Ahojte, uz asi 5 rokov ma trapi problem s vystupovanim na verejnosti. To znamena ze ked som napriklad v skole a mam precitat daky text, tak sa mi tak roztrasie hlas a srdce mi zacne bit, ze sa mi ani citat neda. Ked som chodil na strednu bol som raz u psychologicky ale nic nepomohlo... Poznate niekoho s takym problemom ? Myslite si ze sa to da odstranit. dakujem za vas cas

raz ísť ku psychológovi nestačí. môžeš mať nejaký druh sociofóbie.
chlast ti pomáha, alebo problém zostáva aj keď si vypiješ?

No neviem, ci je zrovna rozumne ist na alkoholovu kartu, vzhladom na to, ze chalan moze byt zajtra manazer alebo nieco podobne, a tam sa taketo veci netoleruju. Vlastne, kde sa vobec toleruje alkohol, ked clovek prednasa, okrem nejakych oslav a pripitkov?

Najskor to bude o tom pracovat na tom. Skus zo zaciatku pred zrkadlom. Potom by si mohol skusit pred najblizsimi - rodina, priatelia. Ja som sa tak pripravoval, ked som robil na VS skusky z manazmentu, konkretne prednasanie prezentacie. Tiez som mal tremu. Najprv som skusil pred rodinou, potom asi pred 10 kamaratmi a nasledne pred celou triedou som to predniesol na skole. Nehovorim, ze to bolo lahke, ale chce to cvicenie.

Tak mam zas navstivit psychologa? Aj nad tym rozmyslam, ved pokazit sa tym nic neda. A chlast ci mi pomaha? Skor nie, mozem si vypit ale stale viem proste ze je to vo mne. A pritom niesom daky introvert utiahnuty do seba.

p4ra ja ho nenavádzam na chlast. chcel som vedieť či mu alkohol (rozumná dávka) uvoľní to napätie. pokiaľ áno, tak by to mohla byť zrejme otázka sebavedomia - pokiaľ nie tak je to niekde hlbšie a treba odbornú pomoc.

Toto nie je žiadna choroba, je to prirodzené. Každý ma do určitej miery strach z verejného prednesu a vystupovanim pred publikom. Stanov si cieľ a trénuj si to. Ak si k tomu zoženieš literatúru alebo sa prihlásiš do kurzu, je to pre teba plus.
Určite by som sa na tvojom mieste nestaval do role pacienta. Debatovanie so psychologom ti asi sotva problém vyrieši, maximálne ťa namotivuje k činu pracovať na sebe .

..taktiez navrhujem trening. skus doma citat nahlas, pripadne pred zrkadlom.

Co moze byt lepsi trening ako byt na verejnosti, s kamaratmi v kolektive, v krcme..., tam si snad zvyknes na okolitych ludi a mozno casom stres opadne.

Mam podobny problem uz par rokov ... ani neviem co to vlastne je ale mam strach z ludi ... vlastne si ani neviem predstavit ist sam do obchodu , jedoducho vzdy mam pocit ze sa vsetci pozeraju len na mna .. a pritom niesom nejaky "mutant" .. alkohol umna zabera na 100%, ked si vypijem nemam problem s nicim .. pritom travim skoro kazdy vikend v baroch , samorejme nie sam ...

par trapasov na vas!!! aby ste videli ze najhorsie ako to moze dopadnut je ze sa strapnite a nasledne si uvedomili ze to vlastne nebolo nic strasne....

Betarik napísal:Mam podobny problem uz par rokov ... ani neviem co to vlastne je ale mam strach z ludi ... vlastne si ani neviem predstavit ist sam do obchodu , jedoducho vzdy mam pocit ze sa vsetci pozeraju len na mna .. a pritom niesom nejaky "mutant" .. alkohol umna zabera na 100%, ked si vypijem nemam problem s nicim .. pritom travim skoro kazdy vikend v baroch , samorejme nie sam ...

Heh, kognitívny omyl. Treba do toho zapojiť rácio a nie, že všetci na mňa pozerajú, ale všetci na mňa akurát tak zvysoka serú.

peter222: Ovplyvňujú Ťa aj nejaké obavy ako napríklad strach zo strápnenia, strach z toho, že Ťa nikto nebude počúvať, alebo niečo podobné? Alebo sú to čisto fyzické prejavy, ako zrýchlený tep, zrýchlené dýchanie, viac sa potíš, trasie sa Ti hlas?

Každopádne toto by som riešil v prvej fáze tréningom pred zrkadlom - musíš si zvyknúť na vystupovanie, počuť svoj vlastný hlas, ktorý znie pevne. Neber to ako nejaký trapas, to isté Ti najprv poradí psychologička. Stiahni si skrátka nejakú prednášku (trebárs o Veľkej Morave ) a celú ju odprednášaj pred zrkadlom.
Uvidíš, či to pomôže, pokiaľ nie, tak choď za odborníkom.
Ale poviem Ti tak, na vystupovaní pred verejnosťou nič nie je. Pokiaľ máš kvalitne pripravené podklady a vieš o čom hovoríš, nič sa Ti nemôže stať. Si na pódiu, máš v ruke mikrofón, v tom momente si pre publikum istým druhom autority. Keď príde po téme diskusia, tak diskutuj a pamätaj, si predsa v škole, máš právo povedať "Neviem."
Ale počas prednášania sa Ti nemá čo stať. Nikto po Tebe nebude hádzať nahnilú zeleninu ani vajíčka.

Betarik: Nikoho nezaujímaš, v obchode (a v podstate aj inde) na Teba každý serie. Predavačky vidia denne x takých ksichtov, SBSkári dtto a ľudia čo nakupujú sa snažia sústrediť na nákup, aby nič nezabudli.

ja mam podobny problem, na strednej ked sme mali precitat slohovu pracu alebo nieco podobne pred celou triedou tak nastupili fyzicke prejavy, ziadna sebaistota, nic, uz ked som videl ze sa mi zacina triast hlas tak to bolo horsie a horsie, nakupy a podobne mi nerobi problem, ale ked sa mam rozpravat s cudzim clovekom tak ano, jednoducho mam asi strach z dlhsej konverzacie, opytam sa kde su rohliky ale to je tak vsetko, minule som sa v knihkupectve nezmohol ani na to opytat sa ci nemaju knihu ktoru hladam
a pri tom som na zakladnej skole chodil recitovat, pred vsetkymi ziakmi a ucitelmi na skole, aj na okresnych sutaziach...boli tame same baby a ja jediny chalan a bol som najlepsi zo skoly, ucitelky ma chvalili ze mam pekny prejav, vyslovnost atd...dokonca na rozluckovej som bol moderator a tiez som do mikrofonu rozpraval a opisoval program vsetkym deviatakom a ucitelom, ale od strednej to ide dolu vodou, ja to vidim na tu sebadoveru, mam jej nedostatok a vzdy ked nieco dlhsie hovorim alebo takto pred viacerymi ludmi tak sa mi zacnu vytvarat sliny v nehorazne velkom mnozstve z toho stresu a ja preglgam po kazdej vete ale ked som v pohode tak nie, aj v praci sa s nadriadenymi porozpravam, niektorym tykam, na niektorych aj na kricim ale taka predavacka ma vie priviest do rozpakov a pred zrkadlom mi to nic nepomoze, odrecitujem sama chalupku ako profesional ale postav predo mna 20 cudzich ludi tak sa im maximalne pozdravim... najlepsie riesenie je stavat sa do takychto situacii co najcastejsie a zvyknut si na to casom, uz som si povedal ze zakazdym ked nieco budem chcet tak jednoducho pojdem a opytam sa, raz som sa premohol v obchode s hudobninami opytat ci maju kabel ktory poterbujem aj s redukciou a dokonca mu to aj podrobnejsie povysvetlovat ale to len preto ze bola pri mne kamoska s ktorou sa pozname kratko a nechcel som aby si myslela ze som nejaky bojko co sa nevie na nic spytat tak sa asi odteraz viac posnazim a budem sem pisat svoje uspechy

...kedysi som aj ja chodil pomeste s myšlienkou že všetci čumia iba po mne...keď som sa len potkol, tak by som sa najradšej nevidel, mal som pocit, že som zaujal celú ulicu...teraz už viem, že ľudí nezaujímam...nikto na teba nepozerá a ak aj áno, tak určite rovnako ako na ostatných...že si debil si o sebe myslíš iba ty sám...ser na ľudí...nemysli na to, čo si o tebe myslia...tí majú plnú hlavu toho, čo si o nich myslíš ty...(resp. v tom reálnejšom prípade čo všetko musia vybaviť a kúpiť a kam všade musia ísť...)

vsetko je o tvojej realite...ked sa budes vo svojej realite vidiet ako trotel tak nim nazoaj budes

to sa vám hovorí že si myslíte že na vás každý pozerá, ale po mne napr. aj "každý" pozerá, dajme tomu skoro každý ale z 10 je to asi cca 8 ľudí, ktorých bežne stretnem, chvalabohu sú to väčšinou baby ale keď mám pocit sebaistoty neni to bohviečo, najprv som chodil celý v čiernom, mal som dlhšie čierne vlasy, myslel som si že to je koli tomu, časom som sa ostrihal a začal nosiť bežnejšie oblečenie, trochu sa to zlepšilo ale teraz mám momentálne piercing v strede pery, konkrétne 2 špice a odvtedy po mne ľudia doslova čumia, je mi jasné že je to hlavne kôli tomu, dokonca niektorí keď ma obchádzajú tak za mnou ešte otáčajú hlavu, niektorí s otvorenými ústami ale to sú extrémy ale niektorí proste len pozerajú po tom piercingu, asi najkrajšie a vtedy som sa cítil v pohode bolo, keď v Nitre nákupnom centre prešla baba oproti mne, pri mne išla "priateľka", pri nej nejaký chalan, a priateľka mi vraví že aj hentá po tebe čumela, ja som sa otočil so slovami že ktorá? a ona sa otočila tiež, usmiala sa a zakývala mi to bol pekný pocit..