Zaujimala by ma taka vec ... ked cestujete niekam, povedzme zo skoly domov busom ci vlakom (nejake dlhsie trasy, nie 10-20 minutove) ... zvyknete niekedy nadviazat kontakt s osobou, vedla ktorej sedite ? Alebo len tak tam sedite celu cestu bez slova ? (ak nepocuvate obaja hudbu na sluchatkach, co je dost caste). Asi hlavne vo vlaku alebo v autobusoch, kde su sedacky tak ako vo vlaku .. ze oproti sebe, cize sa nevyhnete ocnemu kontaktu s tou druhou osobou. Alebo aj ked sedite vedla nejakej zeny/muza, ktora/y je vam sympaticka/y. Zvyknete sa nejak prihovorit ? Ak ano, ako? Ako nadviazete ten prvy kontakt aby sa zacala nejaka konverzacia?

Parkrat sa mi uz stalo, ze si prisadla nejaka starsia pani a zacala rozpravat ku mne, stazovat sa ake ma problemy a tak .. ale to je ine. Myslim skor ked sedite pri takych ludoch, ktori su vo vasom veku a teda hlavne opacneho pohlavia.

Starší ľudia to robia všade, doktor, potraviny, autobus, električka, vlak. Ale nie je na tom nič zlé. V podstate ak si odmyslíš sociálny aspekt školy a roboty, tak nových ľudí nemáš kde spoznať, mimo soc. sietí. Nevidím osobne na tom nič zlé osloviť niekoho vo vlaku, v buse je to také divné, možno na dlhšiu trať. Ľudia to robia bežne na diskotékach, oslavách a v podnikoch, takže prečo nie.

Par krat sa mi to stalo. Boli z toho povacsine prijemne rozhovory. Nikdy som vsak tych ludi uz nestretol. A vobec to nevnimam ako zle.

Ja sa rád prihováram takto cudzím ľudom, väčšinou je každý rád že sa nemusí nudiť alebo dumať nad svojimi problémami, i keď nie je nič horšie ako keď sa prihovoríš osobe, povedzme menej chápajúcej, ktorej sa huba nezavrie

a ako sa prihovorite ?
Ze: Kam cestujes ?

Ja som nedavno celu cestu v buse rozmyslal, ze ako zacat rozhovor s babou, ktora sedela vedla mna ale nic som nevymyslel tak som to nechal nakoniec tak.

Jedine raz sa mi stala take vec, ze hned ako som si k jednej prisadol tak sa ma spytala, ze kam cestujem, aby zistila ci nevystupuje ona skor ako ja, cize ci ma nema pustit aby som si sadol ja ku oknu. Od tohto sa dalo potom odrazit a zacat konverzaciu.

justMeOrYou - vždy niečo príde automaticky. Nadávanie na slovensko, politikov, počasie, čokoľvek.

uplink - to su vdacne temy ale s Ficom to take ruzove nie je 700k volicov ho volilo priamo...

ja som sa raz dal do reci s dievcatom vo vlaku. Mala tazky kufor a velky, takze zavadzal v kupé, tak ma poprosila, ci by som jej ho nevylozil nad sedacky, ze keby si chceli prisadnut este nejaki ludia tak aby im nezavadzal. A potom to nejak islo uz samo, ze ci v tom ma kamene, kam cestuje a tak
Ale viac som ju odvtedy nevidel, aj ked to bola fajn baba. Nevypytal som si ziadny kontakt na nu, ani meno neviem.
Inak sa nezvyknem prihovorit len tak cudzim, len ked sa stane nejaka taka situacia pri ktorej to ide akosi "samo".

K tomu prihovoreniu, som ten typ čo keď cestuje verejnými tak vždy s proviantom jednoducho ponúkneš čipsami alebo cukríkmi. Možno to znie divne ale mne to príde ok (a rozhovor zaručene začne)

Nezapadá to úplne do tej to témy ale predsa sa spýtam, keďže bratovi ste tu na tomto fóre dávali dobré rady Mám taký možno problém, neviem. Ide o to že keď idem niekoho osloviť, väčšinou dievča (ale nie vždy len dievča), tak mám taký zvláštny pocit, strach alebo čo to je. Ale nie je to podľa mňa hanblivosť (i keď ta je tam asi vždy), ale asi strach z odmietnutia. Že sa jej nebudem páčiť, strápnim sa alebo len jednoducho nebude mať čas či náladu a povie žeby som ju neotravoval. A vtedy mám ten pocit, keďže neviem čo si o mne myslí, bude o mne hovoriť kamarátom na akého hlupaka narazalia alebo čo ja viem čo. Neviem sa toho zbaviť, neviem to nechať len tak a stále sa ku tomu vraciam a to mi podľa mňa bráni sa napríklad zoznámiť inými ľuďmi. Ako to prekonať?

podla mna to prekonas len treningom ... ked to skusis, nejaka ta odmietne, nebude mat zaujem sa s tebou bavit a uvidis ze to prezijes... a co na tom keby hovorila kamaratkam akeho hlupaka stretla ? Vsak ta nepozna, mozno ju uz nikdy nestretnes a ked aj hej, tak mozno si ta ani nebude pamätat.
Ja mam tiez taky problem, ze sa bojim odmietnutia, ale raz som to skusil a vyslo to, dokonca z toho bol pekny vztah a som s nou chodil 5 mesiacov

musis sa podla mna prekonat a skusit to, inak sa to podla mna prekonat neda

Proste si povedz, ze ak aj nastane takato situacia, tak nic az tak hrozne z toho nebude...ak nema cas, tak ti to da na javo uricte slusnejsie a tym to hasne, ak sa strapnis, tak sa to da do istej miery vyuzit aj v tvoj prospech a zasmejete sa a ak by o tom aj nebodaj hovorila kamaratom, tak ta nepoznaju a moze ti to byt jedno...
Radsej mysli na to, ze z toho moze vzniknut fajn konverzacia a zabijes hodinu svojho zivota lepsie ako rozmyslanim nad tym, ci do toho ist / nie;)

Dúfam. Nemôžem zase hovoriť že sa teraz s nikým nerozprávam alebo čo, sem tam niečo skúsim ale potom na to dlho zabúdam. Keby som to vedel len tak hodiť za hlavu, lebo máš pravdu čo hovoríš, že mi to môže byť úplne jedno lebo sa už dosť pravdepodobne nikdy neuvidíme, ja si to uvedomujem, ale nejak mi to kurnik nejde.

//autoeditácia príspevku (25 Jan 2013, 18:39)
Ono tu nejde úplne o to či sa strápnim alebo ma odmietne kvôli niečomu inému, viem že aj nejaká hlúposť sa dá využiť v môj prospech a zasmiať sa na tom. Ale ide o to že keď to je už v tej situácii že s toho nič nebude, ani len ta konverzácia, tak to ma akoby by bilo a neviem to uniesť. Je to taký dosť na figu pocit a potom mám skazený celý deň.

Vymysli si nejaky opener, je jedno co, staci aj hore spominane kam cestujes, ale lepsie by bolo si na nej vsimnut nieco, co mate spolocne (naramok z festu, nejaku knihu, co si cital aj ty, whatever) a zacat tym.
A teraz si povies, ze ides do toho a pri najblizsom strome/znacke/plnej ciare/hocicom das tu vetu zo seba von... Ked som bol este decko a nenavidel som skorocelovy sirup, povedal som sestre, nech povie hocikedy teraz. Lyzicku som mal v ruke a ked povedala teraz, tak uz som chytil reflex a dal to do seba

mne sa celkom paci ta vec, ktoru sem napisal Gulli, ze mat pri sebe nejake cukriky alebo nieco, cim by si ju vedel ponuknut (v buse/vlaku) a ci to odmietne alebo nie tak je to dobry zaciatok od coho sa odrazit a zacat konverzaciu .. napriklad ked odmietne spravit si z toho srandu, ze "mama ti urcite hovorila, ze nemas brat cukriky od neznamych ludi ..." a uz to ide podla mna

mne sa tiez tie cukriky pacia, asi to niekedy vyskusam

Neviem či sme sa rozumeli Ja ani nemám problém niekoho osloviť, viem že raz to vide raz nie, skúšal som to, robím to, snažím sa to potom robiť lepšie. Ale problém je v tom, že keď dôjde k odmietnutiu, z hocijakého dôvodu, a to stále k nejakému dôjde, nie som predsa dokonalý tak mám problém sa s tým akoby vyrovnať, analyzujem to, vyvodím z toho čo som dajme tomu po kašľal a dôjdem k názoru že ona na to prišla skôr ako ja a teraz si kto vie čo o mne myslí. A to má samozrejme nepozná a mne to môže byť jedno, no nie je. A najhoršie to je z niekým koho poznám, nie tak dobre aby o mne vedel že som idiot zasmial sa na tom a šli sme na pivo, ale ten kamarát/kamarátka s ktorým si nevolám, nechodím von, no keď sa stretneme pozdravíme si pokecame. A tí ma poznajú, poznajú aj mojich známych a tak ďalej. Viac menej by mi malo byť aj toto u prdele, no z nejakého dôvodu neni.

ja ti rozumiem, ale neviem ako ti pomoct. Ked mas proste taku povahu tak neviem ci sa toho zbavis, musis si nahovovrit, ze ti je jedno co si ini myslia a hotovo. Ja mam tiez s takymito vecami problem, ze prilis myslim nato, co si o mne druhi ludia myslia, aj ked ich nepoznam.

ja okrem pocuvania hudby citam v kindle, takze riziko ocneho kontaktu je minimalne. plus v 90% dopravnych prostriedkov (ak citanie nie je zaujimavejsie) do 10 minut zaspim, takze nie som cestujuci diskuter
a aj ked cestujem s niekym koho poznam v dopravnom prostriedku si vymenime par viet a ja sa potom venujem pocuvaniu, citaniu ci spanku

101solo101: nie je to málo sebavedomie, nedôvery voči samému seba, keď si neveríš a myslíš si, že si nezaujímavý a že ju budeš nudiť?

Ja som ten typ, ktorému sa prihovoria všetci starí ľudia, lebo ich vždy vďačne vypočujem a na druhej strane nemám problém sa prihovoriť tiež hocikomu. Niekedy mám pocit, že to nie je vhodné, ale keď človek vycíti na tom druhom, že sa tiež nudí a že by prípadne tiež nadviazal kontakt, tak sa prihovorím klasickým, že ako dlho trvá tá cesta a či pravidelne cestuje a potom to už ide, že kam, kvôli čomu a pod.