USA
praveze namietaju, nepaci sa im to, ked niekto zije v USA. Ale nepriznaju si to... Ale som rad, ze sa tu najde aj par ludi s objektivnymi nazormi a ktori niesu chorobne proti-americki. Je zaujimave, ze nikto z Vas nekritizuje byvale ZSSR, ktore okupovalo Vas stat skoro 50 rokov. Ani jedno zle slovo o tejto veci ani nepocut, nieje to zaujimave? Treba si tiez uvedomit, ze keby nebolo komunizmu "vdaka" ZSSR, tak by ste zili priblizne tak, ako sa dnes zije v Rakusku, Vam to nevadi?Tomasito napísal:Les: Lenze tebe stale akosi unika jedna vec... Nikto nenamieta voci tomu, ze sa niekomu /tebe/ zije v USA dobre. Wake up!
Pri oslobodzovani CSR boli hordami primitivnych Rusov znasilnovane tisice zien aj na uzemi CSR. A potom Vam tu ostali skoro 50 rokov. Od zamoznejsich ludi skonfiskovali majetok, desiatky tisic ludi emigrovalo do zahranicia, hlavne inteligencia a z jednej z najvyvynutejsich krajin Europy, akym CSR bola sa stala krajina s nizkou zivotnou urovnou. Tato krajina bola taka "slobodna" ze hranice s Rakuskom a so Zapadnym Nemeckom boli ohranicene ostnatymi dratmi.Rubiki napísal:No keby nebolo ZSSR tak by nemal kto porazit Nacistov v 2SV...
Btw preco by som mal nadavat na komunizmus ked tu uz neni
Aj do takej, len trosku demokratickej ale aj tak komunistickej krajiny, akou bola Juhoslavia ste potrebovali dolozku, aby ste tam mohli ist na dovolenku. To, ze nam "osloboditelia" znecistili velke casti uzemia pri zakladniach napr. zakopavanim chemickych latok do zeme a vypustanim vojenskeho oleja len tak do pody uz ani nechcem hovorit. V Cechach by na to potrebovali miliardy korun, aby vycistili to svinstvo. Malickosti ako tyranie politickych vaznov, strielanie ludi na hraniciach a branenie detom z tzv. burzoaznych rodin studovat na vysokych skolach ani nechcem pisat. Osobne poznam pripad, ked vysokoskolaka niekto bonzol a vyhodili ho koli tomu, ze pocuval radio Slobodna Europa. Zial este aj dnes je vela ludi v SR, ktori by predali demokraciu a slobodu za 2korunove mlieko a 10korunove chleba...
A to, ze len Rusi porazili nacistov je samozrejme hlupost, lebo Americania hadam bojovali v druhej svetovej vojne tiez, alebo nie? Bojovali v Afrike, v Azii a v Europe. Rusi "len" v Europe. Keby nebolo Americanov, tak Zapadny Berlin by neexistoval 50 rokov, vsetko by bolo okupovane Rusmi. A to, ze miliony ruskych vaznov (hlavne politickych) hlavne za Stalina zomieralo v gulagoch ta asi tiez nezaujima, alebo nechces vediet pravdu. A holokaustu asi tiez neveris, ze hej? Mimochodom vies, ze Plzen oslobodili Americania? A v Normandii sa hadam vylodili Rusi a nie Americania a ich spojenci a to vlastne bolo zaciatok konca druhej svetovej vojny. Ked chces poznat "bojovnikov za demokraciu" tak si prezri
Kód: Vybrať všetko
www.cibulka.comKód: Vybrať všetko
www.upn.gov.skGeneral Patton mal pravdu, ked prosil svojich nadriadenych a politikov vo Washingtone aby mal povolene ist az do Moskvy. Samozrejme dovolene mu to nebolo, ale keby bolo byvalo, tak tu a ani v Rusku ziaden komunizmus by nikdy nebol. Som rad, ze prisiel rok 1989, tento datum si pripomeniem kazdy rok.
Zase zavadzas, ja som povedal ze by nemal kto porazit Nacistov a tvoja odpoved bola uplne odveci....zase!
Americania oproti ZSSR vo vojne spravili hovno!!!!! Prakticky 80% vojny vybojovali ZSSR, hlavna sila Nemecka a jeho spojencov bojovala v Rusku, mali tam najviac a najskusenejsich divizii, najlepsich velitelov a najlepsiu vyzbroj!
Americania bojovali hlavne v Pacifiku a to s neschopnymi Japoncami, ktori im davali zo zaciatku bojov jednu lekciu z taktiky za druhou!!! Afriku vybojovali viacmenej Briti!!
Vojnu v Europe tahalo Rusko a zaplatilo za neschopnost svojich spojencov najkrvavejsiu dan!! USA do Europy islo len preto ze sa bali toho ze ZSSR "oslobodi" celu Europu, co by sa im vobec nepacilo.
Povies mi ako by sa preboha Patton dostal do Moskvy???? TOTO BY MA NESMIERNE ZAUJIMALO, PROSIIIM SI ODPOVED!!! PROSIIIIM!
Hordy primitivnych Rusov?? Znasilnovanie?? >>> Daj dokazy a rad sa nieco dozviem
Spominas tyranie politickych veznov, strielanie na hranici a to spominas TY co chces popravovat policajtov na namesti??!! Od teba to znie tak satiricky az to je na zaplakanie!!
Americania oproti ZSSR vo vojne spravili hovno!!!!! Prakticky 80% vojny vybojovali ZSSR, hlavna sila Nemecka a jeho spojencov bojovala v Rusku, mali tam najviac a najskusenejsich divizii, najlepsich velitelov a najlepsiu vyzbroj!
Americania bojovali hlavne v Pacifiku a to s neschopnymi Japoncami, ktori im davali zo zaciatku bojov jednu lekciu z taktiky za druhou!!! Afriku vybojovali viacmenej Briti!!
Vojnu v Europe tahalo Rusko a zaplatilo za neschopnost svojich spojencov najkrvavejsiu dan!! USA do Europy islo len preto ze sa bali toho ze ZSSR "oslobodi" celu Europu, co by sa im vobec nepacilo.
Povies mi ako by sa preboha Patton dostal do Moskvy???? TOTO BY MA NESMIERNE ZAUJIMALO, PROSIIIM SI ODPOVED!!! PROSIIIIM!
Hordy primitivnych Rusov?? Znasilnovanie?? >>> Daj dokazy a rad sa nieco dozviem
Spominas tyranie politickych veznov, strielanie na hranici a to spominas TY co chces popravovat policajtov na namesti??!! Od teba to znie tak satiricky az to je na zaplakanie!!
Hehe ale Les ti aj tak nebude verit, lebo v Amerike hovorili, ze to oni vyhrali vojnu... Dokonca je tam jedna vnucka jedneho dedka, co bojoval vo Vietnamskej vojne proti Rusku...
:D:D
A k tomu znasilnovaniu a rabovaniu: Je to pravda, vlastna babka ci kto mi hovorili ako prisli rusi, rozkopali im nabytok, zobrali dobytok,...
A bolo aj znasilnovanie, ved je jedna blahorecena ci svata ci jaka co ju chceli pretiahnut a ze ak neda, zastrelia ju a tak sa aj stalo... Nechcela dat. A cirkev ju teraz zvelebuje...
:D:DA k tomu znasilnovaniu a rabovaniu: Je to pravda, vlastna babka ci kto mi hovorili ako prisli rusi, rozkopali im nabytok, zobrali dobytok,...
A bolo aj znasilnovanie, ved je jedna blahorecena ci svata ci jaka co ju chceli pretiahnut a ze ak neda, zastrelia ju a tak sa aj stalo... Nechcela dat. A cirkev ju teraz zvelebuje...
Retsko napísal:Hehe ale Les ti aj tak nebude verit, lebo v Amerike hovorili, ze to oni vyhrali vojnu... Dokonca je tam jedna vnucka jedneho dedka, co bojoval vo Vietnamskej vojne proti Rusku...
To myslis vazne??A k tomu znasilnovaniu a rabovaniu: Je to pravda, vlastna babka ci kto mi hovorili ako prisli rusi, rozkopali im nabytok, zobrali dobytok,...
No tak pravda to byt moze, ja osobne som o tom nepocul, ale nepopieram to. Ale je zjavne ze ZSSR bolo vo vojne podstatne a bez neho by nemal kto tu vojnu vyhratRetsko napísal:A bolo aj znasilnovanie, ved je jedna blahorecena ci svata ci jaka co ju chceli pretiahnut a ze ak neda, zastrelia ju a tak sa aj stalo... Nechcela dat. A cirkev ju teraz zvelebuje...
Zaujimavy zazitok, kto chce, tak si to precitajte.
America the Beautiful
ROBERT ŽITŇANSKÝ, WASHINGTON, PHILADELPHIA, SAN FRANCISCO ETC.
Cestovať jeden mesiac naprieč Spojenými štátmi americkými dáva šancu aspoň trochu preniknúť do toho, čo na prvý pohľad nevidno a čo robí Ameriku takou výnimočnou.
Dotyk kolies Boeingu 747 s americkou zemou na washingtonskom letisku bol o čosi menej patetický, než som očakával. Vedomie, že o pár sekúnd sa po vyše ôsmich hodinách letu vymaním z klaustrofobického priestoru sedadla v economy class, prebíjal všetko ostatné.
Po obnovení krvného obehu v nohách som sa, poučený znalejšími kamarátmi, začal obávať imigračných úradníkov, ktorí vraj prišelcov nijako nešetria, kladú rafinované otázky a ak im niekto nie je po chuti, môžu ho bez ďalších debát posadiť na najbližšie lietadlo, smerujúce tam, odkiaľ prišiel.
.czechoslovakia funguje
Obavy boli zbytočné. Záchrana mala podobu skupiny neuveriteľne hlučných, popletených a angličtine nerozumejúcich plnoštíhlych dám francúzskeho pôvodu. Tie svojím správaním odpútali veľkú časť pozornosti imigračných úradníkov. A tak som sa pomedzi zmätkujúce francúzske dámy dostal až k milej úradníčke, ktorá sa ma s úsmevom opýtala, či som už bol v Amerike, či sa teším na pobyt a či som skutočne účastníkom Leadership programu amerického ministerstva zahraničných vecí. Po trojnásobnom „áno“ mi zosnímala otlačky prstov, odfotila si ma do albumu prišelcov, vrátila mi pas, zaželala príjemný pobyt – a na odchode mi ešte sarkasticky poradila, aby som sa pokúsil zachrániť svoje pero, ktoré som predtým požičal jednej z oných Francúzok.
Prvý americký nádych sa odohral až po východe z letiskovej haly. Bolo to horúce stretnutie. Hoci slnko už nesvietilo (bolo osem hodín večer miestneho času), teplota sa pohybovala okolo 36 stupňov Celzia. Plus tá vlhkosť... Na tabuli v rukách bodrého dôchodcu moje meno. V príjemne vychladenom džípe sa presúvame do centra Washingtonu, a teda aj politického sveta. Chlapík bojoval v kórejskej vojne, jeho syn žije v nemeckom Bambergu (ktorý dôverne pozná aj Miloš Zeman) a pozná našu krajinu. „Niekoľkokrát som bol v Prahe.
Krásne mesto,“ hovorí obdivne. Mimochodom, slová Prague, Czechoslovakia, Havel a Vienna sú pri snahe lokalizovať miesto, odkiaľ prichádzam, zaručené. Každý Američan pozná aspoň jedno z nich. Mnohí však vedia aj o rozdelení Československa a otázky, prečo sa to stalo a či bolo lepšie predtým alebo potom, padala pri tých najneuveriteľnejších príležitostiach takmer každý deň. Bolo by zaujímavé zistiť, koľkí Európania by sa chytili na podobnú nuansu amerických dejín. Chlapík v džípe mi ukazuje rieku Potomac a budovu Watergate. „Ak ste tu prvý raz, asi vás prekvapí, že nie sme až takí hrozní, ako si o nás myslí zvyšok sveta,“ smeje sa.
.killing heat
Hotelový poslíček ma ochotne odprevadí do izby, položí kufor na zem a zažína všetky svetlá, ktoré sú po ruke – až kým nepochopím (túto znalosť mám z amerických filmov), že očakáva „tip“. Teda nejaký drobný peniaz. Najmenší, ktorým disponujem, je päťdolárová bankovka. Nič mi nenapadá, a tak mu ju dávam. Nezdá sa, že by som ho tým vyviedol z miery, hoci obvyklé prepitné som prinajmenšom päťnásobne prekročil. Washingtonský hotel ponúka komfort – čosi ako rozľahlý trojizbový klimatizovaný byt. O polnoci skúšam vyjsť na balkón. Ako horúci vzduch z fénu, zapnutého tak päť centimetrov od tváre – okamžite vpadnem naspäť do izby, vychladenej na príjemných 22 stupňov.
.veveričky u Busha
O šiestej ráno ma definitívne prebudí húkanie sanitiek, policajtov a požiarnikov – vedľa hotela je najväčšia tunajšia nemocnica a policajná stanica, hasiči sídlia za rohom. Do prvého stretnutia šestnástich ľudí zo šestnástich krajín zostávajú tri hodiny, a tak vyrážam do ulíc. Kráčam smerom k Bielemu domu, cestou míňam okoloidúcich, či skôr okolobežiacich. Jogging je tu zjavne veľmi populárny. Až 90 percent bežcov tvoria mladé ženy, zvyšok muži – výhradne belosi. Úplne vyľudnená Pennsylvania Avenue pred Bielym domom vyzerá zvláštne. Presne tak tam pred siedmou ráno pôsobím aj ja, súdiac podľa pohľadov uniformovaných strážnikov. Keď z batôžka vyťahujem fotoaparát, doslova tŕpnem: hlavne nijaké prudké pohyby! V záhrade sídla amerických prezidentov pobehuje veveričia rodinka, tú si ochranka nevšíma. V jednom zo všadeprítomných Starbucks si dám Caffé Latte – najmenšia zvoliteľná veľkosť predstavuje asi tri deci.
.forrest Gump stretol Jenny
Odeviatej máme prvé stretnutie. Každý povie pár viet, odkiaľ je a čo robí. Keď hovorím, že sedieť vo Washingtone pri káve je pre ľudí, ktorí ešte pred 16 rokmi boli za ostatými drôtmi „Ríše zla“, výnimočné, prítomní Američania ožívajú. Susan Lockwood z Department of State, ktorá inak len počúvala, sa pri tejto príležitosti dokonca na chvíľu rozhovorila. Pochopila, že som inými slovami povedal „Thank you“.
„Pre nás Američanov je individualita v strede všetkého. Nepotrebujeme vládu na to, aby nám dávala povolenie existovať. Vláda nie je centralizovaná, moc je rozdelená a vláda iba reaguje, neriadi naše životy,“ hovorí zanietene šéf veľkej konzultačnej spoločnosti Akram Elias, ktorý do Ameriky prišiel na začiatku 80. rokov z Libanonu. Hoci to neamerickému uchu znie čudne, slová „my Američania“ používal veľmi často. Aby sa niekto stal hrdým Američanom, stačí, aby sa tak rozhodol. Bez ohľadu na to, kde sa narodil.
Pokiaľ ide o prehliadky mesta, nič nie je lepšie ako príjemne klimatizovaný autobus a skvelý sprievodca. Keď pri Lincoln Memorial jeho výklad o význame tohto prezidenta doplním poznámkou, že práve tu Forrest Gump rečnil na protivojnovej demonštrácii a cez podlhovastý bazén sa k nemu rozbehla jeho dávna láska Jenny, po dlhom smiechu mení tému debaty. Bolo viac než 40 stupňov, a to v tieni – dodávam na svoje ospravedlnenie. Večer prišla búrka, stromy sa doslova skláňali k zemi, prietrž. Teplota však neklesá ani o polnoci, keď na Dupont Circle listujem v záplave noviniek tunajšieho kníhkupectva.
.prečo má Európa problémy
Hotelové raňajky majú podobu skvelej praženice, výborných klobások, chrumkavo opečenej slaniny, čerstvého pomarančového džúsu a chutnej kávy. Hotel však vychádza z presvedčenia, že osvedčená zostava sa nikdy nemení, takže po piatich dňoch toho istého jedla prívlastky raňajkového menu trochu menili charakter. Praženicu nebudem môcť vidieť aspoň tri mesiace.
V slávnej budove National Press Club debatujem s Nemanjom Nenadičom, srbským právnikom v službách Transparency International. Spomína, koho na Slovensku pozná – akoby listoval mojím telefónnym zoznamom. Prisadá si Gene Mater, žurnalistický matador zo slávnej CBS. Dnes je konzultant Freedom Forum – od pádu komunizmu pomáhal získavať peniaze a know-how pre všemožné médiá v strednej Európe a Rusku. Pýta sa ma, či poznám SME. „Robil som tam,“ odpovedám. Spomína Karola Ježíka. „V polovici 90. rokov mi hovoril, že je optimista, že sa to na Slovensku zmení. Neveril som mu. Pravdu mal on,“ hovorí Gene. „A poznáte týždenník Trend?“ pýta sa vzápätí a pomedzi rôzne vlastivedné detaily o našej krajine spomína na prvú šéfredaktorku Táňu Repkovú. „Robil som tam s ňou,“ odpovedám s údivom, koľko toho tento Američan na Slovensku pozná. Spomenie Petra Schutza a Domino fórum. „Robil som tam,“ hovorím mu. Keď príde reč na Rádio Slobodná Európa, skúmavo sa na mňa pozrie. Usmejem sa a hovorím: „Áno, aj tam som robil“. O chvíľu hovorí: „Musíte byť hrdý na to, že ste Slovák.“ Prikyvujem. „Čo to nesmelé prikyvovanie znamená?“ zadíva sa na mňa. Otočí sa k ostatným a dodá: „Tak toto je typický Slovák.“ Potom provokuje balkánsku rivalitu sporom s Nemanjom, či je najlepšia balkánska pekáreň v Srbsku alebo v Chorvátsku. Do toho príde vzrušená debata, či je životná úroveň vyššia na Slovensku alebo v Chorvátsku, a keď Gene začne prednášať, ako prvé so smiechom povie: „Keby ste sedeli pri tomto stole, pochopili by ste, prečo má Európa problémy.“
Georgetown je stará časť Washingtonu, plná starobylých domov a mladých ľudí – jeho súčasťou je totiž slávna univerzita. Slovensko- srbský večer sa končí v bare Mr. Smith´s, kde za klavírom beží „nářez“ v podaní chlapíka, ktorému aj Tom Waits musí závidieť farbu hlasu.
.v rakete NASA
Washingtonské múzeá rozhodne stoja za návštevu. Jednak ich je na National Mall, teda neďaleko Kongresu a Bieleho Domu, neuveriteľne veľa, a okrem toho sú – aspoň tie, ktoré som stihol – fascinujúce aj pre človeka, ktorý normálne múzeá nevyhľadáva. Všetky sú zadarmo. Mimoriadne pôsobivé a doslova zimomriavkové múzeum holokaustu. Rôznymi zaujímavosťami, vrátane repliky časti Bieleho domu prešpikované múzeum americkej histórie – American dream sa dá nahmatať. Interaktívne, starými lietadlami a kozmickými loďami naplnené múzeum NASA – dá sa pozrieť aj do interiéru jednej zo starých rakiet, aby si človek urobil predstavu, v akom prostredí kozmonauti žijú a koľko priestoru majú k dispozícii. Hrôza. Krásne prírodovedecké múzeum s kostrou nejakého obrovského cicavca, jedným z najväčších diamantov sveta, živým hmyzom... V každom z týchto múzeí môže celá rodina stráviť príjemný deň, najesť sa, pobaviť sa, vzdelať sa – naozaj dobrá inšpirácia pre slovenských múzejníkov. Library of Congress je asi najväčšia kniž nica sveta a je prekrásna. Sprievodca nám hovoril o odskúšanej veci: ak majú deti problém s učením a čítaním, stačí ich tam na chvíľu zobrať a problém je vyriešený. Skutočne je to miesto, ktoré vyvoláva silnú túžbu len tak si tam sadnúť a čítať do odpadnutia.
.piknik s Elvisom
Koncert Elvisa Costella je zážitok. Najmä preto, že sa odohráva v krásnom prostredí Trap Wolf, teda v národnom parku, ktorý je určený práve na kultúrne vyžitie. Za radmi sedadiel, schovanými pod obrovskou strechou, sedia asi dve tisícky ľudí na zatrávnenom kopci a piknikujú. Elvis prichádza presne a po zvolaní „Ahoj, tak som tu“ rovno spustí. Zvuk ako z cédečka (teda výborný), akurát že postupne začne primiešavať aj staré country slaďáky (v čom mu výdatne pomáha americká superhviezda tohto žánru, dlhovlasá Emmylou Harris). Užívame si teda najmä ležanie v tráve a pojedanie skvelých sendvičov. Američania si to však vychutnávajú naplno: objímajú sa, vlnia sa, nostalgický lesk v očiach.
.we the people
Po mori všemožných debát a stretnutí sa končí washingtonský týždeň. Prezident Bush odletel na svoj ranč (jeho Marine One, prezidentský vrtuľník, letel spolu s ďalšími dvoma identickými strojmi priamo nad nami, prezident nekýval) a my sme sa presunuli autobusom do Philadelphie. Príchod do mesta je všelijaký, priemyselné štvrte, obrovitá čistička či prístrešky pre bezdomovcov sú veci, ktoré v propagačných materiáloch nespomínajú. Streets of Philadelphia sú však krásne, ešte viac ako v tom pochmúrnom filme s Tomom Hanksom. Starý hotel Warwick Radisson je fajn, ale trochu ako zo strašidelných krimifilmov z 50. rokov. Na rozdiel od Washingtonu sú tu aj mrakodrapy, na 47. poschodí jedného z nich debatujeme o politike v Pensylvánii. Všetko je hlboko dole, pohľad do úzkej ulice pod nami má všetky predpoklady spôsobiť zažívacie problémy. Toto mesto stálo na počiatku Spojených štátov amerických – práve tu sa pred vyše dvesto rokmi stretali veľkí muži, aby debatovali o ústave. Nedávno tu otvorili Constitutional Centre, úžasné múzeum o ústave. Po jeho zhliadnutí človek pochopí, že slovenskému 1. septembru a aj tej brožúrke, ktorá bola v tento deň na bratislavskom hrade pred 13 rokmi podpísaná, čosi dôležité chýba. Stačí si prečítať prvé vety oboch ústav, o ktorých je reč, a porovnať osobnosti, ktoré ich tvorili.
.tarantinov Little Pete´s
Aj skvelá americká ústava však bledne v porovnaní so zážitkom z návštevy Little Pete´s Dinner Restaurant. Zvonku táto nonstop reštaurácia/ bar nepôsobí nijako monumentálne, keď však vstúpite, okamžite ste uprostred ktoréhokoľvek Tarantinovho filmu. (Možno tie filmy spomínam často, ale cez čo našinec pozná Ameriku viac?)
Dlhá miestnosť, na kraji pri stene stolíky s „kajutami“, uprostred dlhý bar, stredom ktorého ide cestička pre čašníčku. Ktosi nám hovorí, že v našom hoteli už 30 rokov obýva apartmán chlapík, ktorý medzitým rozprávkovo zbohatol na káblových rozvodoch po meste, z nie najluxusnejšieho hotela sa však odsťahovať nechystá. Tvrdí vraj, že to chce mať do Little Pete´s cez cestu. Dá sa pochopiť, treba vidieť. Little Pete´s pravidelne vyhráva hodnotenia rôznych bedekrov, aktuálne je držiteľom ocenenia AmericaOnline Cityguide v kategórii „Najlepšie neskorovečerné jedlo v meste“. Majú všetko od hamburgerov cez praženicu, špagety, mäso, zeleninu až po ryžu vmlieku. Obsluha ochotná a milá, ceny výborné. A najmä úžasná atmosféra – chodia tam manažéri, zamilovaní, robotníci, dôchodcovia a rôzni samorasti. Dvaja takí sedeli vedľa nás. Debatujú omiestnom bejzbalovom mužstve, o chvíľu už aj s nami, srbským právnikom, izraelskou novinárkou a so mnou. Stretnutie skutočných znalcov. Keď sa vypytujeme na mesto, najprv frflú, že žiť tam je utrpenie, ale už o päť minút jeden z nich vášnivo tvrdí, že v blízkom New Yorku nikdy nebol a ani tam nepôjde, pretože „sú hrozní“. To isté platí o Washingtone, o iných častiach Ameriky nehovoriac. Debata sa končí radami, čo v „úžasnej Philly“ musíme vidieť, skúsiť a zjesť. „Nemôžete odísť, kým neochutnáte Philly´s Cheesteak,“ znie záverečná rada.
Opolnoci tam zasa okrem dvoch veľmi opitých dievčat, dôchodcu a policajta sedí aj kópia Leonarda Cohena tak spred desiatich rokov. Objednal si vyprážané kura, tanier hranolčekov, misu špagiet, kopu všelijakých omáčok a šalátov (tie sú automaticky súčasťou väčšiny jedál) a veľkú žemľu. V absolútnom sústredení – len občas mu mierne znepokojený pohľad zablúdil k oným dvom opitým devám – to pol hodinu prežúval. Zjedol všetko, zaplatil, kúpil si keksíky na cestu a zmizol. Toľko o stretnutí so slávnym Leonardom.
.v dome u Hellera
Špecialitou týchto pracovno-spoznávacích pobytov sú home hospitalities – to si spravidla dvojicu zahraničných návštevníkov pozvú k sebe domov miestni dobrovoľníci. Šanca pozrieť sa domov k „normálnym ľuďom“, dať si s nimi večeru a podebatovať.
Branch a Joan Hellerovci sú dôchodcovia, ktorí žijú v štáte Delaware, na skok od Phi ladelphie. Branch je bodrý chlapík so silným zmyslom pre humor. Na úvod sa opýtal, či si dáme martini. Armstrong, distingvovaný centrálny bankár z juhoafrického Swazilandu, odmietol, ja som – očakávajúc pohárik sladkého a v malých množstvách skutočne neškodného nápoja – súhlasil. Možno ma mala upozorniť silná príchuť ginu. Každopádne, po dvoch usrknutiach som do značnej miery stratil koncentráciu. Našu mlčanlivosť (z nejakého dôvodu väčšinu času mlčal aj Armstrong) si naši hostitelia zrejme vysvetlili tak, že sme nesvoji, a skúšali to riešiť záplavou historiek, ktorým sme nielen pre rýchlosť ich reči nerozumeli. Nakoniec Branch vycítil jadro problému. „Je to silné, že?“ spýtal sa, s pohľadom upreným na pohár s vysokou stonkou. „Tu sa tomu hovorí strieborná guľka. Už jedna ťa zloží,“ smial sa. Večerali sme v spoločnosti starých rodinných priateľov – Don (vyslúžený „mariňák“) a Gail Greenovci boli dokonca v roku 1990 v Bratislave. „Krásne mesto,“ snažila sa Gail o kompliment. „Teraz už je to oveľa lepšie,“ odvetil som diplomaticky. Neskôr pripustila, že asi väčšmi než to komunistami doničené mesto sa jej na jar roku 1990 páčili ľudia, vtedy ešte revolučne nadšení.
.republikáni v Denveri
V neuveriteľnej päťčlennej zostave – Ali (Saudská Arábia), Armstrong (Swaziland), Phonesay (z Laosu, naozaj je to jeho krstné meno), Titus (Uganda) a ja – sme sa po naozaj dôkladnej prehliadke na letisku (domáce lety kontrolujú možno ešte viac ako tie medzinárodné) presunuli do stredu Ameriky. Denver, hlavné mesto štátu Colorado, leží na úpätí Skalistých hôr. To je aj veľká navigačná výhoda: kdekoľvek sa v Denveri nachádzate, hory sú vždy na západe, takže zablúdiť je naozaj ťažké. Ale v tomto meste, slúžiacom najmä ako prestupná stanica miliónom lyžiarov a turistov, ktorí potom ďalej putujú do Aspenu, Rocky Mountains či inde, je ťažké takmer všetko. Bez auta ste stratení a ak nemáte záujem o monumentálne parožie, koženú bundu či vypchaného medveďa, ale napríklad o poštovú známku, telefónnu kartu či minerálku, v downtowne takmer nemáte šancu.
Návšteva v Independence Institute bola osviežením. Privítal nás John Andrews, republikán, ktorý písal prejavy ešte prezidentovi Nixonovi. Jeho meno bolo aj na listine „Hlboké hrdlo – 25 najpodozrivejších“. Lenže pred pár mesiacmi sa k spolupráci s novinármi Woodwardom a Bernsteinom (ktorí sa preslávili kauzou Watergate) priznalo skutočné „Hlboké hrdlo“, takže „už sa nemôžem tváriť tajomne,“ dodal s úsmevom Andrews. Inštitút je pôsobiskom nefalšovaných zástancov slobody a trhu, poznajú sa so slovenskou Hayekovou nadáciou, vypytovali sa na našu rovnú daň a ak ich rozprávanie bolo pravdivé (presvedčivo to dokladali faktmi), majú veľkú zásluhu na tom, že Colorado je dnes asi ekonomicky najslobodnejším štátom USA.
Okrem iného nechávajú politikom podpisovať „Listinu práv daňového poplatníka“, ktorou ich zaväzujú znižovať dane a výdavky, nezavádzať nové regulácie a podobne. Podpísala to takmer polovica zákonodarcov a aj guvernér. Rocky Mountains sú krásne, ale ak ste niekedy strávili pár dní v Tatrách a Alpách, nič vás veľmi nevzruší. To neplatilo o našom šoférovi Nickovi (prišiel z Indonézie, strýko je taxikár vo Viedni), ktorý nikdy nestráca úsmev a nezloží slnečné okuliare. Snažil sa rozprávať vtipy počas šoférovania po úzkej ceste, na boku ktorej sa bez zábradlia a varovania začínal možno kilometrový strmý zráz. Keď už asi tretíkrát strhol volant, lebo sa presúval do protismeru (našťastie, nie do priepasti), museli sme ho pomerne dôrazne poprosiť, aby vtipy rozprával s pohľadom upreným pred seba.
.zlaté ľavicové gate
San Francisco je asi jedným z najkrajších miest na svete, hovoria tí, ktorí vedia porovnávať. Ulice preplnené ľuďmi, obchodmi, autami, povestnými električkami a lanovou dráhou...
Akurát tie strmé uličky, v ktorých sa odohrávajú legendárne naháňačky skáčucich áut, zaberajú menej územia, než by sa z tých filmov zdalo. V Chinatowne sú Číňania, v talianskej štvrti Taliani, všade plno Japoncov (bývali sme v japonskom hoteli, čo bolo výborné, pretože kto už má pri stavbách viac skúseností so zemetraseniami, ktoré sú tu pomerne časté?), sem-tam nejaký biely anglosaský Američan. Prechod z bezpečnej do nebezpečnej časti mesta bol niekedy otázkou dvoch ulíc. V hoteli nám na mape takú nebezpečnú zónu vyznačili – boli to presne dve ulice od hlavného vchodu. Takže mapu sme nepustili z rúk, aby sme nebodaj nevliezli práve tam... V San Franciscu je čo obzerať. Golden Gate Bridge vyzerá naozaj monumentálne, hoci jazda po ňom neponúka nijaký špeciálny zážitok. City Light Bookstore, kníhkupectvo, kde sa kedysi stretávali beatnici Ginsberg, Ferlinghetti či Kerouac. Stanfordská univerzita, jedna zo štyroch najlepších na svete – školné okolo 30-tisíc dolárov ročne núka vysvetlenie tej kvality. Starý prístav. A tiež väznica Alcatraz, v ktorej sa tí najťažší zločinci sprchovali v teplej vode. Prečo ten v americkom väzenstve nevídaný luxus? Vraj tým stratili otužilosť a ak aj náhodou prenikli až k moru, ktoré Alcatraz obkolesuje, nezvládli plávanie v päťstupňovej vode. Nikto odtiaľ nikdy neutiekol. Hovorí sa, že Kalifornia je ľavicovejšia než zvyšok Ameriky. Hovorí sa tiež, že San Francisco je ľavicovejšie než zvyšok Kalifornie. Snáď je to pravda, pretože predstava, že aj niekde inde by sa rôzni aktivisti vyznávali z takej úprimnej nenávisti k vlastnej krajine a bezmála by obhajovali niekdajší Sovietsky zväz, je desivá. Rozvíjať ľavicové konšpiračné teórie v jednom z najbohatších miest najbohatšej krajiny sveta, ktorej bohatstvo stojí na kapitalizme, je určite pohodlné. Kto si pamätá naše nedávne čakanie na toaletný papier, mandarínky či povolenie vycestovať hoci aj do Juhoslávie, to však pochopí len ťažko.
.sweet home, sweet America
Jedenásť hodín v sedadle economy class Boeingu 747 spoločnosti United Airlines nie je tým pravým vyvrcholením mesiaca, stráveného mimo domova. Nebolo ním ani lúčenie s tými, s ktorými som ten mesiac v Amerike strávil. Je ním hlboké vdýchnutie toho ťažko opísateľného pocitu, ktorý možno pomenovať len vo frázach „americký duch“, „americký sen“, „sloboda“. Alebo tak, ako to pred pár rokmi urobila Margaret Thatcher, keď povedala: „Vždy, keď vstúpim na americkú pôdu, cítim sa o desať rokov mladšia“.
Tak nejako.
America the Beautiful
ROBERT ŽITŇANSKÝ, WASHINGTON, PHILADELPHIA, SAN FRANCISCO ETC.
Cestovať jeden mesiac naprieč Spojenými štátmi americkými dáva šancu aspoň trochu preniknúť do toho, čo na prvý pohľad nevidno a čo robí Ameriku takou výnimočnou.
Dotyk kolies Boeingu 747 s americkou zemou na washingtonskom letisku bol o čosi menej patetický, než som očakával. Vedomie, že o pár sekúnd sa po vyše ôsmich hodinách letu vymaním z klaustrofobického priestoru sedadla v economy class, prebíjal všetko ostatné.
Po obnovení krvného obehu v nohách som sa, poučený znalejšími kamarátmi, začal obávať imigračných úradníkov, ktorí vraj prišelcov nijako nešetria, kladú rafinované otázky a ak im niekto nie je po chuti, môžu ho bez ďalších debát posadiť na najbližšie lietadlo, smerujúce tam, odkiaľ prišiel.
.czechoslovakia funguje
Obavy boli zbytočné. Záchrana mala podobu skupiny neuveriteľne hlučných, popletených a angličtine nerozumejúcich plnoštíhlych dám francúzskeho pôvodu. Tie svojím správaním odpútali veľkú časť pozornosti imigračných úradníkov. A tak som sa pomedzi zmätkujúce francúzske dámy dostal až k milej úradníčke, ktorá sa ma s úsmevom opýtala, či som už bol v Amerike, či sa teším na pobyt a či som skutočne účastníkom Leadership programu amerického ministerstva zahraničných vecí. Po trojnásobnom „áno“ mi zosnímala otlačky prstov, odfotila si ma do albumu prišelcov, vrátila mi pas, zaželala príjemný pobyt – a na odchode mi ešte sarkasticky poradila, aby som sa pokúsil zachrániť svoje pero, ktoré som predtým požičal jednej z oných Francúzok.
Prvý americký nádych sa odohral až po východe z letiskovej haly. Bolo to horúce stretnutie. Hoci slnko už nesvietilo (bolo osem hodín večer miestneho času), teplota sa pohybovala okolo 36 stupňov Celzia. Plus tá vlhkosť... Na tabuli v rukách bodrého dôchodcu moje meno. V príjemne vychladenom džípe sa presúvame do centra Washingtonu, a teda aj politického sveta. Chlapík bojoval v kórejskej vojne, jeho syn žije v nemeckom Bambergu (ktorý dôverne pozná aj Miloš Zeman) a pozná našu krajinu. „Niekoľkokrát som bol v Prahe.
Krásne mesto,“ hovorí obdivne. Mimochodom, slová Prague, Czechoslovakia, Havel a Vienna sú pri snahe lokalizovať miesto, odkiaľ prichádzam, zaručené. Každý Američan pozná aspoň jedno z nich. Mnohí však vedia aj o rozdelení Československa a otázky, prečo sa to stalo a či bolo lepšie predtým alebo potom, padala pri tých najneuveriteľnejších príležitostiach takmer každý deň. Bolo by zaujímavé zistiť, koľkí Európania by sa chytili na podobnú nuansu amerických dejín. Chlapík v džípe mi ukazuje rieku Potomac a budovu Watergate. „Ak ste tu prvý raz, asi vás prekvapí, že nie sme až takí hrozní, ako si o nás myslí zvyšok sveta,“ smeje sa.
.killing heat
Hotelový poslíček ma ochotne odprevadí do izby, položí kufor na zem a zažína všetky svetlá, ktoré sú po ruke – až kým nepochopím (túto znalosť mám z amerických filmov), že očakáva „tip“. Teda nejaký drobný peniaz. Najmenší, ktorým disponujem, je päťdolárová bankovka. Nič mi nenapadá, a tak mu ju dávam. Nezdá sa, že by som ho tým vyviedol z miery, hoci obvyklé prepitné som prinajmenšom päťnásobne prekročil. Washingtonský hotel ponúka komfort – čosi ako rozľahlý trojizbový klimatizovaný byt. O polnoci skúšam vyjsť na balkón. Ako horúci vzduch z fénu, zapnutého tak päť centimetrov od tváre – okamžite vpadnem naspäť do izby, vychladenej na príjemných 22 stupňov.
.veveričky u Busha
O šiestej ráno ma definitívne prebudí húkanie sanitiek, policajtov a požiarnikov – vedľa hotela je najväčšia tunajšia nemocnica a policajná stanica, hasiči sídlia za rohom. Do prvého stretnutia šestnástich ľudí zo šestnástich krajín zostávajú tri hodiny, a tak vyrážam do ulíc. Kráčam smerom k Bielemu domu, cestou míňam okoloidúcich, či skôr okolobežiacich. Jogging je tu zjavne veľmi populárny. Až 90 percent bežcov tvoria mladé ženy, zvyšok muži – výhradne belosi. Úplne vyľudnená Pennsylvania Avenue pred Bielym domom vyzerá zvláštne. Presne tak tam pred siedmou ráno pôsobím aj ja, súdiac podľa pohľadov uniformovaných strážnikov. Keď z batôžka vyťahujem fotoaparát, doslova tŕpnem: hlavne nijaké prudké pohyby! V záhrade sídla amerických prezidentov pobehuje veveričia rodinka, tú si ochranka nevšíma. V jednom zo všadeprítomných Starbucks si dám Caffé Latte – najmenšia zvoliteľná veľkosť predstavuje asi tri deci.
.forrest Gump stretol Jenny
Odeviatej máme prvé stretnutie. Každý povie pár viet, odkiaľ je a čo robí. Keď hovorím, že sedieť vo Washingtone pri káve je pre ľudí, ktorí ešte pred 16 rokmi boli za ostatými drôtmi „Ríše zla“, výnimočné, prítomní Američania ožívajú. Susan Lockwood z Department of State, ktorá inak len počúvala, sa pri tejto príležitosti dokonca na chvíľu rozhovorila. Pochopila, že som inými slovami povedal „Thank you“.
„Pre nás Američanov je individualita v strede všetkého. Nepotrebujeme vládu na to, aby nám dávala povolenie existovať. Vláda nie je centralizovaná, moc je rozdelená a vláda iba reaguje, neriadi naše životy,“ hovorí zanietene šéf veľkej konzultačnej spoločnosti Akram Elias, ktorý do Ameriky prišiel na začiatku 80. rokov z Libanonu. Hoci to neamerickému uchu znie čudne, slová „my Američania“ používal veľmi často. Aby sa niekto stal hrdým Američanom, stačí, aby sa tak rozhodol. Bez ohľadu na to, kde sa narodil.
Pokiaľ ide o prehliadky mesta, nič nie je lepšie ako príjemne klimatizovaný autobus a skvelý sprievodca. Keď pri Lincoln Memorial jeho výklad o význame tohto prezidenta doplním poznámkou, že práve tu Forrest Gump rečnil na protivojnovej demonštrácii a cez podlhovastý bazén sa k nemu rozbehla jeho dávna láska Jenny, po dlhom smiechu mení tému debaty. Bolo viac než 40 stupňov, a to v tieni – dodávam na svoje ospravedlnenie. Večer prišla búrka, stromy sa doslova skláňali k zemi, prietrž. Teplota však neklesá ani o polnoci, keď na Dupont Circle listujem v záplave noviniek tunajšieho kníhkupectva.
.prečo má Európa problémy
Hotelové raňajky majú podobu skvelej praženice, výborných klobások, chrumkavo opečenej slaniny, čerstvého pomarančového džúsu a chutnej kávy. Hotel však vychádza z presvedčenia, že osvedčená zostava sa nikdy nemení, takže po piatich dňoch toho istého jedla prívlastky raňajkového menu trochu menili charakter. Praženicu nebudem môcť vidieť aspoň tri mesiace.
V slávnej budove National Press Club debatujem s Nemanjom Nenadičom, srbským právnikom v službách Transparency International. Spomína, koho na Slovensku pozná – akoby listoval mojím telefónnym zoznamom. Prisadá si Gene Mater, žurnalistický matador zo slávnej CBS. Dnes je konzultant Freedom Forum – od pádu komunizmu pomáhal získavať peniaze a know-how pre všemožné médiá v strednej Európe a Rusku. Pýta sa ma, či poznám SME. „Robil som tam,“ odpovedám. Spomína Karola Ježíka. „V polovici 90. rokov mi hovoril, že je optimista, že sa to na Slovensku zmení. Neveril som mu. Pravdu mal on,“ hovorí Gene. „A poznáte týždenník Trend?“ pýta sa vzápätí a pomedzi rôzne vlastivedné detaily o našej krajine spomína na prvú šéfredaktorku Táňu Repkovú. „Robil som tam s ňou,“ odpovedám s údivom, koľko toho tento Američan na Slovensku pozná. Spomenie Petra Schutza a Domino fórum. „Robil som tam,“ hovorím mu. Keď príde reč na Rádio Slobodná Európa, skúmavo sa na mňa pozrie. Usmejem sa a hovorím: „Áno, aj tam som robil“. O chvíľu hovorí: „Musíte byť hrdý na to, že ste Slovák.“ Prikyvujem. „Čo to nesmelé prikyvovanie znamená?“ zadíva sa na mňa. Otočí sa k ostatným a dodá: „Tak toto je typický Slovák.“ Potom provokuje balkánsku rivalitu sporom s Nemanjom, či je najlepšia balkánska pekáreň v Srbsku alebo v Chorvátsku. Do toho príde vzrušená debata, či je životná úroveň vyššia na Slovensku alebo v Chorvátsku, a keď Gene začne prednášať, ako prvé so smiechom povie: „Keby ste sedeli pri tomto stole, pochopili by ste, prečo má Európa problémy.“
Georgetown je stará časť Washingtonu, plná starobylých domov a mladých ľudí – jeho súčasťou je totiž slávna univerzita. Slovensko- srbský večer sa končí v bare Mr. Smith´s, kde za klavírom beží „nářez“ v podaní chlapíka, ktorému aj Tom Waits musí závidieť farbu hlasu.
.v rakete NASA
Washingtonské múzeá rozhodne stoja za návštevu. Jednak ich je na National Mall, teda neďaleko Kongresu a Bieleho Domu, neuveriteľne veľa, a okrem toho sú – aspoň tie, ktoré som stihol – fascinujúce aj pre človeka, ktorý normálne múzeá nevyhľadáva. Všetky sú zadarmo. Mimoriadne pôsobivé a doslova zimomriavkové múzeum holokaustu. Rôznymi zaujímavosťami, vrátane repliky časti Bieleho domu prešpikované múzeum americkej histórie – American dream sa dá nahmatať. Interaktívne, starými lietadlami a kozmickými loďami naplnené múzeum NASA – dá sa pozrieť aj do interiéru jednej zo starých rakiet, aby si človek urobil predstavu, v akom prostredí kozmonauti žijú a koľko priestoru majú k dispozícii. Hrôza. Krásne prírodovedecké múzeum s kostrou nejakého obrovského cicavca, jedným z najväčších diamantov sveta, živým hmyzom... V každom z týchto múzeí môže celá rodina stráviť príjemný deň, najesť sa, pobaviť sa, vzdelať sa – naozaj dobrá inšpirácia pre slovenských múzejníkov. Library of Congress je asi najväčšia kniž nica sveta a je prekrásna. Sprievodca nám hovoril o odskúšanej veci: ak majú deti problém s učením a čítaním, stačí ich tam na chvíľu zobrať a problém je vyriešený. Skutočne je to miesto, ktoré vyvoláva silnú túžbu len tak si tam sadnúť a čítať do odpadnutia.
.piknik s Elvisom
Koncert Elvisa Costella je zážitok. Najmä preto, že sa odohráva v krásnom prostredí Trap Wolf, teda v národnom parku, ktorý je určený práve na kultúrne vyžitie. Za radmi sedadiel, schovanými pod obrovskou strechou, sedia asi dve tisícky ľudí na zatrávnenom kopci a piknikujú. Elvis prichádza presne a po zvolaní „Ahoj, tak som tu“ rovno spustí. Zvuk ako z cédečka (teda výborný), akurát že postupne začne primiešavať aj staré country slaďáky (v čom mu výdatne pomáha americká superhviezda tohto žánru, dlhovlasá Emmylou Harris). Užívame si teda najmä ležanie v tráve a pojedanie skvelých sendvičov. Američania si to však vychutnávajú naplno: objímajú sa, vlnia sa, nostalgický lesk v očiach.
.we the people
Po mori všemožných debát a stretnutí sa končí washingtonský týždeň. Prezident Bush odletel na svoj ranč (jeho Marine One, prezidentský vrtuľník, letel spolu s ďalšími dvoma identickými strojmi priamo nad nami, prezident nekýval) a my sme sa presunuli autobusom do Philadelphie. Príchod do mesta je všelijaký, priemyselné štvrte, obrovitá čistička či prístrešky pre bezdomovcov sú veci, ktoré v propagačných materiáloch nespomínajú. Streets of Philadelphia sú však krásne, ešte viac ako v tom pochmúrnom filme s Tomom Hanksom. Starý hotel Warwick Radisson je fajn, ale trochu ako zo strašidelných krimifilmov z 50. rokov. Na rozdiel od Washingtonu sú tu aj mrakodrapy, na 47. poschodí jedného z nich debatujeme o politike v Pensylvánii. Všetko je hlboko dole, pohľad do úzkej ulice pod nami má všetky predpoklady spôsobiť zažívacie problémy. Toto mesto stálo na počiatku Spojených štátov amerických – práve tu sa pred vyše dvesto rokmi stretali veľkí muži, aby debatovali o ústave. Nedávno tu otvorili Constitutional Centre, úžasné múzeum o ústave. Po jeho zhliadnutí človek pochopí, že slovenskému 1. septembru a aj tej brožúrke, ktorá bola v tento deň na bratislavskom hrade pred 13 rokmi podpísaná, čosi dôležité chýba. Stačí si prečítať prvé vety oboch ústav, o ktorých je reč, a porovnať osobnosti, ktoré ich tvorili.
.tarantinov Little Pete´s
Aj skvelá americká ústava však bledne v porovnaní so zážitkom z návštevy Little Pete´s Dinner Restaurant. Zvonku táto nonstop reštaurácia/ bar nepôsobí nijako monumentálne, keď však vstúpite, okamžite ste uprostred ktoréhokoľvek Tarantinovho filmu. (Možno tie filmy spomínam často, ale cez čo našinec pozná Ameriku viac?)
Dlhá miestnosť, na kraji pri stene stolíky s „kajutami“, uprostred dlhý bar, stredom ktorého ide cestička pre čašníčku. Ktosi nám hovorí, že v našom hoteli už 30 rokov obýva apartmán chlapík, ktorý medzitým rozprávkovo zbohatol na káblových rozvodoch po meste, z nie najluxusnejšieho hotela sa však odsťahovať nechystá. Tvrdí vraj, že to chce mať do Little Pete´s cez cestu. Dá sa pochopiť, treba vidieť. Little Pete´s pravidelne vyhráva hodnotenia rôznych bedekrov, aktuálne je držiteľom ocenenia AmericaOnline Cityguide v kategórii „Najlepšie neskorovečerné jedlo v meste“. Majú všetko od hamburgerov cez praženicu, špagety, mäso, zeleninu až po ryžu vmlieku. Obsluha ochotná a milá, ceny výborné. A najmä úžasná atmosféra – chodia tam manažéri, zamilovaní, robotníci, dôchodcovia a rôzni samorasti. Dvaja takí sedeli vedľa nás. Debatujú omiestnom bejzbalovom mužstve, o chvíľu už aj s nami, srbským právnikom, izraelskou novinárkou a so mnou. Stretnutie skutočných znalcov. Keď sa vypytujeme na mesto, najprv frflú, že žiť tam je utrpenie, ale už o päť minút jeden z nich vášnivo tvrdí, že v blízkom New Yorku nikdy nebol a ani tam nepôjde, pretože „sú hrozní“. To isté platí o Washingtone, o iných častiach Ameriky nehovoriac. Debata sa končí radami, čo v „úžasnej Philly“ musíme vidieť, skúsiť a zjesť. „Nemôžete odísť, kým neochutnáte Philly´s Cheesteak,“ znie záverečná rada.
Opolnoci tam zasa okrem dvoch veľmi opitých dievčat, dôchodcu a policajta sedí aj kópia Leonarda Cohena tak spred desiatich rokov. Objednal si vyprážané kura, tanier hranolčekov, misu špagiet, kopu všelijakých omáčok a šalátov (tie sú automaticky súčasťou väčšiny jedál) a veľkú žemľu. V absolútnom sústredení – len občas mu mierne znepokojený pohľad zablúdil k oným dvom opitým devám – to pol hodinu prežúval. Zjedol všetko, zaplatil, kúpil si keksíky na cestu a zmizol. Toľko o stretnutí so slávnym Leonardom.
.v dome u Hellera
Špecialitou týchto pracovno-spoznávacích pobytov sú home hospitalities – to si spravidla dvojicu zahraničných návštevníkov pozvú k sebe domov miestni dobrovoľníci. Šanca pozrieť sa domov k „normálnym ľuďom“, dať si s nimi večeru a podebatovať.
Branch a Joan Hellerovci sú dôchodcovia, ktorí žijú v štáte Delaware, na skok od Phi ladelphie. Branch je bodrý chlapík so silným zmyslom pre humor. Na úvod sa opýtal, či si dáme martini. Armstrong, distingvovaný centrálny bankár z juhoafrického Swazilandu, odmietol, ja som – očakávajúc pohárik sladkého a v malých množstvách skutočne neškodného nápoja – súhlasil. Možno ma mala upozorniť silná príchuť ginu. Každopádne, po dvoch usrknutiach som do značnej miery stratil koncentráciu. Našu mlčanlivosť (z nejakého dôvodu väčšinu času mlčal aj Armstrong) si naši hostitelia zrejme vysvetlili tak, že sme nesvoji, a skúšali to riešiť záplavou historiek, ktorým sme nielen pre rýchlosť ich reči nerozumeli. Nakoniec Branch vycítil jadro problému. „Je to silné, že?“ spýtal sa, s pohľadom upreným na pohár s vysokou stonkou. „Tu sa tomu hovorí strieborná guľka. Už jedna ťa zloží,“ smial sa. Večerali sme v spoločnosti starých rodinných priateľov – Don (vyslúžený „mariňák“) a Gail Greenovci boli dokonca v roku 1990 v Bratislave. „Krásne mesto,“ snažila sa Gail o kompliment. „Teraz už je to oveľa lepšie,“ odvetil som diplomaticky. Neskôr pripustila, že asi väčšmi než to komunistami doničené mesto sa jej na jar roku 1990 páčili ľudia, vtedy ešte revolučne nadšení.
.republikáni v Denveri
V neuveriteľnej päťčlennej zostave – Ali (Saudská Arábia), Armstrong (Swaziland), Phonesay (z Laosu, naozaj je to jeho krstné meno), Titus (Uganda) a ja – sme sa po naozaj dôkladnej prehliadke na letisku (domáce lety kontrolujú možno ešte viac ako tie medzinárodné) presunuli do stredu Ameriky. Denver, hlavné mesto štátu Colorado, leží na úpätí Skalistých hôr. To je aj veľká navigačná výhoda: kdekoľvek sa v Denveri nachádzate, hory sú vždy na západe, takže zablúdiť je naozaj ťažké. Ale v tomto meste, slúžiacom najmä ako prestupná stanica miliónom lyžiarov a turistov, ktorí potom ďalej putujú do Aspenu, Rocky Mountains či inde, je ťažké takmer všetko. Bez auta ste stratení a ak nemáte záujem o monumentálne parožie, koženú bundu či vypchaného medveďa, ale napríklad o poštovú známku, telefónnu kartu či minerálku, v downtowne takmer nemáte šancu.
Návšteva v Independence Institute bola osviežením. Privítal nás John Andrews, republikán, ktorý písal prejavy ešte prezidentovi Nixonovi. Jeho meno bolo aj na listine „Hlboké hrdlo – 25 najpodozrivejších“. Lenže pred pár mesiacmi sa k spolupráci s novinármi Woodwardom a Bernsteinom (ktorí sa preslávili kauzou Watergate) priznalo skutočné „Hlboké hrdlo“, takže „už sa nemôžem tváriť tajomne,“ dodal s úsmevom Andrews. Inštitút je pôsobiskom nefalšovaných zástancov slobody a trhu, poznajú sa so slovenskou Hayekovou nadáciou, vypytovali sa na našu rovnú daň a ak ich rozprávanie bolo pravdivé (presvedčivo to dokladali faktmi), majú veľkú zásluhu na tom, že Colorado je dnes asi ekonomicky najslobodnejším štátom USA.
Okrem iného nechávajú politikom podpisovať „Listinu práv daňového poplatníka“, ktorou ich zaväzujú znižovať dane a výdavky, nezavádzať nové regulácie a podobne. Podpísala to takmer polovica zákonodarcov a aj guvernér. Rocky Mountains sú krásne, ale ak ste niekedy strávili pár dní v Tatrách a Alpách, nič vás veľmi nevzruší. To neplatilo o našom šoférovi Nickovi (prišiel z Indonézie, strýko je taxikár vo Viedni), ktorý nikdy nestráca úsmev a nezloží slnečné okuliare. Snažil sa rozprávať vtipy počas šoférovania po úzkej ceste, na boku ktorej sa bez zábradlia a varovania začínal možno kilometrový strmý zráz. Keď už asi tretíkrát strhol volant, lebo sa presúval do protismeru (našťastie, nie do priepasti), museli sme ho pomerne dôrazne poprosiť, aby vtipy rozprával s pohľadom upreným pred seba.
.zlaté ľavicové gate
San Francisco je asi jedným z najkrajších miest na svete, hovoria tí, ktorí vedia porovnávať. Ulice preplnené ľuďmi, obchodmi, autami, povestnými električkami a lanovou dráhou...
Akurát tie strmé uličky, v ktorých sa odohrávajú legendárne naháňačky skáčucich áut, zaberajú menej územia, než by sa z tých filmov zdalo. V Chinatowne sú Číňania, v talianskej štvrti Taliani, všade plno Japoncov (bývali sme v japonskom hoteli, čo bolo výborné, pretože kto už má pri stavbách viac skúseností so zemetraseniami, ktoré sú tu pomerne časté?), sem-tam nejaký biely anglosaský Američan. Prechod z bezpečnej do nebezpečnej časti mesta bol niekedy otázkou dvoch ulíc. V hoteli nám na mape takú nebezpečnú zónu vyznačili – boli to presne dve ulice od hlavného vchodu. Takže mapu sme nepustili z rúk, aby sme nebodaj nevliezli práve tam... V San Franciscu je čo obzerať. Golden Gate Bridge vyzerá naozaj monumentálne, hoci jazda po ňom neponúka nijaký špeciálny zážitok. City Light Bookstore, kníhkupectvo, kde sa kedysi stretávali beatnici Ginsberg, Ferlinghetti či Kerouac. Stanfordská univerzita, jedna zo štyroch najlepších na svete – školné okolo 30-tisíc dolárov ročne núka vysvetlenie tej kvality. Starý prístav. A tiež väznica Alcatraz, v ktorej sa tí najťažší zločinci sprchovali v teplej vode. Prečo ten v americkom väzenstve nevídaný luxus? Vraj tým stratili otužilosť a ak aj náhodou prenikli až k moru, ktoré Alcatraz obkolesuje, nezvládli plávanie v päťstupňovej vode. Nikto odtiaľ nikdy neutiekol. Hovorí sa, že Kalifornia je ľavicovejšia než zvyšok Ameriky. Hovorí sa tiež, že San Francisco je ľavicovejšie než zvyšok Kalifornie. Snáď je to pravda, pretože predstava, že aj niekde inde by sa rôzni aktivisti vyznávali z takej úprimnej nenávisti k vlastnej krajine a bezmála by obhajovali niekdajší Sovietsky zväz, je desivá. Rozvíjať ľavicové konšpiračné teórie v jednom z najbohatších miest najbohatšej krajiny sveta, ktorej bohatstvo stojí na kapitalizme, je určite pohodlné. Kto si pamätá naše nedávne čakanie na toaletný papier, mandarínky či povolenie vycestovať hoci aj do Juhoslávie, to však pochopí len ťažko.
.sweet home, sweet America
Jedenásť hodín v sedadle economy class Boeingu 747 spoločnosti United Airlines nie je tým pravým vyvrcholením mesiaca, stráveného mimo domova. Nebolo ním ani lúčenie s tými, s ktorými som ten mesiac v Amerike strávil. Je ním hlboké vdýchnutie toho ťažko opísateľného pocitu, ktorý možno pomenovať len vo frázach „americký duch“, „americký sen“, „sloboda“. Alebo tak, ako to pred pár rokmi urobila Margaret Thatcher, keď povedala: „Vždy, keď vstúpim na americkú pôdu, cítim sa o desať rokov mladšia“.
Tak nejako.
-
psycho
Medium Star
- Príspevky: 312
- Registrovaný: 14 nov 2004, 13:03
- Bydlisko: Sliac
- Kontaktovať používateľa:
Snad si nemyslis ze americania chceli otvorit dalsi front? hovno sak ich k tomu rusi z britmi tlacili od prvej spolocnej konferenci. Hovoris aky bol vychodny front bezvyznamni? Vazim si britov aj francuov lebo aj za biedneho stavu u nich doma tam prisli pomahat lebo vedeli aky to ma obrovky vyznam a preco sa hitler obratil na vychod. kedze nekrmil tanky vodou tak tam chcel ist po palivo zlaty moj. Tie bytky na vychode znamenali obrat vo vojne! USarmy ze bojovala v afrike? snad si chcel povedat ze nosili uteraky britom. Aj holandania tam toho vybojovali viac. Azia: no nechali si od sikomookych vybombardovat pol hawaia a potom ich to dako rozkyvalo a ked sa uz dostali do varu tak ich zastavili pred rusmi ze? ved oni chceli aj rusov rozbyt ale prezident nedovolil? hh to by malo ist do vtipov. Sak bez rusov a nemeckeho vyzkumu by americania este stale lietali na kobercoch a metlach.
K tomu clanku iba tolko ze je velmo pekny. Ja ti sem hodim taky isty odniekal len z presne opacnym nazorom tak aky to ma vyznam? ideme si clanky pisat? Jaj.. srry ten co ja hodim je z kruto laviciarskych novim a ten tvoj z hodnoverneho spravodajskeho media? tak?
K tomu clanku iba tolko ze je velmo pekny. Ja ti sem hodim taky isty odniekal len z presne opacnym nazorom tak aky to ma vyznam? ideme si clanky pisat? Jaj.. srry ten co ja hodim je z kruto laviciarskych novim a ten tvoj z hodnoverneho spravodajskeho media? tak?
To, ze bez nemeckeho vyskumu a bez Rusov by Americania lietali na metlach je pekna hovadina. To je presne taka sprostost, ako ked Vas Slota hovori, ze parlament v Budapesti postavili Slovaci... Ano, ciastocne je to aj pravda, ale to uz nehovori, ze tam nebol ani jeden slovensky inzinier. Cize tam bolo vela slovenskych manualnych robotnikov.psycho napísal:Snad si nemyslis ze americania chceli otvorit dalsi front? hovno sak ich k tomu rusi z britmi tlacili od prvej spolocnej konferenci. Hovoris aky bol vychodny front bezvyznamni? Vazim si britov aj francuov lebo aj za biedneho stavu u nich doma tam prisli pomahat lebo vedeli aky to ma obrovky vyznam a preco sa hitler obratil na vychod. kedze nekrmil tanky vodou tak tam chcel ist po palivo zlaty moj. Tie bytky na vychode znamenali obrat vo vojne! USarmy ze bojovala v afrike? snad si chcel povedat ze nosili uteraky britom. Aj holandania tam toho vybojovali viac. Azia: no nechali si od sikomookych vybombardovat pol hawaia a potom ich to dako rozkyvalo a ked sa uz dostali do varu tak ich zastavili pred rusmi ze? ved oni chceli aj rusov rozbyt ale prezident nedovolil? hh to by malo ist do vtipov. Sak bez rusov a nemeckeho vyzkumu by americania este stale lietali na kobercoch a metlach.
K tomu clanku iba tolko ze je velmo pekny. Ja ti sem hodim taky isty odniekal len z presne opacnym nazorom tak aky to ma vyznam? ideme si clanky pisat? Jaj.. srry ten co ja hodim je z kruto laviciarskych novim a ten tvoj z hodnoverneho spravodajskeho media? tak?
Je zaujimave, ze zo vsetkymi geniami a vedeckymi pracovnikmi aku mate "fantasticku" zivotnu uroven na Slovensku, ze sa nemozte prirovnat ani len prirovnat tym "blbeckom" Americanom. Nemienim sa s tebou hadat, ja proste zastavam nazor, ktory ma drviva vacsina obyvatelov na tejto Zemi.
Ked vychodis skolu, tak potom nezabudni ist pracovat do USA do tej "zaostalej" krajiny, dobre si zarobit a potom kecat sprostosti na Slovensku o Amerike. Amerika je Domovom pre vsetkych ludi, ktori tam chcu zit. Pre Tvoju zaujimavost pisem, ze nam sa tam paci a dari sa nam. Nechodime niekde do kaviarni a mrhame cas z pseudointelektualnymi debatami a inymi sprostostami. Ked som na Slovensku a vidim skina, alebo ineho primitiva (hejslovaka) tak vidim, ze na akej kulturnej urovni je aj Vasa poskomunisticka krajina. Chvalabohu, ze aj na Slovensku so svojimi nazormi patris do mensiny a bude Vas stale a stale menej. Totiz hovorit lzi, polopravdy a bludy nemoze ist do nekonecna. Poznam rodinu, ktorej stara mama (92 rocna) bola opakovane znasilnovana ruskymi oslobotitelmi a zomrela z toho. To len tak na margo o hodinkach hoci aj desiatich na jednej ruke co brali od ludi a pocuvali ich tikot ako blbeckovia uz ani nehovorim. Boli to naozaj "kulturne a intelektualne typy"... Viac uz na taketo hluposti Ti nebudem odpisovat. Neviem, ze kolko mas rokov, ale v akej rodine si bol vlastne vychovavany, ze ked mas taketo nazory? Samozrejme ja Ti ich neberiem ale...
-
psycho
Medium Star
- Príspevky: 312
- Registrovaný: 14 nov 2004, 13:03
- Bydlisko: Sliac
- Kontaktovať používateľa:
To s tymi metlami som povedal na margo toho ze prevalcovania ruska plattonom, hovadina za hovadinu.
Nikde som nehovoril akych mame fantastikzch geniov a podobne veci co popisal. To ze som skolu nevychodil tiez neviem odkial mas a ze usa je "zaostala" krajina to som nikde ani nenaznacil? TO ze som v kaviarni znamena asi tolko ze nesom doma a som odcestovany. Nikde som ti nevivracal ze v usa sa zije dobre preboha a dalsie veci co pises. Ja to beriem tak neviem naco stale omielas dokola. Reagoval som primerane tvojmu prispevku vysie, aspon ja si to myslim. Ak sa mylim kludne ma oprva ja rad pripusim ze som sa mylil nemam s tym ziadny problem, ved kazdy sa moze. Na morgo toho ze kecam sporotosi o amerike na slovensku tak aj ty si na slovensku a nevim ale ja som nikde nespominal kam som uz pretym cestoval a kde som bol (narozdiel od teba ze?, ved seci vieme kde sade si uz bol a aky si svetak...) To ze je nasa krajina postkomunisticka na tom nic nezmenis je to historicka skutocnost nic nevyvraciam (znova) Co sa tyka primitivov na ulici tak som ocareny tvojimi schopnostami prenikat do ludskej inteligencie pohladom, cim dalej sa mi zdas uzasnejsi. CO sa mojej rodiny tyka tak myslim ze do toho ta vemo nic neni ale kludne ti to tu napisem ak ta to velmi zaujma. Prezradim ti napriklar ze aj moja blizka rodina sa mala za ZSSR "fajnovo" co ma ale nevedie k tomu aby som setkych laviciarov nenavidel. Co sa tyka aka to je rodina neni problem mozem vas zoznamit ak chces, rodicia su vysoko skolsky vzdelany a neboli nikto z mojej rodiny predstav si clenmi KSC ani nicoho podobneho (az na otca ktory bol fyzicky donuteny par mesiacov pred revoluciou k podpisaniu nejakej funkcie). Co sa usa tyka tak je to podla mojho nazoru celkom fajn krajina samozrejme neni perfektna. Co sa mi ale nepaci je chovanie doterajsej vladny a pana prezidenta a take drobnosti. Napr podme zachranit svet a bojujme za demokraciu proste ten pocit ze musia niekomu ukazovat ako ma zit zatial co ich kultura ma 300 rokov a je postavena tam kde predtym jednu vytlacili
Nikde som nehovoril akych mame fantastikzch geniov a podobne veci co popisal. To ze som skolu nevychodil tiez neviem odkial mas a ze usa je "zaostala" krajina to som nikde ani nenaznacil? TO ze som v kaviarni znamena asi tolko ze nesom doma a som odcestovany. Nikde som ti nevivracal ze v usa sa zije dobre preboha a dalsie veci co pises. Ja to beriem tak neviem naco stale omielas dokola. Reagoval som primerane tvojmu prispevku vysie, aspon ja si to myslim. Ak sa mylim kludne ma oprva ja rad pripusim ze som sa mylil nemam s tym ziadny problem, ved kazdy sa moze. Na morgo toho ze kecam sporotosi o amerike na slovensku tak aj ty si na slovensku a nevim ale ja som nikde nespominal kam som uz pretym cestoval a kde som bol (narozdiel od teba ze?, ved seci vieme kde sade si uz bol a aky si svetak...) To ze je nasa krajina postkomunisticka na tom nic nezmenis je to historicka skutocnost nic nevyvraciam (znova) Co sa tyka primitivov na ulici tak som ocareny tvojimi schopnostami prenikat do ludskej inteligencie pohladom, cim dalej sa mi zdas uzasnejsi. CO sa mojej rodiny tyka tak myslim ze do toho ta vemo nic neni ale kludne ti to tu napisem ak ta to velmi zaujma. Prezradim ti napriklar ze aj moja blizka rodina sa mala za ZSSR "fajnovo" co ma ale nevedie k tomu aby som setkych laviciarov nenavidel. Co sa tyka aka to je rodina neni problem mozem vas zoznamit ak chces, rodicia su vysoko skolsky vzdelany a neboli nikto z mojej rodiny predstav si clenmi KSC ani nicoho podobneho (az na otca ktory bol fyzicky donuteny par mesiacov pred revoluciou k podpisaniu nejakej funkcie). Co sa usa tyka tak je to podla mojho nazoru celkom fajn krajina samozrejme neni perfektna. Co sa mi ale nepaci je chovanie doterajsej vladny a pana prezidenta a take drobnosti. Napr podme zachranit svet a bojujme za demokraciu proste ten pocit ze musia niekomu ukazovat ako ma zit zatial co ich kultura ma 300 rokov a je postavena tam kde predtym jednu vytlacili
Les ty si naozaj hlupak...
Les ty si usiel pred tym rezimom, tak o com tu kecas? Mal by si vediet ake to tu bolo a tak "vzdelany" clovek by si mohol spocitat kolke je 2+3 a pochopit preco asi sme na urovni na akej sme... A vobec, o co ti tu ide? Zhadzovat cele slovensko, ponizovat ho a ohovarat? Podla mojho nazoru na tom ludia nie su az tak zle! Je mnoho chudobnych rodin, ale aj mnoho dostatocne financne zabezpecenych rodin, dokonca aj mladych zacinajucich rodin. Vies, prace v zahranici prinasaju aj svoje ovocie. Clovek sa nauci jazyk, ostriela sa, nauci sa byt priebojnym a nebojacnym. Kolko americanov ovlada aspon jeden cudzi jazyk? A na to, ake je SVK male, mame si myslim dost vela geniov, ktori sa presadili aj u vas v USA...Je zaujimave, ze zo vsetkymi geniami a vedeckymi pracovnikmi aku mate "fantasticku" zivotnu uroven na Slovensku, ze sa nemozte prirovnat ani len prirovnat tym "blbeckom" Americanom.
Tak toto je asi najhlupejsia veta aku si kedy povedal. Vies, ja tiez ked vidim to kvantum bezdomovcov co je dajme tomu v NY tak vidim aka ste skvela, vyspela a bohata krajina, ako sa dokazete postarat o svojich ludi. Ty debil, akoby jednotlivec urcoval vyspelost celeho naroda!Ked som na Slovensku a vidim skina, alebo ineho primitiva (hejslovaka) tak vidim, ze na akej kulturnej urovni je aj Vasa poskomunisticka krajina.
Na to kolko mas ty rokov by si mohol byt chytrejsi... A v akej si bol ty rodine vychovany, ze ti nebola hanba ju opustit a odist zit do zahranicia a nestarat sa co je s nimi...Neviem, ze kolko mas rokov, ale v akej rodine si bol vlastne vychovavany, ze ked mas taketo nazory?
Namiesto toho sedite doma a pozerate v spravach koho zase zabilo, pisete eseje o uzasnosti ameriky a klaniate sa vlajke, vsak?Nechodime niekde do kaviarni a mrhame cas z pseudointelektualnymi debatami a inymi sprostostami.
-
Ivko
Expert
- Príspevky: 159
- Registrovaný: 24 máj 2005, 15:49
- Bydlisko: Blava
- Kontaktovať používateľa:
To neboly hordy primitivnych rusov ti malouny imbecil, to boli trestanecke oddiely. Najvacsia chatra ktora bola vytiahnuta z vazenia na prikaz este maloumnejsieho imbecila StalinaLes napísal:Pri oslobodzovani CSR boli hordami primitivnych Rusov znasilnovane tisice zien aj na uzemi CSR. A potom Vam tu ostali skoro 50 rokov. Od zamoznejsich ludi skonfiskovali majetok, desiatky tisic ludi emigrovalo do zahranicia, hlavne inteligencia a z jednej z najvyvynutejsich krajin Europy, akym CSR bola sa stala krajina s nizkou zivotnou urovnou. Tato krajina bola taka "slobodna" ze hranice s Rakuskom a so Zapadnym Nemeckom boli ohranicene ostnatymi dratmi.
Aj do takej, len trosku demokratickej ale aj tak komunistickej krajiny, akou bola Juhoslavia ste potrebovali dolozku, aby ste tam mohli ist na dovolenku. To, ze nam "osloboditelia" znecistili velke casti uzemia pri zakladniach napr. zakopavanim chemickych latok do zeme a vypustanim vojenskeho oleja len tak do pody uz ani nechcem hovorit. V Cechach by na to potrebovali miliardy korun, aby vycistili to svinstvo. Malickosti ako tyranie politickych vaznov, strielanie ludi na hraniciach a branenie detom z tzv. burzoaznych rodin studovat na vysokych skolach ani nechcem pisat. Osobne poznam pripad, ked vysokoskolaka niekto bonzol a vyhodili ho koli tomu, ze pocuval radio Slobodna Europa. Zial este aj dnes je vela ludi v SR, ktori by predali demokraciu a slobodu za 2korunove mlieko a 10korunove chleba...
A to, ze len Rusi porazili nacistov je samozrejme hlupost, lebo Americania hadam bojovali v druhej svetovej vojne tiez, alebo nie? Bojovali v Afrike, v Azii a v Europe. Rusi "len" v Europe. Keby nebolo Americanov, tak Zapadny Berlin by neexistoval 50 rokov, vsetko by bolo okupovane Rusmi. A to, ze miliony ruskych vaznov (hlavne politickych) hlavne za Stalina zomieralo v gulagoch ta asi tiez nezaujima, alebo nechces vediet pravdu. A holokaustu asi tiez neveris, ze hej? Mimochodom vies, ze Plzen oslobodili Americania? A v Normandii sa hadam vylodili Rusi a nie Americania a ich spojenci a to vlastne bolo zaciatok konca druhej svetovej vojny. Ked chces poznat "bojovnikov za demokraciu" tak si prezrialeboKód: Vybrať všetko
www.cibulka.coma najdi tam tych "hrdinov"...Kód: Vybrať všetko
www.upn.gov.sk
General Patton mal pravdu, ked prosil svojich nadriadenych a politikov vo Washingtone aby mal povolene ist az do Moskvy. Samozrejme dovolene mu to nebolo, ale keby bolo byvalo, tak tu a ani v Rusku ziaden komunizmus by nikdy nebol. Som rad, ze prisiel rok 1989, tento datum si pripomeniem kazdy rok.
-
Ivko
Expert
- Príspevky: 159
- Registrovaný: 24 máj 2005, 15:49
- Bydlisko: Blava
- Kontaktovať používateľa:
07. Šubyduby Amerika
Slyšel jsem hodně o zemi svobody
Rovnosti, bohatství, no, prostě pohody
Je to ráj na Zemi, královna států
Proč na ní útočí, já to nechápu
Vždyť lakomí politici nežijí v Americe
Tam vždy rádi pomůžou každé chudé republice
Nepošlou jí potraviny, mají lepší náhradu
Zbraně rychleji sníží počty těch, co jsou o hladu
Máš rád vkusnou zábavu, né žádny kýč
Z Disneylandu nikdy nebudeš chtít pryč
Jo nad skvělou Ameriku na světe nic není
V které jiné zemi sedí tolik lidí ve vězení?
V Americe nebezpečí nemusíš se bát
Sperhoši ze CIA nechodí nikdy spát
Ulice střeží policie, stateční jsou to chlapci
Neozbrojený černoch přežít nemá šanci
Ale největší hrdina bezesporu George Bush je
Neustoupí ani o krok, když o ropu jde
Vytěžíme Aljašku, potom vtrhnem do Iráku
Nebudeme chodit pěšky, to raději začnem válku
AMERIKA JE FASISTICKY STAT!
Slyšel jsem hodně o zemi svobody
Rovnosti, bohatství, no, prostě pohody
Je to ráj na Zemi, královna států
Proč na ní útočí, já to nechápu
Vždyť lakomí politici nežijí v Americe
Tam vždy rádi pomůžou každé chudé republice
Nepošlou jí potraviny, mají lepší náhradu
Zbraně rychleji sníží počty těch, co jsou o hladu
Máš rád vkusnou zábavu, né žádny kýč
Z Disneylandu nikdy nebudeš chtít pryč
Jo nad skvělou Ameriku na světe nic není
V které jiné zemi sedí tolik lidí ve vězení?
V Americe nebezpečí nemusíš se bát
Sperhoši ze CIA nechodí nikdy spát
Ulice střeží policie, stateční jsou to chlapci
Neozbrojený černoch přežít nemá šanci
Ale největší hrdina bezesporu George Bush je
Neustoupí ani o krok, když o ropu jde
Vytěžíme Aljašku, potom vtrhnem do Iráku
Nebudeme chodit pěšky, to raději začnem válku
AMERIKA JE FASISTICKY STAT!
No to moze byt pravda, ja som niekde cital, ze Stalin v 44 prepustal nepolitickych veznov a posielal ich do armady, co je na tom pravdy ale nevim.Ivko napísal:To neboly hordy primitivnych rusov ti malouny imbecil, to boli trestanecke oddiely. Najvacsia chatra ktora bola vytiahnuta z vazenia na prikaz este maloumnejsieho imbecila Stalina