Ahojte toto fórum som vyhľadal iba kvôli jednému problému tak dúfam že mi poradíte.

Tak na úvod som 17 roční chalan ktorí vedie pomerne normálny život škola, kamaráti svoje koníčky. Ale pred týždňom mi diagnostikovali rakovinu na srdci. Lekári mi dávajú niečo vyše roka alebo druhá alternatíva je ísť na riskantný zákrok ktorí ma môže stáť život ale na druhej strane mi môže nádor vyoperovať. Ja som sa rozhodol po dlhých rozhovoroch s rodičmi že na ten zákrok pôjdem neviem vám povedať presný dátum kedy pôjdem na tú operáciu lebo ešte neviem kedy ma objednajú dozviem sa to až zajtra ale malo by to byť ešte tento mesiac. Ale čo ma trápi je ako to mám povedať svojim kamarátom/kam nechcem ísť spôsobiť starosti ani aby sa o mňa báli alebo aby ma začali všetci volať von všetci sa mi intenzívnejšie venovať alebo aby učitelia zmenili prístup ku mne alebo aby ma začali všetci ľutovať. Ja by som chcel aby sa všetci ku mne rovnako správali čo je asi dosť nereálne lebo to vidím na rodičoch ako sa ku mne správajú a dávajú sľuby napr. že k osemnástke dostanem auto a pod. Ja viem že by bolo odo mňa dosť hnusné keby som to nikomu nepovedal mohli by mi to jedného dňa vyčítaj ale ja fakt neviem či im to mám povedať a ak áno tak akým spôsobom lebo fakt nepotrebujem aby sa kvôli mne niekto trápil lebo to by mi skôr ublížilo než pomohlo.

Vopred ďakujem za rady.

fuha podla mna by bolo najlepsie to povedat ale iba dobrym kamosom ze aka je situacia a povedat im to aby si to nechali pre seba a aj napriek tomu aby ta brali ako rovnoceneho.
a k tomu autu by som ti povedal tolko
sam vies co potrebujes k zivotu a co ta urobi stastnym a v dnesnej spolocnosti je priamo/nepriamo prezentovane ze jazdenie na aute/mat vztah k autam/ mat vodicak je spravne
a ja osobne mam vodicak, mame auto ale vobec sa nestaram o auto+nejazdim (je s tym kopa roboty, stale vkladanie penazi, stres ...) a som kludny a spoko a radsej si obcas zahulkam

Čo sa týka toho auto je to nepodstatný detail bol to len príklad toho že sa rodičia starajú nad mieru lebo mám dvoch starších bratov ktorí nedostali auto a ide o to že mám väčšiu starostlivosť ako oni a to práve nechcem, chcem aby ma všetci brali ako do teraz.

Nehovor to nikomu okrem tých najbližších priateľov a hlavne preži tú operáciu, to je asi všetko. Máš v tak ranom veku dosť veľkú prekážku pred svojím životom, ktorú keď prežiješ, budeš oveľa silnejší ako Tvoji rovestníci, myslím v duši, mysli a srdci [nie fyzicky]. Nech Ti to výjde!

Ja by som to na tvojom mieste nepovedal nikomu a pred operaciou napis list na pripadnu rozlucku kde svoje spravanie vysvetlujes. A sam asi uz vies, ze to ty sa budes snazis travit s priatelmi viac casu. GL

vies, ak mas fajn kamosov / kamosky, tak pochybujem, ze to zoberu iba tak ( resp. ja ta chapem, ze nechces aby sa trapili a boli napr. milsi ) ale v konecnom dosledku, ak si uvedomia to riziko, ktore si opisoval a najma ktore ta caka, tak si myslim, ze to s nimi riadne zamava ( samozrejme, pocitam s tym, ze su to ozajstni priatelia). Mohol by si im to naznacit, ze si to nezelas, ze ti to bude prekazat a prosis ich o to aby ta brali ako doteraz, myslim si, ze to pochopia a budu si davat na to bacha, skor rodicia to nepochopia, resp. ako si uz opisoval . Kazdopadne ti drzim palce, nech sa ta operacia podari.

Priateľu, povedz to tým ktorým máš potrebu to povedať a ostatných nerieš. Žiadne listy, nič. Ži toto obdobie tak, ako by to bola iba jedna etapa niečoho veľkého.
Ži tak, aby si bol maximálne pripravený keď tá operácia príde a pripúšťaj si iba to, že sa to podarí. Ja ti prajem z celého srdca veľa veľa síl, tiež aby sa operácia podarila a ty si mohol ďalej žiť a užívať si krásy tohto sveta!

Snáď to nieje nejaký hlúpy nevkusný žart toto...

Mám pocit, že na jednej strane musí byť dosť náročné nosiť takéto bremeno na pleciach. Osobne by som mal asi dosť veľký strach. Povedz to teda niekomu na kom ti naozaj veľmí záleží, človek ktorý o tebe ponesie správu ostatným. Osobne by som ťa tiež pozval na drink a to ťa ani nepoznám, takže podobné reakcie čakaj aj od ostatných ako hovoríš. Asi sa budú dosť starať. Na druhej strane, to že sa o teba niekto začne viac zaujímať nieje až tak zlé. Každopádne držím palce a hneď ako sa dáš do kopy tu čakám správu na to ako sa ti darí

na tvojom mieste by som to nehovoril nikomu. Z toho dovodu ze taketo veci sa VELMI rychlo siria. Povies to niekomu aby to dalej nepovedal, no on na 90% podlahne a povie to dalsiemu s tym, ze to nema tiez nikomu povedat .... a nakoniec sa to stane verejnym tajomstvom. Maximalne by som im povedal ze mas osobne/zdravotne problemy, ktorymi ich nechces zatazovat pretoze to je velmi osobne. Oni to urcite pochopia.

Pred tyzdnom spoluziacke zrazilo sestru auto, povedala to len 2 najblizsim kamaratom a o 3 dni to vedela polovica skoly + ucitelsky zbor. A to maju vsetci viac ako 18. Cize z mojich skusenosti, ze taketo reci sa ryyychlo siria, by som to nepovedal nikomu. Mozno iba fakt NAJLEPSIEMU kamaratovi, ale len jednemu.

Kazdopadne, vela stastia, verim ze ti to dobre dopadne. Mysli pozitivne!

/ pre K .... podpis sa, alebo mi napis SS. dik

Skús si to zobrať z druhej strany... Ty si zdravý, ale máš kamaráta s takouto podobnou chorobou... chcel by si o tom vedieť? A ak by si sa dozvedel, ako by si sa k nemu správal? Možno nemusíš hovoriť hneď o rakovine, len že musíš ísť na nejakú operáciu.

Každopádne držím palce a nezabudni, že základom úspechu je pozitívne myslenie.. ži tak, akoby si mal ísť iba na menší zákrok, vybratie materského znamienka. Inak po operácii sem nezabudni dojsť a popísať zážitky.

Vsetci si to myslime, ale malokto to napise. Si v hroznej situacii - bohuzial. Ale aj takyto vie byt zivot. Myslim, ze svojim najlepsim priatelom, ktorym bezodkladne doverujes by si to povedat mal. Bez vahania. Su to ludia, ktori su ti okrem najblizsej rodiny najblizkejsi a zasluzia si to vediet, keby nedajboze to nedopadne tak, ako by malo.

Co sa tyka slubov, tak je to jasne, ze ti rodicia ti slubia vsetko na svete, len aby si sa im z toho lozka prebral zivy a zdravy a je to pochopitelne. Ako sa bude spravat okolie ti nepovie nikto, ale mozes pocitit zmenu. A zase raz, keby to tak nebolo, nebolo by to normalne. Samozrejme sa to nema prehanat.

Ja ti prajem vela zdravia a stastia pri tej operacii a verim, ze o par dni nam tu napises, ze to tu mas uspesne za sebou a caka ta dlhy a stastny zivot.

GL bro. ako tu bolo povedane, ak by som sa dozvedel, ze je to so mnou naozaj zle, alebo by som siel do rovnakeho rizika, vdelela by o tom len hrstka ludi, o ktorych viem, ze to nebudu sirit dalej, a ktori mi situaciu nebudu po psychickej stranke kazit lutostou a podobne. ale pred zvyskom kamaratov by som sa snazil byt v ramci moznosti v pohode... mozno aj preto, aby ked na to pride bola posledna myslienka "stalo to za to, posledne dni som neostal v depke" a aj aby si ma ti druhi pamatali ako niekoho s kym bolo vzdy dobre.

Rozhodol si sa dobre, nakolko zit rok na posteli a podobne, je isto horsie ako skusit nieco, co ti moze pomoct. Aj ked zverit sa fakt specialistom len do ruk. A veru, povedat to len tym, ktorym uznas za vhodne. V tvojom veku totiz ludia okolo teba take daco len tak nepochopia a este si mozu z toho robit aj srandu. Takze bacha nato. Popravde ja by som to asi nepovedal radsej totalne nikomu a to mam aj kamosov, na ktorych sa vklude spolahnut. Hlavne si uzivaj do operacie tak, ako keby sa nic nedialo. Velmi vela moze totiz prihorsit stres v takomto stave.

Držím ti palce, si v ťažkej situácii. Každopádne nám potom určite daj vedieť
Inak je to na tebe, nechať si to pre seba je hrozne ťaźké, mňa by to asi zožralo keďže som veľmi otvorený človek a kamaráti o mne nevedia možno jednu max 2 veci, ale naozaj len veľmi dobrý kamaráti

Tiez by som tym nezatazoval okolie. Ked sa operacia podari, potom. Ked sa nepodari... no, nejako sa uz o tom dozvedia.
Nejakych neprimeranych reakcii by som sa neobaval (ani nie z dovodu, ze vtedy ti to bude moct byt jedno, ale skor z toho, ze budes vnimany skor ako silna osobnost, ktora to dokazala udrzat v sebe a nezatazovala tym okolie).

Po zvážený vašich rád a rády psychologičky som sa rozhodol že to poviem iba najbližším rozhodol som sa pre jedného kamaráta a jednú kamarátku s ktorými sa poznám už niečo cez 4 roky. Dnes som sa dozvedel že na Kramáre idem 20. čiže o týždeň takže mi všetci držte palce a ďakujem za radi a podporu.

Ale ešte mám na vás jednu otázku keď už som sa rozhodol to povedať tým dvom osobám akým spôsobom im to mám povedať akým štýlom lebo si neviem vôbec ani predstaviť ako to mám povedať.

//autoeditácia príspevku (13 Feb 2012, 15:58)
[quote="Bushido"]Snáď to nieje nejaký hlúpy nevkusný žart toto...

Ani si nevieš predstaviť čo by som dal za to keby to bol iba žart.....

V sukromi, nech sedia, priamo - kluckovanie to len zhorsi. A hlavne osobne.

respekt pred tebou chlape!tak nesebecky postoj aky si zaujal to chce silneho cloveka.
Osobne si myslim ze ak to poviek niekomu s kamaratov bude to vediet urcite cela skola,co by mne urcite vadilo.siel by som do navrhu povedat iba o neurcitych zdravotnych problemov,ale na druhej strane ak sa zdvoveris mozno ti to ulahci..

mamebow napísal: Ale ešte mám na vás jednu otázku keď už som sa rozhodol to povedať tým dvom osobám akým spôsobom im to mám povedať akým štýlom lebo si neviem vôbec ani predstaviť ako to mám povedať.

Pozvi ich do čajovne, spýtaj sa ich ako sa majú a potom im to skús povedať;
holka pokiaľ ťa má naozaj rada tak sa rozplače týpek možno tiež, mne keby to neaky dobrý kamarát povedal tak sa určite rozplačem...

Ale budem to musieť vravieť každému zvlášť lebo oni dvaja sa navzájom nepoznajú čo mi pomerne sťažuje lebo to budem musieť vravieť dva krát. Toho rozhovoru sa popravde bojím viac ako celej operácie. Fúúú už aby som to mal za sebou.