Po dlhom čase som sa znova nechal uniesť citmi a zamiloval sa. Ja mám 25, ona 28, ďalšie detaily nie sú asi dôležité, problém nižšie opísaný sa mi stáva v každom vzťahu pri každej babe.
Moja chyba (okrem iných) spočíva v tom, že ak mám ženu veľmi rád, moje správanie začína byť zvláštne. A to tak, že vždy, keď nie sme spolu, neustále myslím na to, čo robí, či sa má dobre alebo jej niečo nechýba. Ja som potom dosť nepokojný, začínajú sa mi v hlave vynárať choré myšlienky, že ak o nej nepočujem dlhší čas (pár hodín, dní), tak asi jej to tak vyhovuje alebo je jej takto dobre. V žiadnom prípade ju teraz nechcem zhadzovať alebo ohovárať, ona za to nijako nemôže a ani jej nič nevyčítam. Viem, že žena potrebuje voľnosť, to si veľmi dobre uvedomujem, no je to pre mňa ťažké ak o nej nepočujem hoci pár hodín. A takisto si uvedomujem, že takéto správanie sa z mojej strany nie je správne. Ono s tým asi ide ruka v ruke ďalšia moja chyba a to vcelku veľká žiarlivosť (no to je kapitola samá o sebe). Možno je chyba v tom, že mám nízke sebavedomie alebo mám strach z minulých vzťahov, ktoré nedopadli dobre (ale týmto si prešiel každý).
Uvediem príklad, ktorý sa mi stal pár rokov dozadu v minulom vzťahu:
Ona šla do práce a vravela mi, že sa tam zdrží dlhšie kvôli porade. Bol som si toho vedomý, no došiel večer a ona nezavolala ani na minútku, ako vždy zvykla. Tak som jej len napísal sms, že dúfam, že sa má dobre a nič sa nestalo. Nič viac. No keď sa vrátila domov, bola na mňa nazlostená, že prečo som jej písal a nepočkal kým sa vráti. Škoda, bola to len sms a trápilo ma to potom...
Budem naozaj vďačný za každú radu, čo s tým mám robiť alebo ak má niekto podobný problém, ako s ním bojuje. Svoju chybu si uvedomujem, sprevádza ma už roky, no nenašiel som spôsob, ako ju poraziť. Ďakujem.
