Ja osobne by som sa NEVRATIL... ono keby si sa k nej vratil bude to take iste ake to bolo, mozno po case ale bude, ved to je uplna hysterka, co je tiez kategorizovane ako psychicky porucha...podobne si zober ze patologicky ziarlivec sa nikdy nezmeni, cielom jeho zivota budu obdobia pokoja a obdobia remisie... ta tvoja ex je uplne to iste...mal som nieco podobne vypisovanie SMS a bla dristy a samozrejme som sa nechal obmekcit dal som tomu sancu a zase som mal to iste...uz ako chces ty ale bude to furt to iste a zbytocne stratis drahoceny cas.. tiez ma to zozieralo rozchod asi 5 mesiacov ale uz je to vyse roka a citim sa v pohode nemam nic proti byvalke ale uz kazdy mame svoj zivot :)je pravda ze mi pomohli aj konicky aj kamarati ale teraz pohoda relax Mozno by si sa mal obratit inym smerom nie ist spet odkial si prisiel

V tejto téme som sa rozhodol podeliť aj o moju skúsenosť nakoľko som žiarlivostné scény a citové vydieranie zažil.

S priateľkou som 6 rokov, na začiatku som bol chladný ja (som ťažký racionalista čo nie je zrovna prospešné) nasledovalo obdobie rozchodov (asi 4 roky aj niekoľko krát mesačne) no a už asi rok som nesmierne šťastný. Vždy sa niekto z nás doplazil.

Čo tým chcem povedať...

Dať niekomu, koho ľúbite druhú šancu nemôže byť na škodu lebo..čo ak...

Vzťah je o kompromisoch, po fáze zamilovanosti príde vždy fáza nasledujúca kedy človeku spadnú ružové okuliare a vtedy je dôležitá diskusia a robenie kompromisov. Nemôže sa jeden podriadiť druhému, ale musia byť uspokojené potreby oboch partnerov aj keď možno nie na 100%.

Mám veľa dobrých ako aj veľa zlých vlastností, rovnako tak partnerka, ale ľúbime sa vieme o týchto vlastnostiach. Tie zlé tolerujeme z tých dobrých sa tešíme a je to...viac než dobré je to nádherné, čo po 6 rokoch nemôže povedať v dnešnej dobe každý.

Hlavné je nenechať sa ukecať rečami, ale odmeniť prípadné činy. Nenechať sa ovládať a nevzdať sa vlastných záujmov a identity, ale napriek tomu výjsť tomu druhému v ústrety a pomôcť mu tam kde sám zlyháva ako sa hovorí....kde je vôla tam je cesta.

Ak však vôla nebude hľadať cestu je zbytočné.

live4life

ste rozdielni intelektualne a naviac je ona a jej rodina znacna manipulativna vo vztahu k Tebe-rozchod je asi najlepsie riesenie. Dalej je dobre si dat pozor na to ako ta láka k sebe, ze sa len tak porozpravate: aby z toho nahodou nebol akoze "nezavazny" sexik ktory ale dopredu bol naplanovany ale nie na udrzanie vztahu /ona vie ze to uz padlo/ ale aby si jej nic netusiac urobil dieta-mam par kamosov ktorym sa presne toto stalo a teraz pekne platia..

vyzeras byt rozumny clovek, no stale citis nieco co ani sam nevies opisat, ci je to laska, alebo len potreba byt s nou.
Ja som bol v podobnej situacii...Vsetko bolo v pohode dokial som daval do vztahu len ja. Akonahle som som si to vsimol a zacal som od mojho vztahu nieco ocakavat a cakal som od priatelky, ze prispeje aspom malou trochou, tak sa zacali problemy.
Neskor si to uvedomila, ale ako uz bolo spomenute. Ludia sa nemenia a ak sa veci zmenia (pod tlakom), tak to bude len na chvilu. Nema to cenu.
Uz ti tu poradili, ze su urcite v tvojom okoli zeny, ktore vedia o com je vztah a ze to neni iba zalezitost jednej stany.

Vloz svoju energiu do studia, kariery a nie do pokazeneho vztahu v ktorom uz ani jeden z vas nebude stastny.
Ona si pojde svojou cestou...najde si ignoratneho bordelara na rovnakej intelektualnej urovni ako je ona a bude s nim stastna a ty si najdes dievca, ktore ta bude naozaj milovat.

Nuž prvý problém vidím v tom, že tu na fóre máme len jednu verziu, tú tvoju. Nechcem nejak spochybnovat "tvoju pravdu", ale každá micna má dve strany a názor a pocity jednej strany vždy, ver mi že vždy, skresľujú pohľad na veci. Veľmi pekne to napísal Ikovec a súhlasím v podstate so všetkým, čo napísal. Ale vo vašom prípade si netrúfam povedať, či máte šancu, problém je v tom, že ste si vlastne ten vzťah sami doslova dok*rvili. Je tu veľa príspevkov o tom, že aký si hrdina, že si to s ňou vydržal, ale ty si to vlastne nevydržal. Tiež viem o čom hovorím, mal som podobné problémy s priateľkou, ale našťastie som si uvedomil nejaké veci, resp. sme si to včas vyjasnili. Najhoršie čo môžeš v každom vzťahu urobiť, je že ho začneš sám spochybňovať, napr. začneš uvažovať o veciach, že bola bordelárka, že nezvládala základné domáce práce a tak ďalej... Podobne sa to začalo aj v mojom prípade, že som jednoducho začal uvažovať o tom, čo mi taký vzťah vlastne dáva. V každom vzťahu sú samozrejmé veci ako láska a dôvera (samozrejme ak to klape po inej stránke ako napr. v postely ). Láska je o tom, že dávaš bez toho, aby si za to niečo čakal, dôvera je okrem iného o tom, že sa s ňou dokážeš porozprávať v pravý čas o tom, čo ťa trápi. Slovíčko v pravý čas je v tomto prípade veľmi dôležité, lebo ak to v sebe necháš driemať, tak sa to začne v tebe kopiť, začne to hraničiť až s paranojou a potom sa na ňu hneváš aj pre veci, ktoré ani neurobila, alebo za ktoré nemôže. Len tak ti poviem jeden príklad, možno keby si za ňou v kľude predtým prišiel a opýtal sa jej, či má v práci, alebo v osobnom živote nejaké problémy, z čoho by nakoniec možno vyplynulo, prečo si neupratuje veci, prečo nestíha, alebo nemá chuť starať sa o domácnosť. Dnešné ženy sú iné, dnes ťažko nájdeš ženu, ktorá bude 30 alebo 50 rokov po chlapovi stále upratovať, žehliť, prať, variť. Ak mávala bordel vo svojich veciach, tak ju možno bolo treba zobrať za ruku a povedať "miláčik poď, ideme urobiť po tebe poriadok", možno keby si to tak urobil pár krát, tak jej už bude trápne, možno by si to tak musel robiť 5 rokov, možno 50, na to ti nikto nedá záruku. Veľa ludí ti povie, že si pod papučou, dnes je to in, takto definovať chlapa, ktorý nie je ignorant. Podstatné nie je definovať si koľko mesiacov, či rokov si ochotný dávať do vzťahu viac než ona, ale povedať si napriek tomu, že ona mi dáva viac - dáva všetkému, čo robím zmysel, pre koho iného by som to mal robiť, keď nie pre ňu. Ak ťa má rada, tak ona to zistí, ženy to odcenia, keď vidia, že ti na nich záleží, možno nie hneď, ale časom - ak ťa ľúbi - určite.

Písal si ešte predtým, že ako začala pracovať, tak sa zmenila.... Každý človek sa zmení, keď začne byť zodpovedný sám za seba, keď už nie je študent, ale zamestnaný. Niekto sa so zaradením do života vysporiada hneď, niekomu to trvá dlhšie, niekto sa o to pokúša celý život. Človek nie je dokonalý, treba mu dať 1000 druhých šancí a ajtak to ešte nebude stačiť. Ďalej si myslím písal, že ťa kontrolovala, že ti neverila. Možno ak si sa k nej v poslednom čase správal chladnejšie, napr. pretože sa zmenila - to si ani nemusíš uvedomovať, môže to byť podvedome - začala mať pocit, že sa o ňu menej zaujímaš nielen ako o človeka, ale najmä ako ženu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je všetko v poriadku, že to klape v postely, ale žena občas očakáva od chlapa aj po rokoch vzťahu, že jej dá najavo že z jej "stále namäko a že by urobil čokolvek pre jednu noc s ňou". Ženské myslenie je v mnohých veciach iné ako mužské a nesnaž sa mu porozumieť. Ženy sú komplikované pre nás chlapov rovnako ako my pre ne, ale ak nájdeš "tú právu" tak máš celý život na to, aby si sa ju snažil chápať a ajtak sa ti to ešte nemusí podariť.

Neviem ti poradiť, či sa máš pokúšať o obnovenie tohto vzťahu, na to musíš prísť sám. Ak má ona záujem a dvíha ti telefóny a normálne sa s tebou dokáže porozprávať bez náznaku odmeranosti k tebe, tak je šanca, že to ešte pozliepaš. Ale musíš sa rozhodnúť sám a nemôžeš čakať, že to bude lepšie ako predtým. Rovnako musíš ísť do toho vzťahu inak z filozofického hľadiska, žiadne vyčítanie si, žiadne očakávanie, že ten druhý ti dĺži nejakú službu, alebo čokoľvek. Neverím, že vzťah, ktorý je založený predovšetkým na racionálnej rovine vydrží. Vo vzťahu ti veľa vecí nemusí dávať zmysel, vtedy sa musíš vykašlať na logiku a trošku potlačiť ľudské slabosti ako je nedôvera, alebo pocit že ti druhá strana niečo dĺži. Ak ťa žena namá rada, tak to zistíš, taká žena s tebou dlho nevydrží.