Voľakedy som bol jasný introvert teraz je to neskutočne ťažké určiť. Z melancholika sa zomňa stal cholerik/flegmatik čiže nejaký schyzofrenik tj. drtivú väčšinu vecí mám na háku ale niečo ma dokáže kvalitne nasrdiť natoľko , že ma ide roztrhnúť . Ak mám výnimočne dobrý deň a je okolo mňa mnoho ludí ktorých pozornosť sa upriami na mňa , často sa zomňa stáva sangvinik. Nenazval by som to náladovosťou... stále niekde v hĺbke som melancholik ale pod vplyvom spoločnosti sa moje správanie často mení.

U mna je to tak, ze zalezi na tom s kym som.
Ked som s rodinou, so surodencami, ci s niekym koho dobre poznam tak som extrovert, nemam problem hovorit o hocicom, ci byt stredobodom pozornosti, robit zo seba srandu atd.
Ale ked som v spolocnosti ludi, ktorych vobec nepoznam, alebo hlavne ked je to taky mix, ze su tam ti ktorych poznam aj taki ktorych nepoznam a celkovo je tam veal ludi, tak som introvert. Nemam totiz velmi silny hlas a furt mam taky zvlastny pocit z toho, ked je tma vela ludi, poviem nieco .. a ti co su najdalej odomna ma ledva pocuju, alebo sa nahynaju aby ma poculi. Hlavne v baroch a na miestach kde hra hudba a je hluk, tam mam s tymto problem. Preto radsej pocuvam ako by som vela rozpraval.

Melancholik
http://temperament.wladik.net/muj-vysle ... xNg==.html

cisty melancholik niesom na to hrdy, ale co uz, taky som. v hlave mam vlastny svet, premyslam tolko, ze mi niekedy ide prasknut hlava. v spolocnosti ludi sa citim nesvoj, som upnuty na to co si o mne ludia pomyslia, preto je moje sebavedomie povacsine na bode mrazu, avsak mam momenty kedy mi vystreli do astronomickych vysin a vtedy mam tendenciu niekomu ublizit, nie fyzicky samozrejme, rad si vtedy z ludi robim srandu. az potom mi dojde ako sa clovek musel citit. v spolocnosti dievcat som nesvoj a zvyknem sa spravat uplne inac ako normalne. tazko sa mi s tym zije, mam problem na sebe najst dobre vlastnosti, tych zlych prave naopak, mam ich neurekom. neprajem nikomu takuto povahu.

Ja som introvert. Citim sa nesvoj, malo ropzravam i ked na tom pracujem. Niekedy sa zakoktam. A to pracujem vo firme kde musim pracovat s ludmi

Snazim sa zlepsit uz nejaky ten rok, zlepsuje sa to ale priliz pomaly. Treba sa dostat do spolocnosti (co je ale horsie, pretoze ma nikto neberie z dovodu tichosti a celkovo som cudny) a tak.

Najsranda je, ze ked si vypijem tak som este vacsi introvert, pretoze sa zakoktavam a neviem rozpravat.. to som este nepocul pri nikom

Ťažko povedať, neznámych ľudí oslovujem len občas, ale keď ma napr. zoznámi kamarát s niekým tak v pohode sa "aklimatizujem" a ak sa máme o čom baviť(máme spoločné záujmy) tak prekecáme kludne aj hodiny. Skôr to je o tom aká je tá spoločnosť. Keď napr. je mi strašne sympatická nejaká holka tak začnem rozprávať strašne rýchlo, často blbosti...V teste mi vyšlo najviac percent flegmatik/melancholik čo je asi dosť trefne žial

Hľadáme kolegu. Ideálne sólo hráč, tichý, plachý samotár. Vítané zhoršené komunikačné schopnosti, spomalené rozhodovanie a ochota pochybovať o všetkom, predovšetkým o sebe. Odpor k teambuildingu výhodou!
http://www.sme.sk/c/6754074/introverti- ... prava.html

Určite vo všeobecnosti skôr introvert. Samozrejme v partii známych a kamošov úplne bez problémov.

Mne vyšiel presne stred medzi sangvinikom a cholerikom. A vzhľadom na to, že dosť blízko k stredu, takže ja som asi extrovert/introvert zároveň Niekedy sa lepšie porozprávam s cudzími ľuďmi než s tými, ktorých poznám. Závisí od toho, či sa máme o čom a nakoľko mi je príjemná ich spoločnosť.

Syfon napísal:Hľadáme kolegu. Ideálne sólo hráč, tichý, plachý samotár. Vítané zhoršené komunikačné schopnosti, spomalené rozhodovanie a ochota pochybovať o všetkom, predovšetkým o sebe. Odpor k teambuildingu výhodou!
http://www.sme.sk/c/6754074/introverti- ... prava.html

Veľmi pekný článok, ktorý ukazuje kam sa uberáme. Dnes si je väčšina ľudí podobná, na jedno kopyto. Hrdina dnes nie je ten, ktorý má charakter, pomôže ti nezištne, keď vidí, že máš problémy, ten, ktorý je schopný obetovať kus zo svojho, aby pomohol iným. Dnes je hrdina ten čo, má najviac prachov, najväčší barák, najdrahšie auto a najsexi babu len ten charakter zostal kdesi v prdeli, zabudlo sa naň. Som rád, že sa napriek tomu nájde stále dosť ľudí, ktorý do tohto "ideálu spoločnosti" nezapadajú a vôbec mi neprídu menejcenný. Práve naopak, vďaka nim viem, že pestrosť a rozmanitosť osobností je to, čo nás robí zaujímavými.

pekne povedane

yo yo.. pekne marketingove sracky:)

Ja som tiez introvert. Radsej mam malu spolocnost ludi ktorych dobre poznam, ked som vo vacsej spolocnosti, radsej mlcim, pretoze zakazdym hovori niekto iny a ja nechcem skakat do reci. V pisanej konzervacii napr. cez net je to ale uplne inak, tam nikomu do reci neskacem a mam cas si premysliet co napisem a nezakokcem sa
Nehanbim sa za to a menit to nechcem, vsak nemoze byt kazdy extrovert. Skor ma stve, ze v praci, ked mam nejaky problem, nedokazem ho rychlo a strucne kolegom popisat, ale sa zakokcem, zamotam a trepem hovadiny

Zeny nemaju radi introvertov, preto treba byt extrovertom aby ste si ziskali ich pozornost a potom mohli si s nimi uzit. Nechapem ako moze niekto introvertnost podporovat a dokonca vyzdvyhovat! Ved aj samostni intosi chcu byt extrovertmi! A nie naopak!

som silný introvert, nemám rád skupiny ľudí, ale napr. medzi priateľmi sa cítim dobre, s cudzími ľuďmi sa nebavím, pokiaľ ma nenútia okolnosti, po dievčatách nepozerám, chodím s hlavou do zeme, už som si tak napr. nevšimol ani člena rodiny

http://temperament.wladik.net/muj-vysle ... xNA==.html

Ja som v hlasovaní neodpovedal, lebo sú situácie, keď som hanblivý, nezhovorčivý, a je jedno, či pred jednou osobou alebo skupinou ľudí, a sú aj situácie, keď sa mi huba nezastaví a nepustím iných k slovu, a tiež je jedno, či som s jedným človekom alebo s 15 člennou partiou.

V základe platí, zo začiatku (s niekým neznámym) introvert, no keď ho spoznám tak sa rozbehnem. Myslím, že taký stred, a ja som spokojný. Aj keď, trošku viac sebavedomia pred neznámymi ľuďmi by som uvítal. Ale verím, že to sa zlepší skúsenosťami. Ešte pred pár rokmi som bol tutovka introvert, a ako dieťa som sa hanbil pred každým okrem brata, a rodičov.

Ako kedy, casto podla nalady ale zalezi aj od spolocnosti.

http://temperament.wladik.net/?results=true&rf=&en=

Neviem či byť spokojný alebo sa snažiť zmeniť. Čistý cholerik.

takto cez ten link hodi na nevyplneny test, takze tazko povedat

Kazdopadne, spravil som si ho a som bol presne v strede medzi sangvinikom a flegmatikom

Famine napísal:Zeny nemaju radi introvertov, preto treba byt extrovertom aby ste si ziskali ich pozornost a potom mohli si s nimi uzit. Nechapem ako moze niekto introvertnost podporovat a dokonca vyzdvyhovat! Ved aj samostni intosi chcu byt extrovertmi! A nie naopak!

Introvertnosť je charakterová črta, nie psychická porucha. Extroverti sa od introvertov rozlišujú v mnohých veciach, nie len, či sú v spoločnosti tichí alebo tliachajú o všetkom od rána do večera.