
.... až dneska som uvidel a pochopil plný rozsah spomínaných predchádzajúcich úspechov.... dalo by sa povedať, že som si otvoril bránu....

.... ale ešte nemám silu do nej vstúpiť.... mám pred sebou odhadom 4 - 5 mesiacov ťažkej práce....

.... ak to zvládnem, budem "za vodou", ako sa tak hovorí....

.... bolo mi mojím lekárom nariadené interné vyšetrenie v nemocnici.... hodnota krvného tlaku a tepu ma veľmi znepokojila....

.... doporučili mi menej soliť, mať pravidelný spánok, obmedziť nikotín a "mať v 3,14-či na lehátku".....

.... reálne vidím (aj to len možno) obmedzenie tej soli....

.... ale zase pozitívnou správou tohto vyšetrenia je konštatovanie špecialistu, že v tejto obitej, pojazvenej, toho času nachladnutej, epistaxou zasiahnutej telesnej schránke (ktorá už viackrát preukázala vysokú životaschopnosť a odolnosť) sa skrýva srdiečko so silou menšieho atómového reaktoru, ktoré ju drží stále v chode na 100%....

.... a práve preto viem, že klesať na duchu ani na výkone sa nebude.... A pôjdem do všetkého plnou silou, až kým to úspešne nezavŕšim....

.... dnes sa potvrdila správnosť mojej teórie (zas a znova), že pri výbere spolupracovníkov je lepšie uprednostniť dlhoročných osobných priateľov, ktorí možno majú svoje chyby, ale rokmi vzniká absolútna spoľahlivosť, loajalita a človek presne vie čo môže od nich očakávať na rozdiel od mladých hyperaktívnych "odborníkov", ktorí siláckymi rečami a gestami maskujú vlastnú totálnu neschopnosť a absenciu nejakej vyššej nervovej aktivity....