jin napísal:Čo sa týka Banášovej, Hríba, atď. Prečo sa vôbec začali riešiť v tejto téme? Týchto ľudí mám rád, vážim si ich, no nespájam ich s náboženstvom a nebol to ani hughitov zámer.

Aby ste získali čiastočné odpustky musíte sa pomodliť určenú modlitbu, alebo vykonať predpísaný dobrý skutok. Musíte byť v stave milosti, najneskôr pri dokončení týchto predpísaných úkonov. Pravidlo hovorí „pri ukončení“, pretože často je súčasťou predpísaných úkonov aj spoveď a pred jej vykonaním sa nemusíte nachádzať v stave milosti. Ďalším potrebným úkonom je úmysel získať odpustky. Ak robíte požadovaný skutok, ale nechcete získať odpustky, je zrejmé, že ich nezískate.

Enchiridion hovorí, že „na získanie úplných odpustkov treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému.“

Existuje príbeh sv. Philipa Neri, ktorý zomrel v roku 1595, ktorý hovorí, že keď sv. Philip kázal v preplnenom kostole o jubilejných odpustkoch, dostal videnie, v ktorom sa dozvedel, že iba dvaja ľudia tieto odpustky skutočne získajú – stará upratovačka a sám svätec. Nie je to príliš povzbudzujúce, však? Ale nebojte sa, ak aj nie ste dokonale disponovaný a nemôžete získať úplné odpustky, stále vám ostávajú odpustky čiastočné.

Musíme si jasne uvedomiť, že trest za hriechy nie je odstránený súčasne s vinou. Môže nám byť odpustené a aj tak musíme trpieť. Napríklad rodičia môžu akceptovať ospravedlnenie svojho potomka a odpustiť mu, ale potomok môže stále dostať na víkend domáce väzenie. Nie je v tom nič nespravodlivé. Utrpenie môžeme podstúpiť po smrti v očistci, alebo aj počas života. A tu môže mať rôzne formy. Jednou z foriem je aj pokuta, ktorú dostaneme ako pokánie po spovedi. Spätne si potom Cirkev uvedomila, že ak môže byť táto pokuta zmiernená v prípade, že kajúcnik prejavuje dostatočnú ľútosť, musí platiť táto možnosť zmiernenia trestu aj po smrti.

Pavol toto chápal. Napísal Kolosanom: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1,24). Teraz môžeme pomôcť jeden druhému. Môžeme pomôcť tým, ktorí tu už s nami nie sú. A svätí nám tiež môžu pomôcť. Ak Mystické telo niečo znamená, je to práve toto. Musí to znamenať, že svätý sa za nás môžu modliť a že my sa môžeme modliť (a konať pokánie) za duše v očistci. Ak neznamená, potom solidarita Mystického tela musí byť iba podfuk.

Pavol VI. v svojej apoštolskej konštitúcii o odpustkoch hovorí, že z týchto úvah pochádza viera, že Cirkev môže jednotlivcovi odpustiť trest pre zásluhy Krista a svätých. V priebehu storočí potom vzniklo používanie odpustkov. Týmto prehĺbil učenie Cirkvi, nezmenil ho však.

Stoporko napísal:Lebo mne pri tom hneď napadne kšeft s odpustkami z Lutherových čias, kedy stačilo vhodiť do kasy nejakú sumu a "duša tvojho strýka odletela z očistca."

Stoporko napísal: A mohol by si mi, prosím, tiež vysvetliť, na základe čoho RKC verí v očistec? Pretože pokiaľ viem, tak sa očistec spomína len vo Vulgáte, nikde inde (som ale tvor nevedomý a omylný ).

Stoporko napísal: No myslím si, že aj keď občas zhreším a oľutujem to pred Bohom, tak som pred ním potom znova úplne čistý - teda zo svojho pohľadu nevidím pre kresťana dôvod na očistec.