked sa hladiny hormonov dostanu zase do normalnych urovni...

a ubezpecujem ta, ze v nasom prehnitom slovenskom skolstve by ti neuskodilo ani keby si prepadol...

to prepadnutie je u mňa nemožné a o tom vyšetrení ja neviem mne sa to zas nezdá jak choroba najhoršie to bývalo keď som bol 6-7 teraz sa to už dá však ale budem nad tým rozmýšlať a však aj tak ine náš mozog nerobí a niektoré školy zas také hrozné nie su

//autoeditácia príspevku (05 Aug 2011, 14:03)
a keby prepadnem tak ma asi rodičia zabiju

mne to smrdí sociofóbiou. choď k psychológovi, neni to žiadna hanba.

take pocity som mal, ked som mal 11...neboj mlady, to prejde, puberta skonci a budes ok.

ja to radšej nechám tak a uvidím ako sa to vyvinie ale jak hovorím už to je ovela lepšie dakujem vámza odpovede

Iragons: Živia Ťa rodičia, máš strechu nad hlavou, študuješ, neplatíš hypotéku, nemáš starosť o zabezpečenie rodiny, neriešiš zamestnanie, nemusíš opatrovať rodičov/starých rodičov... Predstav si, keď prídu tieto starosti. Čo to bude v porovnaní s tým, aké blbosti riešiš teraz? Ale tam sa nebudeš môcť rozplakať - tieto záležitosti budeš musieť riešiť.
Že máš trojku? No a čo? Ja som mal na strednej štvorky z matiky pravidelne a som tu, mám dobrú prácu a po ruke vždy kalkulačku. Na základnej som mal trojky z vlastivedy, no ani vtedy som sa necítil menejcenný, či hlúpy.
Čo som sa však vždy učil, tak to bola Slovenčina a to využívam v oficiálnom styku každý deň. A zdá sa mi, že ta máš isté rezervy. Neber to zle - len upozorňujem kde treba pridať.

ja som sa asi už s tým zmieril nechám tu známku asi tak a aj tak jediné čo je teraz moja starosť najsť dobrú strednú školu ale aj tak vám všetkým ďakujem

Iragons: Ak ťa to možno trošku povzbudí, je nás takých viacej, ktorí bezdôvodne plačeme kvôli kravinám. Ja už ani nerátam, koľko dní preplačem, lebo to príde na mňa hocikedy a hocikde a neviem to zvládať. Ono to ani nie sú blbosti, ale úplne ťa chápem, že ťa to trápi, hoci je to len známka v škole alebo na vysvedčení. Teraz ti tu každý píše, že prídu horšie veci v živote. Prídu, ale pre teba sú toto aktuálne starosti a trápi ťa to, takže je to prirodzené. V každom veku predsa prichádzajú iné problémy.
Tieto stavy sa vraj dajú zvládnuť antidepresívami, ale je to na tebe, či vyhľadáš pomoc, prípadne či ich chceš brať, ak by ti ich predpísali. Ja rozhodne do seba zbytočne lieky pchať nechcem, takže som sa s tým naučila žiť. Držím palce a verím, že u teba sa to vekom ešte zlepší.

Zbytočné by to bolo, keby ti nič nebolo. Lenže je. Človek si môže zvyknúť aj na koncentrák, sotva by však niekto v ňom aj chcel zostať žiť.

Myslím, že Iragons netrpí depresiou, skôr len nevie zvládať stres, asi ho rodičia príliš ochraňovali.

// k príspevku podo mnou: áno, s tým môžem súhlasiť

Len to my už nezistíme, prečo vzniklo a kto za to môže. Môžu možno za to aj rodičia a možno ani nie to, že ho príliš ochraňovali, ale priveľké nároky, požiadavky, ktoré rodičia často majú. Niektorí ľudia proste zlyhanie berú lepšie a iných to dosť "zasiahne".

ja lieky brať určite nebudem a vekom to prechádza a tie zmeny cítim

To chápem, keď si predstavím, koľko majú vedľajších účinkov, určite to za to nestojí a najmä, keď sa to zlepšuje. Vidíš, možno potrebuješ len trošku dodať odvahy a pôjde to.

Mám v triede spolužiaka, ktorý mal podobný problém...proste nevedel prvú otázku pri odpovedi a pri ďalších by o tom mohol kecať a kecať ale proste nedokázal ani otvoriť ústa. V jeho prípade za to mohla prehnaná starostlivosť rodičov. Znie to fakt "hororovo" no v konečnom dôsledku to nič až tak hrozné nie je...a za rok-dva to už ani nič nebude
Za 3 roky keď si na túto tému spomenieš tak budeš mať podobný face . Ako tu už mnohí povedali, dospievanie to vyrieši za teba...

Hey bro mam pocit, ze si viac trosku viac naviazany na rodicov. Proste ti vtlkali do hlavy od mala, ze ked sa nebudes ucit nic nedosiahnes (sprostost) a preto sa zrejme aj rychlo rozrusis pretoze citis, ze si ich sklamal. Vlastne je to chyba vychovy. Skus naviazat nove kontakty

j4nosik napísal:Hey bro mam pocit, ze si viac trosku viac naviazany na rodicov. Proste ti vtlkali do hlavy od mala, ze ked sa nebudes ucit nic nedosiahnes (sprostost) a preto sa zrejme aj rychlo rozrusis pretoze citis, ze si ich sklamal. Vlastne je to chyba vychovy. Skus naviazat nove kontakty

Presne toto ma napadlo hned, ako som si precital viac tvojich prispevkov. Vacsinou zdoraznujes skolu, ucitelov, zle znamky a rodicov. Podla toho ako to tu prezentujes, rodicia maju/mali na teba velky vplyv teraz, ked sa najviac formuje tvoja osobnost/sa formovala tvoja osobnost. Ako povedal aj kolega nado mnou pri pocite sklamania ich dovery v teba, pride to, co si opisoval. A s tym placom a tak si nic nerob, kazdy sme iny, niekto je citlivejsi ako ostatni, nemusi to byt hned depresia.
Mozno ti pomoze ked sa na to pozres z pohladu nezainteresovaneho cloveka: ja som mal tiez podobny problem s rodicmi, pomohlo mi az to, ze moj vztah k nim ochladol, kedze som sa zacal viac rozhliadat okolo seba a zistil ze svet nie je taky, aky mi ho opisuju. Samozrejme, ze nehovorim, aby si ich mal prestat mat rad, alebo co, musis sa cez to preniest, zit svoj vlastny zivot, jedna 3ka ti ho nemoze skazit