Stala sa vam nejaka neprijemnost kde ste potrebovali pomoc a obratili ste sa na kamarata ktoremu ste v zivote pomohli ako ste len mohli a on sa na vas vykaslal?

myslim ze takato tema tu este nebola hladal som tak dufam, ze som hladal dobre

Ale samozrejme, že áno... dokonca už aj súd som vyhral.

nie. mozno je to tym, ze mam len 2 kamaratov. vsetci ostatni su len znami a od tych nic neocakavam:)

Asi tak nejak ako u lumira.

Nič také som nezažil. A ako bolo spomenuté, takých ľudí fakt možno spočítať na maximálne prstoch jednej ruky - a teda dúfam, že by pomohli.

Nikdy. Mam asi nos na ludi. Ja ked pocujem okolo seba, alebo vidim napr. v telke, ze niekto pozical peniaze, alebo napisal nieco na niekoho a potom placu a hovoria, ze to bol ich naj priatel/skoro ako brat. Je to pre mna nepochopitelne.

Ale nie nadarmo sa hovori ze naozaj az v nudzi spoznas priatela

Neverim nikomu, nic od nikoho neocakavam. Ludia su svine. Je to smutne, ale je to tak ...

Necakam od nikoho nic a ked nieco chcem, tak si to radsej zaplatim, resp poskytnem za to adekvatnu protisluzbu aby som nebol nikomu nic dlzny.

Snažím sa viac menej spoliehať sama na seba, ale keď už som niečo potrebovala, tak tí praví kamaráti mi pomohli a som za to a za nich veľmi rada

Ja mam tolko kamaratov,co spocita trojprsty pilcik na jednej ruke.
A kazdy z nich mi uz pomohol v tvrdzi. Takze mam stastie na priatelov.

mám iba jedného kamaráta, na ktorého sa môžem spoľahnúť na 100% a tí ostatní sú viacmenej iba takí bližší známi, s ktorými sa stretnem za účelom nejakej väčšej spoločenskej zábavy

samozrejme, a beriem to ako poucnu lekciu do zivota;-)

Bežná vec, že ti kamoš bodne dýku do chrbta.

Mam vela znamych, ale kamaratov, na ktorych sa spolieham, je len par, dokopy 3. Z toho u jedneho uz zacinam pocitovat take odtahovanie sa. Mozno je to aj vo mne, ze som nedovercivy k ludom a preto sa spolieham len sam na seba, max. na svoju rodinu.

Presne tak ako napísal Tommy. Nerád ostávam niekomu niečo dlžný a robím veci tak, aby ani mne nikto nič nedlhoval. S takýchto vecí veľmi často vznikajú rozpory a to ja nepotrebujem. A takisto, ako napísal lumir, tiež mám len asi dvoch kamarátov, na ktorých sa môžem spoľahnúť a viem, že by so mnou nijak nevybabrali. Vždy to u nich dopadlo tak, ako sme sa predom dohodli.

Ja mám pomerne dosť kamarátov, ktorým dôverujem. (asi 10) Mnoho z nich mi už bez okolkov viac krát pomohli a ja som pomohol im.
Je pravda, že som sa nedávno popálil, keď mi jeden z nich "bodol kudlu do zad". Odvtedy si dávam väčší pozor a preverujem si kto je skutočne môj kamarát.

Mal som aj ja takého kamaráta, ktorý ma podrazil. A to sme boli kamaráti fakt od detstva. Ja som sa aspoň poučil, že nie úplne každému sa dá veriť. Dokonca ma podrazil aj bratranec a to hneď dva krát. Takých skutočných kamarátov, ktorý nemajú problém pomôcť s hocijakou záležitosťou mám len troch. Ostatný sú len priatelia, poprípade známy.

Lumir to vystihol velmi dobre - mam dvoch kamaratov s velkym K. Ostatni su znami a lepsi znami. Netreba sa zbytocne spoliehat na druhych...

...každého už kamaráti podrazili...aj ja som podrazil...a nie raz...ide hlavne o to, ako to človek zoberie...sú ľudia, ktorí sa urazia a sú ľudia, ktorí si povedia "oje*** si ty mňa, nabudúce oje*** ja teba a budeme si kvit" a sú kamaráti daľej...samozrejme by som sa na máloktorého kamaráta spoľahol, ale radšej na takého, s ktorým sme si narobili podrazov, že ich nespočítame a stále sme kamoši, ako na niekoho, kto sa urazí za každú somarinu...

A ešte nech sa vie, čo pod takým podrazom vlastne chápete?