kali:
1. Anarchiu si nijak nedokazal, vsetky tvoje teorie boli na praktickej urovni vyvratene aj vratane toho Spanielska

Samozrejme, ako inak a hlavne ty si bol strojcom tohto úkazu. A neviem ako sa dá "dokazovať anarchia," tu nie sme na logike, tvoje predstavy sú absurdné, takisto ako tvoje neustále otravovanie a bľabotanie. Veď máš vo veciach jasno, som židokomunista, tak sa zober a páľ do riti.
javatar:
Tak som si clanok precital a nahrava viac mne ako tebe. Cakal som nejaku alternativu penazi a nasiel som tam ich nahradenie defacto inou formou penazi pri ktorej je len moznost pouzitia znacne obmedzenejsia. Co je zaujmave - spajat obmedzenia na hlavny ekonomicky prostriedok s ekonomickou slobodou. Taktiez organizacia moci urcuje priamo ludi ktory nerobia nic ine ako starat sa o reziu spolocnosti. Proste zaciatky socialistickeho rezimu. Casom by sa to zvrhlo podobne ako sa zvhrla EU (na zaciatku to bolo o volnom obchode a teraz je to diktatura nevolenych ludi).
Áno, článok bol kritický, tie kroky čo sa robili neboli dobré - išlo mi o to ukázať snahy ľudí sa vysporiadať s týmto problém - žiaľ, za takých okolností ako boli. Všetko sa však dá využiť ako poučenie sa do budúcnosti a tak treba chápať aj toto.
Svet dospelych nie je iny hugo. Chod, opytaj sa psychologov, precitaj si par knih o vplyve a ovplyvnovani, pozoruj a trenuj - a ziskas moc. Bez ohladu na zriadenie spolocnosti. Vidim z toho len dve cesty - bud zvysis celkove IQ ludi alebo ich prinutis verit svojmu zriadeniu natolko aby ho nesabotovali. Ani jedno nevidim realne.
Ale o akej moci to hovoríš? Samozrejme, že ľudia sú rôzni, takí aj onakí, ale stále neviem, k čomu smeruješ. Spomenul si tuším dve moci: nejaké zneužitie/prebratie moci, čo je však nemožné z podstaty, nie je čo preberať, alebo, že napr. v takom zmysle, že by to využil na menšiu námahu a pod. Určite, mohlo by sa to stať, ale tu treba vidieť aj iný aspekt - ľudia majú v sebe zakorenený princíp férovosti, čo dokazujú napr. socio-antropologické výskumy. Čiže ak by v nejakej komunite nejaký chytrák robil veci tak, aby odrbával ulieval sa, dlho by mu to neprechádzalo, tá reakcia by mohla prísť. A tí ľudia takéto veci vnímajú a vidia.
Ale takisto za tymito vecami navyse nie je boj odborov. A moj nadriadeny je sice moj nadriadeny v praci ale ako osoba moj priatel byt moze.
Tak samozrejme NIELEN boj odborov, aj boj iných zoskupení, ale určite aj napr. nejakých pokrokovejších politických strán a pod.
1. stale syslia (zhromazduju a zveladuju svoj majetok)
2. existuju ludia ktori sa specializuju cisto na obchodovanie (teda priamo vyrobky/sluzby neprodukuju ale spolocnosti sluzia ich distribuciou)
3. rozhoduju sa viac emocionalne ako racionalne
4. tuzia po vyniknuti, dolezitosti
Vsetko plati vseobecne, nie absolutne.
Nechce sa mi reagovať na všetko, ale nič mi nepríde v nejakom brutálnom rozpore s anarchiou. Ja neviem či si to predstavujete ako, že všetci si zoberú motyky alebo pôjdu za pás a teraz koniec - aby si akože boli rovní. Takisto by fungovala distribučná práca, takisto by niekto mohol zveľaďovať svoju záhradu (veď to je primárna záležitosť, uspokojovanie potrieb), takisto by niekto mohol na speváckej súťaži vyniknúť svojím spevom, atď.
Vykonal som pracu a tak mam za to dostat odmenu
To skôr spomínam v kontexte, keď sa bavíme o vykorisťovaný a o tom, aký nepomer v bohatstve sa tvorí v kapitalistickom systéme.
A pracovať je samozrejme nutné, to je základ, bez ohľadu na zriadenie a režim - tu platí to staré bez práce nie sú koláče, takže samozrejme, že ak niekto pracuje, tak chce žiť a uspokojovať svoje potreby. Dnes väčšina sveta pracuje/hrdlačí a dostane za to tak, že ledvy prežije.