to ma mrzi, tiez som mal babku, ktorej sa stalo nieco podobne.
Moj dedko mal alzheimera a bol paranoidny (zil v domove a myslel si, ze ho chcu v jedalni otravit, nic nechcel jest a to ho nakoniec stalo zivot).

Tvoj dedko mal tento stav uz predtym, ci to zacalo teraz (po velkom strese)?

Ďakujem všetkým za reakcie!

meffisto - začalo to "len tak", už asi rok dozadu, ale kým s ním bola babka, tak ho vedela usmerniť, ako je sám, tak je to galiba. Ináč vyskytlo sa svetielko nádeje, možno ich oboch presunú naraz na gerontologicku neurológiu do Biskupíc, čo by bolo fantastické.

pryja - opatrovateľský domov je riešenie, problém je že začínajú pre dvoch ľudí na hranici 1000 eur / mesiac, čo je 12 000 eur ročne [štvrť milióna SKK] čo je pre mňa ako "krypla" [žrádlo ma ako celiatika a lakt. intolerantného stojí 600-800 eur mesačne] hranične nepredstaviteľná záťaž, nevraviac o tom že mama síce zarába lepšie, ale platí splátky za rekonštrukciu bytu, nemalé. Čiže peniažky sú, ale ich mínanie [ako pri 90% ľudí] neovplyvním nejako extra. A babkin a dedkov dôchodok je dokopy malý aby to dokázal pokryť a zároveň pokryť aj ich byt

No ujo Uplink, nezávidím Ti situáciu v ktorej ste sa teraz ocitli (ty a tvoja rodina).
Na nemocnice v Ba kraji by som tu mohla vypisovať celé story najmä na Ružinovskú a aj Biskupice...
Viem čo je to starať sa o nevládneho človeka, takto som existovala tri roky popri VŠ a žiaľ v januári nás babka opustila, a včera sme pochovali dedka takže ešte stále sa z toho dostávam...
Len jedno, veľa trpezlivosti a síl prajem....

Moja babka je uz par rokov v domove dochodcov, na cakacej listine bola asi rok a potom dostala miesto. Je to sukromny domov, postaveny a financovany z europskych fondov a je to nieco fantasticke. Uplne cistucke, moderne, cela budova aj okolie. Babka je tam velmi spokojna, chvali si personal aj spolubyvajucich.
Nemohla dalej ostat sama doma, lebo na jedno oko je slepa a na druhe vidi len ciastocne. Nezvladala sa starat o domacnost ani sama o seba. Dochodok jej na mesacny najom staci, akurat jej neostane vela vreckoveho, ale peniaze jej chodia kazdy mesiac na ucet z predaja domu. Stara sa o to teta, ktora jej dom zdedila s tym, ze sa o nu postara do smrti.
Babku z ocovej strany sme mali doma 2 roky v trojizbovom byte, ked som este chodila do skoly. Bolo to pre nas velmi narocne obdobie, lebo bola psychicky chora, paranoidna a vsade roznasala po susedoch a lekaroch, ze sa o nu nestarame, ze mama pre nu vobec nevari, ze jej zakazujeme vychadzat z izby a este sa snazila ocovi nahovorit, ze ma mama ineho chlapa a ze ho uz dlho podvadza. Dokonca napisala aj anonymny list a poslala ho cez postu na nasu adresu. Nasi boli z toho tak zniceny a zostarli o par rokov, ze som na pohrebe nedokazala plakat, bola som len rada, ze je to konecne za nami. Inak som ju mala cely zivot rada, aj ked bola na nas vzdy dost prisna.

pryja - vieš o niečom podobnom v Bratislave?

Uf, nemam ani sajnu, nezijem na Slovensku. Ale ten domov dochodcov, kde byva moja babka, je v Moravanoch nad Vahom, to je kusok od Piestan.

ďakujem.

zo starymi ludmi to byva tazke,nakolko uz byvaju dementni a mimo realitu- zazil som taketo pripady osobne, podobne dopadneme aj my..Sukromne sanatora su drahe, zacinaju na cca 800-1000€ za mesiac + na zaciatok prispevok mnohonasobku.

Ked tak v starobe dopadnem tak dufam ze budem mat aspon trochu sil (resp logickeho uvazovania) aby som sa dokazal vytrepat na parapetu. Pritazlivost uz urobi ostatnu robotu.

Tak skončil jeden otcov dlhoročný kamarát. Veľmi aktívny športovec, sčítaný a rozhľadený človek a všade chodil slušne oblečený. Raz spadol z bicykla a odvtedy mal problém s orientáciou, nevedel o sebe, občas prišli záblesky spomienok, takto sa to tiahlo zo pár rokov. Jedného dňa sme sa dozvedeli že vyčkal na príležitosť keď nebude pod dozorom manželky a otvoril si okno. 5. poschodie.

vsimol som si ze stari ludia to castokrat "riesia" tak, ze prestavaju normalne jest az uplne zoslabnu a zomru na zlyhanie niektore vnutorneho organu z defacto podvyzivy.

Hej no, ono je to v podstate úplne logické. Neviem či ste niekedy boli v stave klinickej depresie a úplnej apatie a letargie, avšak vtedy Vám je všetko úplne jedno. Nemáte chuť na jedlo, nie ste smädní. Ja som tak schudol 10 kG v priebehu dvoch týždňov. Ono človek sa necíti vyslovene zle, len nevidí žiadny zmysel v tých bežných činnostiach. A myslím si že niečo podobné s pridanou hodnotou [staroba, nevládnosť, krátky čas pred sebou, vedomie že "som na oštaru"] prežívajú starší ľudia. Napríklad moja babka už ani nevie kde je, ešte pred nehodou bola taká dosť hrdá a rozhľadená, pýšila sa svojím rozumom a vedomosťami. Všetko v záchode, skrze jeden pád.

ano, nevidia zmysel. Ale uvidime kde bude medicina o takych 20-30 rokov,mozno budeme prijemne prekvapeni co vsetko sa uz bude dat liecit co sa dnes este neda.Verim v technologicky pokrok, nic ine nam nezostava
http://boinc.bakerlab.org/
http://boincsimap.org/boincsimap/
http://www.gpugrid.net/