chvilu mi trvalo kym som si nasiel volny blok casu ale tak preskocim dve strany a pokracujeme:
hughito napísal:To už moc zachádza do matematiky a k tomu sa ja neviem riadne vyjadriť, lebo z matiky som abnormálne sprostý.
O tom viem tak sa posnazim cim jednoduchsie. A teda to bude cosi obsirnejsie.
hughito napísal:Aj tu sa mi však zdá, že sa dokazuje neexistencia len v nejakom konkrétnom prípade: inak korene a koeficienty existujú, to, že v tomto konkrétnom prípade nie, je úplne normálne možné.
Dokazy sa pre konkretne pripady nerobia. Konkretny pripad je vypocitany priklad. Vysledkom dokazu je napr. vzorec. Pevne verim, ze vypocitat obsah kruhu by si zvladol aj ty. Vzorec poznas a ak nie tak si ho vygooglis. Pokial si vsimnes tak ten vzorec bude fungovat na vsetky kruhy. Odvodit ten vzorec (a tym
dokazat, ze existuje sposob ako vypocitat obsah kruhu lubovolneho kruhu) je uz troska ina kava (v zasade nic tazke, jeden neurcity integral - pre nematematika vsak spanielska dedina).
Trosku k tym rovniciam. Kvadraticke rovnice sa ucia tusim este v deviatom rocniku ZDS. Tiez sa na ne uci vzorec - tiez som sa ucil ako ho odvodit (a je to zlozitejsie nez ten kruh). Tiez je vseobecny. No a rovnice piateho stupna riesilo uz vela matematikov a na ten vzorec neprisli. To samozrejme neznamena, ze neexistuje kym neprisiel niekto a urobil dokaz o tom, ze sa to neda (od hodin matematickej analyzy uz uplynulo vela rokov takze uplne konkretne ti ho nevysvetlim). A dokaz bol o parametroch (teda ziadne konkretne cisla, same n-ka, x-ka a podobne. Dufam, ze sa uz chapeme. Proste neexistuje vzorec na vypocet rovnice 5-teho stupna a je to dokazane. Dokaz o neexistencii.
hughito napísal:Celkovo matematika s takýmito pojmami pracuje, takisto ako napr. sčítava a odčítava nekonečná, existujú väčšie a menšie nekonečná a podobne.
Len taka perlicka - vacsie a mensie nekonecna neexistuju. Za to mame spocitatelne a nespocitatelne nekonecna

(cosi sa mi mari, ze to zavisi od schopnosti vytvorit diskretnu mnozinu ale nie som si isty). Inak su zakladne operacie s nekonecnami a delenie nulou celkom primitivne veci.
hughito napísal:Takisto môžem prehlásiť, že dinosaury na Zemi už neexistujú a túto ich neexistenciu môžem dokázať. Ale to len preto, že o dinosauroch vieme, že kedysi existovali.
Ano pretoze mas k dispozicii plnu podporu determinizmu exaktnych vied. Na "inteligentne nezname" exaktne vedy nikdy nepridu. Pretoze z vlastnych principov nemozu (podmienka o opakovatelnosti pokusu s rovnakymi vysledkami). Neuniverzalonst vedy a logiky v duchovnych otazkach samozrejme nepotvrdzuje ich existenciu. Proste je to mimo misu.
hughito napísal:Ja som z tvojho (nie svetonázoru, ale postoji k tejto otázke) postoju nechcel nič vyvodzovať, len ma to zaujíma. Najprv som si myslel, že si to niekedy dávno dal najavo a ja som už len zabudol, ale zrejme si vôbec neodprezentoval. ,)
Nikdy som ho priamo neodprezentoval. Alebo by som to napisal kratko a nepresne alebo s vela vecami. Takze idem na to.
V prvom rade si treba uvedomit tieto veci:
1. to, ze clovek nieco vnima, nieco si mysli, niecomu veri automaticky nemusi znamenat, ze to tak je - nazory reflektuju (viac ci menej presne - vznika nam entropia) realitu, nie realita nazory
2. veda je zalozena na presne definovanych principoch odvodenych z ludskeho vnimania a empirickych skusenosti - ludske vnimanie, myslenie a skusenosti vyvodzuju vysledky ktore su tiez viac ci menej presne (v podstate zovseobecnenie entropie z bodu jedna na sirsiu mierku), veda ma zaroven pravidla ktore ju robia presnejsou no za cenu nizsej univerzalnosti
3. ako clovek som (a nie len ja) intelektualne obmedzeny - velmi cenna skusenost ktora ma dost v zivote ovplyvnila, myslim ze by si ju mal zazit kazdy (vyssia matematika je na takyto trening pokory ako stvorena

)
4. ak(!) je tento vesmir vysledkom inteligentnej bytosti, je zrejme ze nas inteligencne presahuje a teda nemame sancu ju celkom pochopit - vychadzam z toho ze uz nasu vedu dokaze pochopit hrstka ludi a aj to nie celu
Ked skombinujem vyssie napisane tak nepovazujem cisto rozum za spolahlivy. Vzdy bude existovat nekonecno sposobov ako do historie a skusenosti boha zahrnut a taktiez nekonecno sposobov ako ho nezahrnut. Niektori namietaju, ze je to len napasovanie reality aby to sedelo. Potom asi nemaju radi fyzikov ktori velmi radi vymyslaju dimenzie aby im vypocty hypotezy sedeli. Je rozdiel medzi prisposobovanim si reality (ked sa nasilu nieco ignoruje) a skumanim moznosti. Denne v praci musim vymyslat sposob ako zladit poziadavky zakaznika s poziadavkami na kvalitny kod. A dokonca mi za to platia. A to mam jedno z najlogickejsich povolani na svete (programator).
Potom vsetkom je jasne, ze je to na mne, ci uverim. Moja osobna volba. A nikdy nebudem mat istotu, ze je spravna. Ja som sa rozhodol verit. Paradoxne na zaklade pocitov, skusenosti, zazitkov a mierne aj rozumu. Taktiez pre nieco co hugo zadefinoval ako "duchovna barlicka".
Temna stranka tejto teorie je prave v tom, ze pokial spochybnujem vedu prave kvoli tomu, ze je empiricka - nemozem si byt isty svojou vierou (bez ohladu na to co (by) som si vybral) kedze skusenosti maju na nej znacny podiel. Som clovek a ludia sa mylia casto (povedal by som, ze vacsinou).
Preco krestan? Za zaklad naobozenstva (pozor - je rozdiel viera a nabozenstvo) ako takeho povazujem moralku. A moralka zalozena na laske (specialne chapanej ako obety) IMHO najlepsie splna predpoklady pre naplnanie potrieb cloveka a spolocnosti. Prax je sice zlozitejsia ale to je pri praxi normalne.
Preco prave "Boh otec" (sethova oblubena otazka)? Mnozstvo zazitkov a podivnych nahod (samozrejme vzdy sa da pouzit Ockhamova britva a akakolvek nadprirodzenost by sa vytratila (snad az na jeden pripad ale ten tu urcite pisat nebudem a nezakladam si vieru na jednom zazitku)).
Dost sa opieram o vela krat citovany citat:
"Skutočnosť, že veriaci je šťastnejší než skeptik nevraví nič viac než to, že opitý človek je šťastnejší než triezvy." G. B. Shaw Ak mam len jeden zivot preco v nom nebyt stastnejsi. Ono to s vierou automaticky samo neprichadza, ale pokial sa naozaj vytvori vztah s Bohom tak ano. Nic nie je zadarmo aj byt stastny veriaci nieco stoji.
Ohladom postoja k ateistom:
Opieram sa o dve hlavne vyroky: biblicky
Nesudte a nebudete sudeni a potom cast motdlitby prvych generacii veriacich (citava sa na velku noc - tusim bielu sobotu)
Modlime sa za tých, čo neveria v Boha,aby úprimne žili podľa svedomia, a tak došli k poznaniu pravého Boha. Co znamena, ze su dolezitejsie skutky ako to, ze ateista neveri. Mimochodom je tam aj motlitba za zidov kde su taktiez skor vyzdvihovani ako by sa mali zmenit. Samozrejme, nemozem pohrdat ani ateistami ani inovercami pokial moja "istota" (tie uvodzovky myslim ze vystihuju podstatu) spravneho vierovyznania spociva vo mne samom (kedze nie som bezchybny).
Osobne si nemyslim, zeby krestan mal niekoho nasilu presviedcat o svojej pravde. Diskutovat pokial je zaujem z oboch stran a zit podla Krista tak, aby inspiroval okolie k obdobnemu spravaniu (HLAVNE v praktickom zivote - pokial krestan prikladom inspiruje k altruistickemu zivotnemu stylu ateistu tak dosiahol IMHO viac ako keby ho donutil precitat bibliu a ist par krat do kostola), co je v praxi opat zlozitejsie.
Tot, teoria mojej viery. V praxi by to malo vyzerat tak, ze v najlepsom pripade si odzijem zivot plodny pre moje okolie aj mna a odmenou mi bude prijemna vecnost a v najhorsom prezijem pekny zivot (taktiez plodny pre okolie i mna) s imaginarnym priatelom, pomahajucim mi placebo efektom.
Snad som to vysvetlil dostatocne a teraz idem na tych par stran co ste tu spachali pocas mojej nepritomnosti.
//edit: ako citam, nic na co by sa oplatilo reagovat...