Zdravím,

mám na vás otázku dokázali by ste byť vo vztahu z človekom čo ma telesný postih?
nemyslim mentálny telesny aj napriek tomu zeby vas ludia odsudzovali?

dik za názory

Aky telesny postih? To moze byt hocico, aj vec, ktoru na prvy pohlad nezistis, pripadne s ktorou sa da zit plnohodnotny zivot zdraveho cloveka.
Nebudem tu pisat vseohladuplne zvasty a politicky korektne nazory. Vzdy pred vstupom do takeho vztahu by som v tom videl do istej miery prekazku a cim zavaznejsi hendikep by to bol, tym zavaznejsia prekazka by to bola, pricom existuje pomyselna hranica za ktoru by som nesiel.
Samozrejme bavime sa o potencialnom vaznom vztahu s vyhladom celozivotneho partnerstva/manzestva.

hmm.. naozaj neviem. ale prevdepodobne by som na to nemal odvahu

cisto povrchne - je pre mna "schodnejsie" postuhnutie hornych koncatin... ako imobilna osoba.

Hmm.. tak na toto je dosť ťažké odpovedať. Určite by to závislo od danej situácie a hlavne od toho v akom vzťahu by som s tou osobou bol. Taktiež, či bola postihnutá už predtým alebo sa to stalo počas vzťahu.

Pravdepodobne nie, v tomto som bezohľadný sebec.

Ťažko povedať, pokiaľ s tým ešte nie sú osobné skúsenosti. Ale myslím, že skôr áno, než nie. A ak náhodou nie, určite by to nebolo preto, že by som sa bál odsudzovania ľudí.

Na taketo nieco treba mat bohovske city..Umna teda jasne nie.

...u mňa tiež nie...rozhodne...

zoberme ze ta osoba je z casti samostatna a preco by ste neboli schpny byt z niakym takym?
su to podla vas ludia co nemaju pravo na stastie a lasku?

Kompi majú právo na šťastie aj lásku, len je to asi o 10 stupňov ťažšie ako pre nehendikepovaných. Ženy sú v 99% viazané na "silných" jedincov, t.j. bohatých, zabezpečených etc. Tzn. že hendikepovaný to bude mať vždy ťažšie...

tak teraz vam poviem nieco ja som tiez vozickar preto sa pytam

Samozrejme, že majú (máš) právo na lásku, šťastie, porozumenie...
Vzhľadom na to, že ja milujem prírodu, turistiku,...; tak by som si spoločné fungovanie nevedela predstaviť

(P.S. : silní jedinci neznamenajú bohatí )

zalezi od:
1. typu postihnutia: kedze by som sa tym padom stal aj jej opatrovatelom a musel by som byt schopny to zvladnut
2. vztahu postihnutej k zivotu: ludi typu "budte zo mna postrati a starajte sa o mna lebo ja som postihnuty(a)" by som vo svojej pritomnosti dlhodobo znasat nedokazal

v sirsej rodine mam vozickara, o ktorom viem, ze bol, alebo este stale je vo vztahu s inou vozickarkou, takze to problem vobec nie je. ak by si stretol nehendikopavanu, a bolo by vam super, a vedeli by ste sa jeden druhemu prisposobit rovnako ako nehendikepovane pary tak by nemal byt problem. ten je snad len v sucasnom mysleni, kedy sa pozera hlavne na zavonajsok a vela ludi sa dava dohromady len preto

takze ak raz v buducnosti, a budem jej vediet a moct zabezpecit starostlivost a moje zdravotne problemy nebudu tak vazne ako jej tak mozno ano

Osobne poznám veselú a milú babu, je dobrá a šikovná aj v posteli, čo nemá ruku.
Osobne poznám babu, ktorá je na jedno oko takmer slepá a s druhým ju to čaká už o niekoľko rokov.

Obe majú zdravých partnerov a niekoľkoročný vzťah.

K vozíčkarovi, možno to poviem krutu, ale ak Stephan Hawking má sex, deti a už vnukov, tak neviem prečo by to mal byť problém s "obyčajným" paraplegikom.
Dám ti ale jednu radu: určite sa neľutuj, ži svoj život viac ako aktívne a ono to príde Ak budeš blúdiť po fórach s otázkou či je to možné a šíriť depresívnu náladu, nebudeš príťažlivý ani pre opačné pohlavie.

A niekto tu načrtol zaujímavú myšlienku - ak ty hľadáš niekoho kto je ochotný žiť s vozíčkarom, najprv sa spýtaj sám seba, či by si s ním bol ochotný žiť ty Nemyslím to v zlom, ale čo nechceš urobiť sám, nečakaj od druhých

aby sme sa rozumeli proste mna moje rovesnicky zväčša ignoruju a pochopil som ze ma beru iba tie co su vazne inteligentne....

Tak hádam ťa nezaujímajú tie menej inteligentné

Ja by som sa ani nedostal ku vztahu s postihnutym, pretoze uz na zaciatku ked sa zoznamujem s ludmi, tak si ako prve vsimam vonkajsie znaky a az ked prejdu sitom, tak riesim to aky je clovek vo vnutri.

Samozrejme keby sa priatelke nieco stalo, urcite by som ju neposlal do riti.

Neviem si to predstaviť. Nemal by som odvahu sa do takého vzťahu pustiť. Mohla by byť akokoľvek pekná, múdra, sympatická, ale predstava, že by som sa mal o niekoho starať, to nie. A pri mojom "životnom štýle" už duplom nie. Cítim sa mladý a myslím si, že takéto "problémy" by ma stáli veľa síl, veľa trápenia. Jednoducho s priateľkou si chcem užívať, môcť ísť kam chcem, robiť, čo chcem a pod.

Viem, že je to odomňa možno hnusné, ale takýto vzťah by som nechcel. Nielen mňa by to ubíjalo, ale ubíjal by som tým aj tú druhú osobu.

a toto je presne problem dievcata si to nevedia predstavit duplom...
a ked sa spravaju milo vela raz je to len lutost