Ono každý raz zomrie.... to je nevyhnuteľné.... Ale dá sa vybrať to, ako sa k tomu človek postaví.... a na tom záleží.... Mám za to, že fňukaním a vyplákavaním o nespravodlivosti života si človek moc nepomôže a ešte tým dokurví náladu ako sebe, tak i okoliu....
Sa mi ľúbi, že sa autor na vec díva pomerne rozumným spôsobom.... Pokiaľ ľuďom, ktorým si sa rozhodol nasledujúce fakty oznámiť dôveruješ, vyvstáva ďalšia otázka ako im to oznámiť.... Najlepšie asi v kľude v súkromí sa zmieniť o tom, že máš určité zdravotné problémy (netreba presne špecifikovať diagnózu) a jedna z možností je aj tá, že tu už nebudeš.... Potom si treba spolu zapáliť, alebo dať pohár niečoho ostrejšieho, človeku povedať, že si ho vážiš, preto mu to oznamuješ (a pochopiteľne poprosiť ho o diskrétnosť), ale že stále je tu šanca, že bude všetko OK a dúfaš, že to aj tak dopadne.... Možno by ešte nebolo od veci napísať zopár dopisov či e-mailov, pre prípad "čo keby", kde by si kamarátom a kamoškám, čo za to stoja napísal pár slov.... a toto dal do opatery spoľahlivej osoby, aby to v prípade potreby rozposlala.... A ak bude všetko dobré, tak zlikvidovala....

A ako sa hovorí na záver.... Veľa šťastia....

S tymi listami je to velmi dobry napad. Na tvojom mieste by som to oznamil aj triede, v posledny den skoly pred operaciou. Das im sancu ak ti chcu povedat nieco co dlho odkladali. Kamaratom skor, ako to uz pisali, v nejakom kludnom prostredi, kde si mozete sadnut. Kludne doma. Drzim ti palce, drzis sa statocne. Spomeniem si na teba, ked sa budem modlit. A nezabudni sa prosim zastavit na tomto fore po operacii. Myslim, ze ti tu vela ludi fandi.

Nehovor to nikomu, vsetko dobre dopadne a potom im iba povies ze si bol na operacii a ze uz je to vporiadku.

Povedz to každému aby si videl ich reakciu.

Najbližší priatelia by si to zaslúžili vedieť.

Drž sa ver, že to zvládneš.

No ľudia mám ťažký deň za sebou povedal som to prvej osobe jednému kamarátovi a poviem vám nie je to moc ľahké ale nakoniec som to úspešne zvládol. Ale čo sa týka tej najlepšej kamarátky sa mi to troška skomplikovalo tak by som potreboval radu. Som s ňou pred chvíľou volal a povedala mi že nebude tento týždeň mať čas na mňa lebo má iné povinnosti (škola, priateľ) ja chápem že jej priateľ je dôležitejší ako ja taktiež si uvedomujem že o pár týždňov maturuje čiže má toho učenia veľa. A keď som s ňou telefonoval tak mi povedala že ak chcem niečo dôležité prebrať tak aby som jej to kľudne povedal ale tak nemyslím si že je to vhodná téma na rozhovor cez telefón. Tomu kamarátovi ktorí už vie o mne všetko (čo sa týka rakoviny, operácie) tak mi poradil aby som sa s ňou pohádal za hlúposti bezvýznamné veci a aby som si vymyslel veci ktoré som akože spravil a aby jej ublížili napr. aby som jej povedal že som prezradil jej tajomstvá ktoré som jej sľúbil že nikomu nepoviem pritom by som nič neprezradil samozrejme ale ona by si myslela že áno a tým pádom by ma znenávidela a ak by sa s odstupom času dozvedela že operácia nedopadla dobre tak by na mňa spomínala že to bol ten "hajzel" samozrejme že by ju to určite trápilo ale nie na toľko ako keby mala na mňa názor že to je môj najlepší kamarát na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť,.... Ľudia ja ju mám vážne moc rád (ako najlepšiu kamarátku) a vážne jej nechcem ublížiť. Snažím sa nájsť to najlepšie alternatívne riešenie myslíte si že toto by bolo správne riešenie?

A samozrejme že vám dám vedieť ako dopadnem ak budem tú možnosť.

Komplikovat si to nejakymi vymyslami podla mojho nazoru nema zmysel. Toto je najlepsie riesit priamo. Zavolaj jej, povedz, ze mas nieco naliehave a ci si vie na teba urobit cas. Ze je to pre teba dolezite. Na otazku, o co ide - osobne ti poviem, nechcem to rozoberat po telefone.
Zvedavost jej nedovoli nechat to tak.

ten tvoj plan sa mi nezda byt moc dobry, radsej ten mail, ktory jej niekto posle ak to nevyjde. maximalne jej povedz ze ak si najde cas este dovtedy, tak snou pokecas.

ale sakra ved co riesis? Ved pojdes na operaciu, zobudis sa a zivot ide dalej! Preco pripustas moznost neuspechu? Ver sam sebe, dodaj si odvahu. (ano jasne, pise sa mi to lahko ked nie som v tvojej situacii, no pokusit sa a poradit ti pozitivne myslenie mozem. aj ja som bol na 2 komplikovanych operaciach hrudnika len par mesiacov dozadu, som tu a zijem) S nikym sa neluc ani nic, si mlady, silny.

Aku moznost? Moznost mat budes! Kazdy den nam sem budes pisat ako sa mas, uvidis.

Skús si pozrieť toto video a nastav si čas na cca 05.15, je tam zaujímavá časť, možno ťa to trochu povzbudí

http://www.mojevideo.sk/video/5904/tajo ... ast_7.html

jefty - ja by som skôr volil rukou napísaný list...v prípade, že to nevyjde zostane predsalen krajšia pamiatka, ako pár písmen na obrazovke...

23.Február, má 3 dni po operácii podľa toho čo písal, snáď to prežil a dúfam, že tu napíše... Chudák Chalan.

http://pokec.azet.sk/ggggt z toho mailu sa registroval. Čo ja viem. Je síce založený v 2008mom, ten mail, ale tak 70r, posledná návšteva 21.2.2012. Ak sa deň po operácii dokázal prihlásiť na azet, tak re5ct...

Seems legit

Mohla sa mu posunúť operácia a možno tam mal nejaké emaily na rozlúčku ...ale tak to možeme len teoretizovať takto...

susko8 tam bolo písané že 20. ide na Kramáre nie na operáciu
uplink ako na začiatku písal toto fórum vyhľadal iba kvôli jedne veci a to je že chcel počuť názor iných a kedže nechcel aby sa to ktokoľvek dozvedel tak použil starí email ktorí má pre anonimitu preto sú tam aj zavádzajúce informácie


A čo sa týka jeho stavu je po operácii operovali ho v stredu (22.2.) operácie síce prežil ale zatiaľ je stále v kritickom stave takže ešte nemá ani zďaleka vyhraté.
Pre upresnenie som ten najlepší kamarát ktorého spomínal a dal mi všetky hesla a veci na starosti pre prípad že by to nedopadlo dobre.
Samozrejme že vás budem naďalej informovať.

ak mam zo svojej skusenosti, v sedemnastich mi zistili lymfom a vtedy najblizsim priatelom, o ktorych som vedela ze ma event. podrzia - aj po operacii budes potrebovat podporu, verim ze bola uspesna

Vela stastia ti priat nebudem, nedokazem sucitit s cudzimi ludmi, pride mi to pokrytecke (no podte do mna). Chcel som len na margo tej choroby nejake postrehy a rady. Ak uz nutne ist na operaciu, neriesil by som to na Slovensku. Co sa tyka liecby rakoviny, Slovenko je za opicami. Myslim si, ze zvysis sance na uspech ak ti rodicia nekupia auto, ale tie peniaze radsej pridaju na liecbu hoci aj v Rakusku. Kazdopadne nech ti budu doktori hovorit akekolvek romanticke basnicky, priprav sa na to, ze sa ti choroba moze vratit. Pisem ti to preto, lebo mam pocit, ze ti povedali, ze ked ti nador odstrania si zdravy, ale bohuzial rakovina je svina. Nechcem ta deptat, to urcite nie, ale moj ujo uz tu "vdaka" rakovine nie je a tiez mu lekari lubivo rozpravali. A to ho dokonca liecili v UK v prvotriedne vybavenych zariadeniach. Ja osobne som sice nic podobne nezazil, ale ked som videl ako ujo trpel po tych vsemoznych operaciach a liekoch, tak asi by som radsej zomrel prirodzenou cestou.

Btw nad ludovym liecitelom si nerozmyslal? Priroda na tej najzakladnejsej urovni ma podla mna vacsiu silu ako synteticke hluposti.

A priatelom to urcite povedz, teraz potrebujes hlavne ludi, ktori ta maju radi. Drz sa.

// teraz pozeram, ze uz si po operacii, takze mozes moj zbytocny koment veselo odignorovat..

TommyHot napísal: Btw nad ludovym liecitelom si nerozmyslal? Priroda na tej najzakladnejsej urovni ma podla mna vacsiu silu ako synteticke hluposti.

toto nemôžeš myslieť vážne

Ano, pisem to s uplnou vaznostou. Ak si myslis, ze chemo a potom rozne opiase aby si neumrel od bolesti su to prave orechove, tak prosim. Nadory sa ti zvycajne par mesiacov po chemo aj tak vratia v este vacsich mnozstvach, takze si na zaciatku, resp si na tom este horsie ako na zaciatku. A tych pripadov, kedy ludovi liecitelia naozaj pomohli je mnoho. Akurat to nevyhovuje farmaceutickej lobby, preto su za ludovi liecitelia za sarlatanov. A vidim, ze PR na masy funguje presne tak ako ma.

takých prípadov je mnoho? poznám jeden... osoba veľmi odsudzovala moderné metódy, dostala rakovinu a začala sa "liečiť" tradičnou metódou... nakonec prišla do takého štádia že predsa musela ísť k odborníkom a tí jej už asi nedokážu pomôcť, a pritom by mala obrovské šance keby nebola zaslepená...

Naozaj chalanovi nezávidím, držím palce, už to, že prežil, je náznak, že má veľkú šancu na uzdravenie... Treba to tak brať a nepripúšťať si, čo negatívne sa môže stať. Ako tu bolo spomenuté, optimizmus je základom. Ešte raz mu úprimne držím palce, my sme podobné ochorenie tiež mali v rodine, po piatich rokoch, ak sa tá choroba nevráti, tak by sa už nemala nikdy vrátiť alebo je tam len mizivá šanca, že sa vráti. Teraz v apríli to bude 5 rokov, tak prajem mu, aby si sa už čím skôr za touto časovou hranicou ocitol aj on. A zdravý.