Zakladám tuto temu preto aby sa sem písali vaše zážitky z čias ked ste začínali jazdiť ak si pamätáte na nejaké kuriozne situacie alebo vtipné situácie a podobne...začiatkami myslím prvé týždne,mesiace jazdenia.

Zaciatky asi ako u drivej vacsiny - obe ruky na volante, kazdu chvilu sledovanie aktualnej rychlosti auta, obozretnost, dodrziavanie vsetkych moznych predpisov, miestami strach v ociach z bliziacej sa situacie, nepohoda..., ale po par jazdach sa naslo to prave pohodlicko za volantom, uvolnenie...

Kuriozity ziadne, ak neratam to, ze som bol s jednou zenskou v aute, zacalo prsat, dlho sme sa rozpravali... a potom ked vystupila a ja som zacal cuvat, tak sa mi nedalo. Pridam plyn, este viac plyn a nic. Kedze boli okna zarosene z vnutornej strany, tak som musel vystupit von a zistil som, ze za mnou zaparkovalo auto a ako som cuval, tak akurat na jeho predny blatnik.

Začiatky boli u mňa rýchle. Autoškola bez problémov, prvá jazda po obdržaní VP bola asi taká, že som prišiel domov, vypýtal si od fotra auto, ktoré mi bez mihnutia oka dal a spolu s troma kámošmi som išiel v noci na brigádu... Mama z toho dve noci nespala :ooops: Foter ako vodič z povolania bol v kľude, učil ma totiž jazdiť...
Hneď nato sa v agentúre rozkríklo, že už mám vodičák a odvtedy jazdím nonstop na všetkom Ako povedal foter, narodil som sa s volantom v ruke ako on :ooops: Zo začiatku to bolo samozrejme také opatrné, ale nikdy som nebol vyslovene vystresovaný...

Moja prvá jazda.... zo záhrady domov.......... cez Budimír do KE, čiže po ceste pre motorové vozidlá... otec na mňa kričal, že pridaj, pridaj, pridaj... tak som pridal až na 130... a tesne pred vjazdom do KE stáli policajti a samozrejme ma zastavovali.. a ja som samozrejme trochu zazmetkoval, tak som zastavil asi 20m za nimi. Policajt pribehol ku mne a jak zbadal ten horúci vodičák, hneď mi ho vrátil a s rehotom sa vracal k svojim kolegom. Inak v pohode, v podstate odvtedy som stále ja šoféroval s otcovým doprovodom... záhrada, obchody, za rodinou... a tak........... v skúšobnej lehote bol jeden ťukanec na mokrej vozovke.... no inak odvtedy zatiaľ všetko šťastlivo.. dokonca za 14r iba jedna pokuta za rýchlosť..... klop-klop-klop.

Ja ich mám celkom čerstvé, vodičák som dostal pred rokom, skúšky som mal hneď na druhý deň po 18tke, takže to bol rýchly proces Inak to šoférovanie s dvoma rukami som nikdy neovládal, už v autoškole som mal vždy ľavú ruku na volante a pravú na radiacej páke... Zo začiatku troška nesmelo, ale to snáď každý... A po pár dňoch už pohoda, oco nemal problém požičať mi auto. Za leto som nabehal dobrých 2000km a teraz už pol roka chodievam do školy Bytča <-> Brno. Zatiaľ bez nehody a pokuty (klop klop), snažím sa chodiť predpisovo, aj keď niekedy sa to proste nedá (na diaľnici 60tka a pod.)

No v CV som vodicak mal, ale realne som este len chodil do autoskoly . Nastupil som do novej firmy po par tyzdnoch som nafasoval auto. Problem bol, ze to auto som dostal v Prahe . Takze s trochou chaosu som odsoferoval do BA, tam si u drabov vyzdvihol vodicak a sup do prace . (Ano uvedomujem si co som urobil, teraz by som si za to dal facku, najma kvoli tej ceskej D1)

asi 2 tyzdne s novym vodicakom ma zastavili, ze pan vodic preco ste nedali prednost v jazde protiiducemu vozidlu? moja odpoved bola "lebo isiel pomaly" mal som stastie na good fizla, videl ze som mlady, horuci vodicak, velke auto, povedal ze keby som mal viac odjazdene bolo by to na pokutu, poprial mi vela stastia a isiel som dalej takze s hliadkou zatial iba dobra skusenost, zatial aj jedina, co sa tyka zmatkovania, to sa stavalo hadam kazdemu, pribudajucimi rokmi a praxou sa to uplne vytrati

Najhoršie bolo, keď som mal mať prvú jazdu v AŠ. Nikdy predtým som nešoféroval, tak som sa "tešil" aké trapasy budem vyvádzať - no bol som sám zo seba prekvapený, že to dopadlo celkom dobre. Keď som spravil vodičák, tak som dostal 13 ročný dieselový FIAT. Vtedy sa vo mne dosť miešali pocity - radosť z auta sa miešala s obavami ohľadom poruchovosti. Nakoniec sa obavy ukázali ako neopodstatnené, auto som si zamiloval a trúfam si povedať, že čo bolo v AŠ zanedbané som na tomto aute "dobehol" a vycibril. Neskôr sa mi aj dostalo uznania, keď mi môj ujo povedal, že jazdím lepšie a plynulejšie ako môj otec. Niečo na tom asi bude, lebo nikdy som nespadal do kategórie pretekárov a hazardérov - rýchlosť sa snažím dodržiavať, nepredbieham za každú cenu, neletím 80 cez križovatku len aby som stihol prejsť na oranžovočervenú atď... Na FIAT-e som mal jednu škodovú udalosť, keď do mňa zo zadu narazil Jeep a "upravil" mi zadný nárazník a piate dvere. Odvtedy sa mi chvalabohu nič inšie neprihodilo (klop klop na drevo) a dúfam, že to tak aj ostane. FIAT som nedávno predal (úprimne, doteraz mi je za ním ľúto) a kúpil som 7 ročné benzínové Suzuki, ktoré je pochopiteľne úplne niekde inde...ale na FIAT jednoducho nedám dopustiť (čo už, prvé auto je prvé auto).

fuu tak zaciatky boli u mna dost v pohode kedze som sa tesil na soferovanie ako male decko na dudel a nic ine som nechcel len sa vozit a jazdit.. tak viac menej to pochadzalo od mojho otca ktory je vodic s povolania a uz coto som s nim precestoval.. autoskola bola super mal som skvelych instruktorov s ktorymi som mal kamaratsky vztah, jazdy plynuli ako voda a ani neviem ako a mal som vodicak v ruke.. zo zaciatku to bolo horsie, lebo som nemal auto tak som nejaky ten mesiac musel pockat.. potom vlastne prislo moje prve auto... zo zaciatku len takto po meste som behal aby som si zvykol lebo mal som aj dost velku pauzu po tom ako som spravil vodicak.. najviac si spominam na vjazd na dialnicu v BB smerom na ZV/ZH kde je trosku znacenie na tabuli nezrozumitelne a preto som najprv isiel dolava nasledne doprava potom som si to rozmyslel ze idem zase predsa dolava a nakoniec pozeram ze musim ist doprava aby som isiel na dialnicu teta zamnou bola nastastie domaca takze mala preto pochopenie... zatial co sa mi take stalo bolo len odrazene spatne zrkadlo na stlpe elektrickeho vedenia vedla ktoreho som zatial z nepochopitelnych pricin cuval skoro na plny plyn a nejako som s tym stlpom vobec neratal a v tej rychlosti len som videl ako lave spatne lieta na vsetky strany .. okrem toho si na nic ine nespominam takze viac menej sa snazim jazdit ako clovek a brat ohlad aj na ostatnych ucastnikov cestnej premavky...

Prvu jazdu som zazil v autoskole, co bolo uz vtedy dost nezvykle, ale mne to nevadilo Potom to islo v podstate same, soferovat (v zmysle ovladat auto, radit, odhadnut rychlost...) som sa naucil takmer okamzite, potom som urobil skusky a zacalo skutocne ucenie. Postupne som praxou osvojil zakladne predpoklady bezpecnej prepravy po meste ale aj mimo neho, naucil som sa aj poriadne sledovat ostatne auta a predpokladat ich umysly, co mi uz parkrat zachranilo plechy. Samozrejme mi plechy parkrat zachranila aj predvidavost ostatnych vodicov, ale po tom ako som zacal jazdit takmer kazdy den do prace sa to zlepsilo. Na kosickych 4 prudovkach som sa naucil pred zmenou pruhu vzdy otocit a pozriet vedla auta ci sa tam niekto nestrcil (mrtvy uhol je svina) a dalsie veci spoznavam postupne. Z poslednej doby mam poznatok, ze sa nemozem spoliehat na nikoho, zvlast nie na to, ze sa niekto svizne pohne z krizovatky, subezne pohynanie este stale vela ludom nic nehovori...
Co sa tyka stylu, tak v meste jazdim skor opatrne, ale ak sa niekam treba strcit a chyba slusnost/ochota na druhej strane, tak sa tam strcim Zaroven sa spravam tak, ako chcem aby sa ostatni spravali ku mne. Mimo mesta jazdim hlboko pod hranicami auta a sameho seba kedze cesty su nekvalitne a pri jazde blizko hrany moze akakolvek necakana nerovnost narobit velke problemy.
Nehody nemam na konte ziadne, parkrat som mal v meste stastie, ze po mojej chybe nebolo koho ohrozit a v zime mi viackrat pomohol trening zvladania smykov, ktory som vykonaval na bezpecnych miestach

hojko: ked som to cital, som myslel, ze si tu babu zrazil.

Teraz k teme, vodicak, mam este celkom cerstvy cca rok a pol. Prvy krat som jazdil az v autoskole. Obe ruky na volante som nemal, jedine tusim na jazde s policajtom, lebo instruktor, ze mam to normalne drzat , ale pride mi to nepohodlne. Potom ked som mal uz vodicak tak s otcom, ked sme isli k babke alebo tesco atd atd. Potom som mal par kratsich jazd sam. Potom v lete brigada. A potom raz tyzdenne do skoly asi 40km, normalna cesta + dialnica + obchvat v BA. Na zaciatku som sa aj stresoval mozno, premyslal som kazdy krok dopredu, teraz to uz ide viac menej automaticky, hlavne sledovat spatne, vedla auta, a vlastne okolo seba. Snazim sa jazdit podla predpisov 5-10 km hore dole. Nemam sa kam ponahlat, na prechode zastanem, ak sa da a tak.

Zaciatky som mal velmi kludne a prijemne. Autoskola bola skvela. Prva jazda v autoskole bola na parkovisku pred autoskolou, kde sledoval ako sa hybem z miesta ako pouzivam spojku a pozeral na jazdu medzi kuzelmi. Po 3 koleckach sadol do auta a prikazal mi ist do Centra, kde som mal pocit ze sa poserem, ale zvysok jazdy sme isli do Stupavy.
Neskor som si doplatil este 4 kondicne jazdy aby som mal dobry pocit za volantom pri skuske.

Jazda s policajtom bola uplne v pohode. Od zaciatku ma ucili volant drzat dvomi rukami a tak som to aj pocas skusky praktizoval. Policajt uzasny, cely cas sme sa bavili o skolach o tom kde studovat a pod.

Prva jazda po autoskole bola s rodicmi po BA, potom s bratom zas po BA a od toho momentu nemali ziadne vyhrady ... 2 tyzdne po vodicaku som musel ist sam do Prahy, otec mi dal kartu na natankovanie a zaprial stastnu cestu
Auto som dostal po bratovi, on uz mal v tej dobe svoje ... A s tym jazdim do dnes (Okrem sluzobnych)

Na svoju prvu jazdu si pamatam celkom zivo, skoro som obdriapal spetaky a zramoval nejake smetne kose Po tomto uspechu som mal prvu jazdu v autoskole, hned do mesta a dopadla dobre, aj vdaka dobremu instruktorovi. Odjazdil som 11/13 hodin a potom skusky, ktore som spravil na prvy sup. Na Fabii v autoskole som vedel jazdit slusne, potom som sadol do nasho auta a mal som znova ten pocit, ze jadzim prvy krat, ani pohnut som sa nevedel. Ale casom som sa do toho ako tak dostal. Potom som si nasetril na vlastne auto, teraz uz 20 rocny rebrinak, na ktorom som sa vlastne aj naucil jazdit, zo zaciatku som sa bal na nom ist viac ako 60, lebo som si myslel, ze sa zabijem ale casom som si nan zvykol a teraz nan nedam dopustit, hned sa mi lepsie jazdilo aj na rodinnom aute. Celkom zaujimava bola moja prva jazda na dizlovom aute a zaroven prva jazda v zahranici, nalozeny Transporter s najslabsim motorom na rakuskej dialnici, isli sme v noci a ja som sa mal vyspat pred striedanim, samozrejme som bol nervozny ako kon a nic som sa nevyspal, potom prislo striedanie a ja som sa ledva s autom rozbehol, ale nakoniec to dobre dopadlo a odjazdil som skoro celu noc Dalsia sranda bola ked sme v taliansku zle odbocili a skoncil som v Janove vo vecernej spicke, totalna anarchia na ceste, po troch krizovatkach som to vzdal a radsej som striedal a navigoval. Mam uz co to odjazdene ale stale mam pocit, ze sa mam co ucit a co doladovat a preto vzdy ked sadam za volant tak s urcitym respektom a pokorou, snazim sa byt zodpovedny.

Inak co je zle na tom ked mam obe ruky na volante?(samozrejme v spravnej polohe) Na mojom aute tak jazdim skoro stale, komu niekedy vyrazilo volant z ruk vie

Zle asi nic, skor sa asi mysli to, ze 2ruky na volante, ten zovrety ako keby mal utiect a smrt v ociach.

No, tak vsetci co pisete, mate uz niekolko 10tok tisic kilometrov za sebou,,, tak tu napisem aj ja,, chalan, co je prave v tom "Zaciatku" Skusky na vodicak som robil prave na Milulaša minuly rok, vsetko prebiehalo v pohode, Mikulas mi nadelil dobreho uja policajta , zatial sam chodim len niekolko kilometrov sam,, tak 10 max 20,, Otecko mi nechce davat auto ,, no ale s nim uz neaka stovecka bola,,, som z Východu, a mali sme asi 8 ciest do NZ a s5,, tak pocas jednej jazdy tak 200-300km,, hcel by som svoje vlastne auto,, ale teraz to nieje sranda,, pracu samozrejme nemam, studujem, prijem ziadny, tak by bol problem s tankovanim, pevne verim, ze mi tatko bude davat to nase aspon sem tam niekam s frajerkou, kamsmi a tak

Syfon napísal:Inak co je zle na tom ked mam obe ruky na volante?(samozrejme v spravnej polohe) Na mojom aute tak jazdim skoro stale, komu niekedy vyrazilo volant z ruk vie

Nič, práveže tak by sa jazdiť malo. Je to najbezpečnejšie a najefektívnejšie nielen v krízových situáciách.

Ja sa tak snažím jazdiť, hoci na diaľnici alebo dlhých rovinkách sa podvedome často vraciam len k ľavej ruke s lakťom opretým o opierku na dverách

obe ruky na volante ? ... no po*ebali by ma svište ... lava na dverach, prava na opierke a volant podopieram podla polohy pravej ruky bud 20:20 (za desat pol deviatej ), alebo 21:20 ... inak ruky na volant az ked sa brzdi, vyhyba, alebo viac toci - krizovatky, ostre zakruty

Mne sa odjakživa s dvoma rukami na volante zle šoférovalo. Proste akoby sa tie dve ruky navzájom "bili", som zvyknutý všetky situácie riešiť len ľavou, či už je to obiehanie, prudká zákruta alebo parkovanie. Občas si volant zospodu pridržím pravou rukou, keď potrebujem napr. vypnúť diaľkové svetlá, vyhodiť smerovku a pod. A odkedy mám v aute nahodenú lakťovú opierku tak neni toho boha aby som okrem predošlých situácii dal pravú ruku na volant Ľavá ruka spolu so servom úplne stačí.

ja to tiez nedokazem, stale mi taha pravu ruku na opierku a lava ruka musi mat laket na dverach, uz to zaslo tak daleko ze pri inej pozicii ako je tato sa necitim komfortne

...keď nemám ľavý lakeť na dverách, tak ma bolí chrbát a sedí sa mi nepohodlne...druhú ruku odkladám na páku...