Mne sa zdá, že sa spolu už len trápite. Niekedy je lepšie niečo ukončiť skôr, ako sa začnete vzájomne nenávidieť.
Rozchody bolia, ale niekedy si človek s odstupom času uvedomí, že to tak malo byť.

...už si od nej odišiel, konečne...a teraz by si sa chcel vracať?...ono to bude chvíľu bolieť aj teba, neboli ste spolu pár týždňov...ale neskôr, keď sa ti vyjasní myseľ, začneš všetko vidieť triezvo...potom budeš rád, že si sa nevrátil...a otázky typu "keby toto a keby tamto"...zbytočné...už ti niekoľkokrát ukázala, že na to zase zabudne, zabudla by aj tentokrát a zase by bola taká ako predtým...ľudia sa totiž nemenia...alebo sa menia podľa toho, ako sa im to zrovna hodí...a navyše ako si napísal, žena do domácnosti to nieje, ženské práce nezvláda a je ovládaná akýmysi bludmi, ktoré nemajú logický základ...nevie rozmýšľať a používať vlastnú hlavu...to by v budúcnosti strašne liezlo na nervy...ty si to teraz nedokážeš uvedomiť, resp. pôorovnať s normálnym vzťahom s normálnym diev´čaťím, lebo toto bol tvoj prvý...ale keď si nájdeš inú, tak to pochopíš...

Kamarat, mal som taku istu. Tiez ma sialene lubila a nevedela varit a mala hlupych rodicov. Vzdy vravela ze som prvy a nikdy som prvy nebol. Najhorsi je rozhchod a spominanie na krasne minule casy. Pozeral som na fotky a snival o tom ake to bolo. Ale uz nikdy viac. Rozchod je riesenie. Dufam ze si najdes peknu milu dievcinu ktora si ta bude vazit vzdy a nie len ked ide k zlemu. S takou zenou to nema zmysel.

live4life napísal:Preto som jej zo začiatku obetoval všetko a mnoho vecí som vo vzťahu mlčky prehltol.

Kamo, takze predsa len si najvacsiu chybu spravil ty. Akonahle sa vyskytne nejaky problem, treba ho okamzite riesit. To mas ako s rakovinou, ak vcas neodstranis nador, bude to len a len horsie. A ak ho aj odstranis vcas, stale to moze byt zle.

Tento vztah uz je strateny a nezmeni sa na tom nic ani keby sa akokolvek velmi snazite. Kedze uz je zmierena s tym, ze je koniec, tak to zbytocne nesil.

ze sa spravala ako sa spravala... to sa este da prezit
.
ale ze nevie riadne umyt riady, uvarit a upiect? utekaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj:)

aspon vyzerala jak pornoherecka a bola vynikajuca v posteli? lebo inak nechapem pre co ine by si ju mohol lubit ked je ovela hlupejsia (podla tvojich slov) od teba a navyse totalne nepouzitelna v domacnosti.

SchYzo napísal:aspon vyzerala jak pornoherecka a bola vynikajuca v posteli? lebo inak nechapem pre co ine by si ju mohol lubit ked je ovela hlupejsia (podla tvojich slov) od teba a navyse totalne nepouzitelna v domacnosti.

Povedal ze je to jeho prva. Takze to chapem. To iste sa stalo aj mne.

autorovi temy treba dat medailu, ze sa pri nej nezastrelil . . .


-- k teme, ser na nu, najdi inu, itelektualne ku tebe, peknu, milu, vernu a ktora aj nieco vie.... prezivat s takouto osobou je hazard so zdravim a nabez na samovrazdu. Precital som to normalne cele, klobuk dole za zvladanie tychto scen. a bez tabletiek na nervy? kaaamo, si moj osobny hrdina.

Wow, takýto priebeh bol zaujímavý, teraz si len daj pozor, aby si si to v najbližších dňoch v návale nostalgie nerozmyslel, poznám z vlastnej skúsenosti, a nevrátil sa..

lumir napísal:ale ze nevie riadne umyt riady, uvarit a upiect? utekaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj:)

pocuvaj rady skuseneho zenaca, z histerie sa clovek nenaje - to by si sa o seba musel starat sam a este ju mat na krku...
a to by bola otazka casu ci by si zabil skor ju alebo seba...

Ďakujem vám všetkým za vaše názory, rady a podporu. Vrátim sa ešte k niektorým detailom...

audiotrack napísal: Čo si spravil pre záchranu ty?

Ja som sa snažil ako som len vedel, stále som sa prispôsoboval len ja jej, vždy keď ku mne nebola úprimná som jej dal ďalšiu šancu napraviť a zmeniť to... takmer všetky hmotné veci som zabezpečoval len z vlastných prostriedkov aby sme mohli tráviť maximum času spolu...

SchYzo napísal: aspon vyzerala jak pornoherecka a bola vynikajuca v posteli? lebo inak nechapem pre co ine by si ju mohol lubit ked je ovela hlupejsia (podla tvojich slov) od teba a navyse totalne nepouzitelna v domacnosti.

Priamo ako pornoherečka síce nevyzerala, ale po intímnej stránke sme si veľmi rozumeli a nemohol som sa v tomto na nič sťažovať.

Po mojom odchode ma počas dvoch týždňov nijako nepresvedčila že by si ma zaslúžila a ani sa nijako nepokúsila o záchranu vzťahu. Namiesto toho si ma hneď na druhý deň po mojom odchode zablokovala na FB a dala tam svoje nové fotky. Potom mi postupne poslala zopár vlažných správ že to nie je tak ako to vyzerá a čas všetko vyrieši, a že čo cez deň robila a ako sa mám... žiadna ďalšia snaha. Popri tom som zistil aj ďalšie veci v ktorých ma počas vzťahu klamala a nebola ku mne úprimná (okrem iného napríklad že dva mesiace po začatí vzťahu sa pokúšala cez svoju známu ktorá mi začala písať na FB správy zistiť, či by som si niečo nezačal s nejakou inou. Vtedy som nevedel že je to jej aktivita a povedal som jej že na mňa niečo skúša neznáma baba. Na to zahrala divadielko, že je to náhoda a že mi ďakuje že jej všetko hovorím. No a týždeň pred tým ako som od nej odišiel tento istý pokus zopakovala.) Takže som sa dva týždne po mojom odchode rozhodol že si pôjdem do bytu po niektoré moje veci. Išiel som cez víkend keď som mal istotu že bude doma u svojich rodičov. V byte nechala aj môj starší notebook ktorý som jej zrepasoval aby si na ňom mohla robiť veci do roboty, tak som si zo zvedavosti pozrel históriu v prehliadači. Mala tam aj uložené údaje na FB a odtiaľ vyplynulo, že po tých sľuboch čo mi hovorila celé dva týždne trávila tým, že vypisovala kadejakým chlapom (asi 30 naraz) a všetko z okolia mesta kde má robotu bez ohľadu na ich vek (niektorí boli aj o 10 rokov starší ako ona). Takže som si v návale zúfalstva a hnevu zobral úplne všetky svoje veci a večer som jej poslal mail, kde som jej všetko kultivovane a neagresívne „vykričal“ a oznámil že som si zbalil svoje veci. Mail si prečítala asi na druhý deň a hneď ma začala bombardovať mailovými odpoveďami, že to nie je tak ako si myslím, že to robila len preto aby som žiarlil lebo si myslela že mám inú... dokonca mi zavolal aj jej otec, že či sa s ním stretnem a povedal že to on jej poradil aby sa takto odreagovala. V ten deň sa toho zomlelo ešte dosť, no neskôr som si išiel vyčistiť hlavu na bicykel... to mi už písala SMSky že ona za mnou príde, aby som jej odpustil a pod. Potom mi už písala že je pred domom mojej starkej (kde som mal zaparkované auto, no ja som bol stále preč na bicykli) a stále mi volala. Chvíľu sa s ňou rozprávala moja mama, ktorá ju zbadala ako tam stojí... mame povedala že nevie dôvod prečo to takto dopadlo a chce sa so mnou rozprávať aby to zistila. Mama jej povedala že som preč... potom mi telefonovala a celý rozhovor mi prerozprávala. Potom mi prišli ďalšie SMS aby som jej odpustil, že som bol jej všetko, že si myslela že mám inú aby som jej odpustil a že v ten deň neodíde kým sa nestretneme. No a o chvíľu na to že stojí na moste, skočí a tak mi dokáže ako jej na mne záleží. Na to som jej napísal SMS že nech nad takým niečím ani nerozmýšľa, že to sa dokazuje úplne inak.... že som preč a prídem neskoro, tak nech ma nečaká a že jej napíšem večer. Odvtedy bol pokoj... ale pre istotu som ešte volal mame nech sa tam ide pozrieť a skontrolovať či náhodou niečo nevyviedla... ale keď tam prišla (asi 15 min po SMS že skočí), tak tam už nikto nebol. Keď som sa vrátil z biku tiež som sa šiel všade popozerať a nikde som ju nenašiel. Večer som jej teda išiel písať mail a vysvetliť jej ten dôvod prečo to takto dopadlo a zrazu mi prišla SMS že ona stále stojí na tom moste už 5 hod, je jej zima a neodíde kým sa nestretneme (určite tam ale celý čas nestála – predpokladám že po mojej poslednej SMS išla s rodičmi autom motať po meste a vybavovať veci ktoré oni potrebovali a keď sa vracali tak ju tam vyložili a ona mi napísala takú SMS – ešte aj v takejto situácii mi klamala). Znova išla za ňou moja mama že ju odvezie domov aby jej teda zima nebola. Na to povedala, že netreba, lebo je tam s rodičmi... postavila sa a odišla k autu jej rodičov, ktoré stálo obďaleč tak, aby ho nebolo vidno. V ten večer som ešte dopísal a poslal jej ten mail a to bol koniec.
Dnes mi ešte prišiel mail od jej mamy, že vraj som si z bytu neprávom zobral veci ktoré mi nepatria a aby som ich vrátil....

Ospravedlňujem sa za moje siahodlhé príspevky, ale neviem ako inak by som opísal podstatu toho čo prežívam. Napriek tomuto všetkému však k nej ešte stále niečo cítim... myslím prevažne len na tie pekné chvíle ktoré sme spolu zažili a uvedomujem si že mi chýba. Neviem však či mi nechýba to čo som mal a nie to že koho som mal. Keby prejavila počas tohto posledného obdobia úprimnú snahu o záchranu vzťahu, možno by som sa dal obmäkčiť a vrátil sa k nej a začal s ňou odznova. Rozhodnutie od nej odísť bolo bez pochyby to najťažšie v mojom živote a teraz cítim prázdnotu. Do poslednej chvíle som totiž dúfal, že by ukázala že jej na mne a na našom vzťahu záleží aj podľa skutkov a nie len podľa slov...

Na tvojom mieste by som siel s tymi SMSkami, kde pise, ze skoci z mosta na policiu. Takito ludia patria do kazajky a nemaju co behat po svete.

live4life: Ludia zistia, ze im nieco chyba az vtedy, az ked to stratia. A to je podla mna aj jej pripad - uvedomila si to, ze ta stratila, az ked si bol rozhodnuty to ukoncit, vziat si veci a cele to uzavriet. Ale to uz bolo neskoro.

Normalne mi ta bolo luto, ale potom som si precital tu poslednu vetu v tom dlhsom odseku a povedal som si, ze mi je vlastne luto tvojej uz byvalej priatelky aj jej rodicov

Aj ked to urcite bolo tazke a aj chvilu bude, tak si podla mna urobil spravne rozhodnutie

to dievca mi pride ako typicky jedinacik,pokial ti uz "byvala" svokra napisala ze si si zobral stadial veci nepravom a chce s tebou
vobec este riesit taketo blbosti tak pocitaj s tym ze doma do nej hudú cely den aby si nasla niekoho ineho resp. aby ta nekontaktovala uz a zabudla na teba,ty potrebujes k sebe vyrovnanu zenu,aj ked si pisal ze bola bordelarka tak ti to nevadilo az do inkriminovaneho obdobia,staral si sa o nu ako jej rodic na taku zenu sa vykasli,jasne boli ste spolu 2roky ale to prejde.ja mam
tiez pod tebou svoju temu,tiez som mal pocity ako ty ale prejde to

tiez ma zaraza ze city maju ludia nejako prejavit nie slovami ale skutkami,ked to pocujem dostavam koprivku,neviem ci vela ale ludia si myslia ze laska musi byt ako z romanu z filmu a nevedia pochopit ze to nieje REALITA,chcu nieco co niekde vidia pritom
si nevsimaju co pre nich uz clovek robi,smutne je ze vacsinou ocakavatelia velkych zalubenych skutkov nevedia robit ani tie male kazdodenne

typicky jedinacik? citim sa dotknuty:)

lumir napísal:typicky jedinacik? citim sa dotknuty:)

ziadny stres ja som tiez ale nie typicky(vychovu som mal dobru narozdiel od slecny)

Kamarat tak ty si si pekne sk*rvil zivot, to treba uznat. Evidentne si empaticky a extremne obetavy, kopa normalnych zien by za teba dalo milion, namiesto toho si sa dal dokopy s narusenou sliepkou s este nenormalnejsimi rodicmi a roky si sa snazil planovat buducnost s nestabilnou, gramblavou, neochotnou, ignorantskou a sebeckou kravou ktorej vlastni rodicia pomahaju vykreslovat pribeh o tom ako skoci z mosta ak sa k nej nevratis. Je to smutne ale musis to co najskor ukoncit, uplne a nadobro, prerusit s nimi vsetky kontakty a spalit mosty.

Jej chovanie nieje len po vsetkych strankach zle a neznesitelne, ono je aj do znacnej miery nenormalne a to ako sa chovaju jej rodicia len potvrdzuje ze jej vychova a charakter su poriadne a navzdy zdeformovane. Nic z toho nezmenis, jediny zivot ktory ta s nou caka je zivot neustaleho stresu a depresie, je na case si zacat viac vazit sam seba nez inych a prestat obetovavat vsetko co mas v iluzii ze ten druhy pre teba robi to iste. Nerobi, nikdy nerobil a nikdy nebude.

A pamataj, aj keby sa nikdy nic z tohto nestalo, stacil by ten pribeh s mostom. Ak ta zena zacne niekedy psychicky vydierat samovrazdou aby si s nou ostal, treba jej podat ziletku a zabuchnut dvere - to je prave jediny scenar ktory sa neskonci tragicky, nech to znie akokolvek absurdne.

Vďaka všetkým za názory, podporu a aj "kopance"
Gangy: Nemyslím si, že by to bolo tak že som si výslovne sk*rvil život. Nazbieral som mnohé skúsenosti, dostal som od života poriadnu lekciu a myslím že teraz som "zrelší" na pokračovanie životom.

Opäť sa ale niečo udialo. Včera večer mi zavolala a hovorili sme spolu skoro 2 hodiny. Bol to rozhovor o tom čo sa stalo medzi nami ale aj všeobecne o vzťahoch. Jej hlas bol úplne pokojný, žiadne scény ani nič podobné, nevyvracala nič z toho čo som jej krátko po rozchode vytýkal v emailoch, snažila sa vysvetliť prečo počas toho obdobia konala tak ako konala (vypisovanie s inými chlapmi) - pripisovala to skratovému konaniu po rozchode, lebo jej nebolo úplne jasné prečo to tak dopadlo... Povedala ale že so žiadnym nič nemala a že si ako plynul čas a hlava jej triezvela, tak si so všetkými písať prestala a začala namiesto toho tráviť viac času po robote so svojou kolegyňou s ktorou sa skamarátila - chodievajú si posedieť do kaviarne, začala si kupovať a čítať knihy, vraj plánuje s kolegyňou (teraz už aj dobrou kamarátkou ktorá ju podľa jej slov veľmi podporovala a pomáhala jej) skúsiť hrať minigolf a podobne. Musím ale povedať sám za seba že aj ja som mal hneď po rozchode neohrabané pokusy písať iným babám cez FB. Počas telefonátu opätovne priznávala svoje najväčšie chyby... dodala k tomu však že vzťah málokedy končí len kvôli tomu že zlý je len jeden a druhý je dobrý ako anjel... že aj to jej správanie muselo mať korene v tom ako som sa niekedy správal ja... nebola však ďalej konkrétna. Hovorila tiež že naozaj nevedela že jej mama mi vypisuje sprosté emaily ohľadom majetku, že jej hneď na začiatku zakázala vypisovať mi. Pýtala sa ma aj či mi je smutno, povedal som že áno, a ona povedala že jej tiež.
Rozhovor sme ukončili neutrálne... na konci hovorila, že nechce na mňa nijako tlačiť, ale ak budem mať chuť, môžem jej ešte zavolať, alebo za ňou niekedy prísť, len tak sa porozprávať a nič viac. Pravdou je, že mi chýba a teraz s odstupom šiestich týždňov myslím na to pekné čo medzi nami bolo. No a začal som premýšľať nad tým, či by stálo za pokus dať tomuto vzťahu ešte jednu šancu. Ale nemyslím to tak že znova zoberiem všetky svoje veci a hurá k nej naspäť. Práve si vybavujem internát pri škole a plánujem byť tam. A ak by som sa pokúsil o regeneráciu nášho vzťahu, tak len veľmi opatrne... občasné stretnutie, niekedy náhodný príchod za ňou (aby som sa presvedčil či sa zlepšujú jej manuálne schopnosti v domácnosti... upratovanie, varenie a pod.), pozorovanie jej správania.... a čas by možno ukázal či by to malo ďalej význam. Keď som takéto niečo nahodil v rozhovore s mojimi blízkymi, tak ich reakcia bola taká, či som potratil rozum, že človek sa nikdy nezmení. Môj rozum ma tiež upozorňuje na to isté, ale moje srdce ma stále ťahá za ňou... Mám jednoducho dilemu.

a teraz si pozri svoj druhý príspevok v tejto téme...píšeš tam asi v treťom odseku,že si celý život vedel,že dôležité je mať niekoho,komu môžeš dávať atď,atď...buď sám k sebe úprimný a odpovedz si,či je ona tou,ktorá ti dáva viac ako sama dostáva...bez srdca,zapoj len rozum...

takisto si prechádzam teraz rozchodom a takisto mám chvíľky keď si myslím,že som spravil dobre a potom výkyvy,či by som sa mal snažiť viac alebo také niečo...a uvedomil som si jednú vec,tak ako aj ty,aj ja som urobil všetko,čo som mohol aby som to vrátil späť...jasné,povedal som zbohom...lenže je už len na nej,či to zbohom vezme ako definitívu a nechá svoje chyby tak,alebo sa pokúsi zmeniť...

a tak som prišiel na jedinú vec...viem,že ma k nej ťahá srdce stále,aj napriek všetkému,čo mi urobila a že si ma nevážila,nezaujímal som ju atď...až keď ma stratila,tak si začala uvedomovať,že spravila chybu...a ty musíš teraz vyjasniť veci a porozprávať sa s nou..slušne,bez emocii,neobjímať ju keď sa rozplače...povedz jej úprimne,ale fakt úprimne,čo od vzťahu a od života očakávaš,čo ti vadilo a nech je k sebe úprimná,či to chce tiež,lebo raz vám to nevyšlo a teraz musí ona ukázať,že chce byť s tebou a že sa zmení a keď to nedokáže,resp. nechce tak kašli na to,popraj jej šťastie a choď svojou vlastnou cestou...a ona si to možno uvedomí časom a príde sama za tebou,ale ty už možno nebudeš mať pre nu miesto...to ti hovorím z vlastnej skúsenosti,mne sa to stalo dvakrát,uvedomili si to,ale neskoro...

sám sa musíš rozhodnúť či budeš chlap,ktorý vie robiť aj bolestivé rozhodnutia,alebo ten,ktorý sa vždy priplazí...a keď jej povieš úprimne,tak ona bude vedieť na čom je a ty,že za čo jej stojíš...a môže to skončiť len dobre