slay, niekde si tu v minulosti obhajoval (presnejsi vyraz neviem, upresni ak citis potrebu ) frakcny rezervny system. dnes to nazyvas externalitami. ja a aj rothbard ti dakujeme velmi pekne za tie externality.

Obhajoval som frakčný rezervný systém proti konkrétnym výhradám, alebo všeobecným bludom vynesených bez pochopenia. Nie vo všeobecnosti.

slay napísal:Viď. zavádzanie nekrytých peňazí. Myslíš si, že už skutočne chápeš tomu ako to funguje? Nie, ty vieš to čo ťa naučil ten film. Ale to nie je všetko. Záver? Pred tým ľudia verili nezmyslom a teraz veria ešte väčším.

No napr. mne je jasne ze len tak si vytlacit peniaze by asi nebolo koser. Ale vazne netusim co vsetko musi vytlaceny dolar prekonat aby sa dostal do obehu. A budem rad ak mi to ozrejmis

A v tom "dokumente" je jedna pravda - americke banky poziciavali aj ludom neschopnym splacat.

//pre to co si napisal je sice pekne ale stale je to "len tak" mne ide o to ake su obmedzenia pokial sa jedna o nekryte peniaze

Spravidla to nikdy to nie je "len tak".Obmedzenie je, že každý veriteľ musí mať dlžníka. Inak tam okrem psychologicky neudržateľnej hranice inflácie (,ktorá je relatívne nízka) nie sú žiadne obmedzenia. A aby sme boli bližšie k pravde, malo by sa prestať hovoriť o tlačených peniazoch, lebo tie tvoria naozaj zanedbateľnú časť obehu. Tá rozprávka s tlačiarňami je skôr populistická demonštračná pomôcka aby si to ľudia vedeli lepšie predstaviť.

Odpovedz mi zabíja guľka, pištoľ alebo ten kto namieri a stlačí spúšť? Ak odpovedáš vrah, tak ním v tomto prípade nie je Fed. Ten je tu v úlohe pištole.

Takze v podstate obmedzenia nie su. Len dopyt po peniazoch (zo strany narodnej banky) sposobuje ich narastajuci objem, pochopil som spravne?

A "tlaceny dolar" berieme obidvaja rovnako obrazne. Naco tlacit ked staci prepisat jedno cislo v databaze...

Nechápeš, že dlh nemôže vzniknúť bez toho aby si niekto požičal? A že objem nemôže rásť ľubovoľne inak sa prostriedok výmeny prestane akceptovať? Rovnako dlh nemôže rásť ľubovoľne ako chce.

Centrálna banka nepredstavuje v tomto prípade dopyt (pokiaľ náhodou nehovoríme práve o cielenom nákupe štátnych bondov). Ona má v prvom rade okrem iného po ruke úrokovú mieru a bankové rezervy. Je rovnako jednoduché peňažnú zásobu expandovať ako aj spôsobiť jej kontrakciu. Keby sa začali dlhy splácať, prípadne sa ľudia začnú peňazí zbavovať, pristúpia automaticky ku kontrakcii.

slay napísal:Nechápeš, že dlh nemôže vzniknúť bez toho aby si niekto požičal?

Ved ano - a poziciava si centralna banka,nie?

Nie . Nerozumiem ti. Skús mi vysvetliť ako si to ty predstavuješ.

Mame tvorcu penazi (dalej len TP).
Mame centralnu baknu (dalej len CB).
Mame komercne banky (dalej len KB).
Mame prosty lud (dalej len PL).

TP prichadza do styku len s CB, CB s len s TP a KB a KB s CB a PL.

U PL dojde k potrebe mat peniaze, pride si ich pozicat do KB. Kedze objem penazi v KB od ludi je nizsi ako ten co ludia chcu z tej banky vytiahnut pozickami (neviem kolko ludi by si tam muselo ulozit uspory aby vykrylo jednu 70k€ pozicku na byt - a to ratam aj s tym ze ked chces zalozit banku tak neake imanie poterbujes (kedysi to tusim bolo 500M Sk)) tak KB potrebuje viac penazi. Tym vznikne dopyt po peniazoch a pyta si ich od CB. CB vdacne pozicia KB peniaze na urok. Tento urok moze menit a tym regulovat objem penazi. CB zase ziskava peniaze od TP obdobnym sposobom.

V zasade moje zjednodusene uvahy. Zatial tam nepletme pripady ked CB=TP, ked su peniaze (ne)kryte zlatom a podobne... (kedze vsetko ako si predstavujem moze byt zle)

Spoiler

javatar napísal:Mame tvorcu penazi (dalej len TP).
Mame centralnu baknu (dalej len CB).
Mame komercne banky (dalej len KB).
Mame prosty lud (dalej len PL).

TP prichadza do styku len s CB, CB s len s TP a KB a KB s CB a PL.

U PL dojde k potrebe mat peniaze, pride si ich pozicat do KB. Kedze objem penazi v KB od ludi je nizsi ako ten co ludia chcu z tej banky vytiahnut pozickami (neviem kolko ludi by si tam muselo ulozit uspory aby vykrylo jednu 70k€ pozicku na byt - a to ratam aj s tym ze ked chces zalozit banku tak neake imanie poterbujes (kedysi to tusim bolo 500M Sk)) tak KB potrebuje viac penazi. Tym vznikne dopyt po peniazoch a pyta si ich od CB. CB vdacne pozicia KB peniaze na urok. Tento urok moze menit a tym regulovat objem penazi. CB zase ziskava peniaze od TP obdobnym sposobom.

V zasade moje zjednodusene uvahy. Zatial tam nepletme pripady ked CB=TP, ked su peniaze (ne)kryte zlatom a podobne... (kedze vsetko ako si predstavujem moze byt zle)

Máš v tom trochu zmätok. Tak pár doplňujúcich poznámok.

Jediný tvorca peňazí v sýstéme ako taký v zásade nejestvuje, teda pokiaľ hovoríme o súčasnom finančnom systéme vyspelých krajín. "Tvoriť" peniaze môže primárne Centrálna banka, ale aj Komerčná banka, Poisťovne, Zaisťovne, všetci obchodníci z CP, Podielové fondy, DSSky atď. a v prenesenom význame aj prostý ľud, podnikatelia, štát. Centrálna Banka (ak ju chápeme ako TP) síce má monopol, ale len na hotovostné peniaze - a tie sú len malou časťou toho čo voláme peniaze. Na zvyšok peňazí má len nepriamy vplyv - cez svoje nástroje.

KB môžu dostať úver od CB a aj dostávajú. Ale úver je široký pojem a pravdepodobne ho chápeš v inom zmysle ako v bankovej praxi funguje. CB úveruje KB na dennej, týždennej, dvojtýždennej, mesačnej báze ale všetky tieto úvery slúžia skôr na balancovanie požadovanej likvidity než na refinancovanie toho čo si ľudia chcú požičať. Ale teoreticky to môže slúžiť aj na to. A áno je to na úrok - lebo to je cena. Ale nič úžernícke na tom nie je, lebo rovnako CB úročí komerčným bankám ich povinné depozity u nej. A požičať si možno aj na medzibankovom trhu.

Ak chce banka poskytovať aj hypo, musí mať základné imanie miliardu. A toto imanie nie je nekryté. Jeho podkladom musí byť aktívum. Inak by sa nedalo použiť ani ako zábezpeka pre úver od CB.

fajn a teraz si mi ten zmatok len prehlbil... skus to vysvetlit inak (mozes aj obsirnejsie), urok nie je uzera

no a miliarda imania (v SK) je cca 700 lacnejsich bytov... sa mi to zda byt trosku malo (aj pri pocte nasich bank a obyvatelov)

Konkrétnu odpoveď dokážem dať len na konkrétnu otázku, a nie na úplne každú. Aj základné vysokoškolské skriptá bankovníctva, ktoré ho opisujú fakt, že len veľmi povrchne majú cez 300 strán a po ich prečítaní toho vieš len veľmi málo. Ale nie je to nič utajené. Informácie sú k dispozícii, knižnice sú otvorené dokorán. Ale uznávam, že ľahšie je si pozrieť video, ale to má asi takú výpovednú hodnotu ako predvolebný leták.

Imanie je len formalita. Ide viac menej len o proforma preukázanie solventnosti a schopnosti hradiť svoje záväzky.

no nieco take som cakal, to ze nemozem popapat vsetku mudrost sveta prostrednictvom videii mi je jasne uz davno

takze otazka 1: tak ako moze ina ako centralna banka "Tvorit" peniaze? pripadne ako ich mozem tvorit ja

napada ma multiplikacny efekt

javatar napísal:no nieco take som cakal, to ze nemozem popapat vsetku mudrost sveta prostrednictvom videii mi je jasne uz davno

takze otazka 1: tak ako moze ina ako centralna banka "Tvorit" peniaze? pripadne ako ich mozem tvorit ja

Ty nové peniaze vytvoríš, keď vytvoríš novú hodnotu, alebo sa zaviažeš že ju vytvoríš v budúcnosti (vezmeš si úver). Teda ak sa vďaka tvojej práci zvýši reálny produkt hospodárstva, alebo ak sa zaviažeš, že ho zvýšiš v budúcnosti.

Banka, tvorí nové peniaze vždy keď sa rozhodne poskytnúť úver - teda na základe tvojho záväzku.

No ok, ale v tom pripade s rastucim objemom hospodarstva rastie aj dlh. Nakolko ak chcem splatit svoju vyprodukovanu hodnotu, musim mat spotrebitelov a oni tiez potrebuju nieco vytvorit aby sa zvysil objem penazi a zase sme v dlhovej spirale...

javatar napísal:No ok, ale v tom pripade s rastucim objemom hospodarstva rastie aj dlh. Nakolko ak chcem splatit svoju vyprodukovanu hodnotu, musim mat spotrebitelov a oni tiez potrebuju nieco vytvorit aby sa zvysil objem penazi a zase sme v dlhovej spirale...

Hospodárstvo nerastie dlhom. Keď si vezmeš úver a na účte ti banka vyčaruje peniaze, tak hospodárstvo nenarástlo. Zvýšil sa len objem peňazí. Úver mal svoju cenu - úrok. A ten núti teba získané peniaze investovať tak efektívne aby si dokázal splatiť istinu, úrok a ešte aj mať zisk - ktorý je motív toho, že si si požičal. Úver je v podstate krytý aktívami banky, ktorá na seba preberá riziko, že ho nebudeš schopný splatiť. Rovnako si banka svoju situáciu poisťuje u teba, keď žiada zábezpeku úveru (napr. nehnuteľnosťou), niekým ďalším kto sa za teba zaručí, poistením alebo si overuje výšku a stabilitu tvojho čistého príjmu a pod. bla bla bla... pointa pre teba je, že úver vzniká na základe dostatočne silného predpokladu, že bude splatený a navyše je krytý aj aktívami samotnej banky.

Problém vzniká, ak sa úvery dávajú ľahkovážne - potom sa banky dostávajú do existenčných problémov. A keďže ich existenčné problémy znamenajú problémy pre celé hospodárstvo - štát ich zachraňuje.

Dlh samotný nie je problém, pokiaľ bol vytvorený na reálnych predpokladoch. Ak nebol, tak problémom je. Ak na litri mlieka zarobíš 10 korún a ty si požičiaš 500korún na kravu na 5 rokov, ktoré ľahko zvládneš, tak to nie je problém. Ale ak si požičiaš 500 korún na to aby si ich prepil, tak potom dlh problémom je.

Už by si si mal aj sám domyslieť. Ale ak by predsa nie tak pointa je, že hospodárstvo nerastie dlhom. Hospodárstvo rastie ak sa v ňom vyprodukuje viac tovarov a služieb. To rastie odkedy človek kráča po zemi. Pokiaľ sa tento rast projektuje reálne nevzniká problém. Pokiaľ sa čaká, že bude svet rásť každý rok +10%, že podkladové aktívum (napr. nehnuteľnosť) bude stáť o 10 rokov o polovicu viac a úver sa poskytne aj bezdomovcovi a ešte aj so štátnou dotáciou - tak to je jasný nezmysel a netreba sa čudovať, keď to krachne.

V podstate som narazal na to, ze ak chcem zhodnotit vycarovane peniaze musi mat niekto ine vycarovane peniaze aby si moj produkt kupil. Lenze to vychadza z predpokladu ze na zaciatku nik ziadne peniaze nemal. Co je zjavne chybny predpoklad.

Presne mechanizmy ako to funguje vediet nepotrebujem (pomer zataz/zisk je v tomto pripade nevyvazeny). Dik.

javatar napísal:V podstate som narazal na to, ze ak chcem zhodnotit vycarovane peniaze musi mat niekto ine vycarovane peniaze aby si moj produkt kupil. Lenze to vychadza z predpokladu ze na zaciatku nik ziadne peniaze nemal. Co je zjavne chybny predpoklad.

Presne mechanizmy ako to funguje vediet nepotrebujem (pomer zataz/zisk je v tomto pripade nevyvazeny). Dik.

O čom točíš? Aký niekto iný, aký tvoj produkt pre pána jána? Veď ty si požiaš, ty peniaze míňaš (investuješ, prepiješ, čokoľvek..), ty míňaš svoju budúcu spotrebu! Vyčarované peniaze sú tvoj záväzok. Čo na tom nechápeš?

Ze ak chcem naplnit svoj zavazok a vratit uver a mat zisk tak mi niekto iny musi dat viac penazi nez som si pozical. A ten niekto iny tiez musi mat odniekal peniaze.