bashnator napísal:Preco stale hladas dokaz v nieco co ani sam nevies co je

bashnator napísal:Preco stale hladas dokaz v nieco co ani sam nevies co je ? Nikto ti tu neda presny link na odborny clanok panov vedcov z Michiganskej univerzity, dokazy mas vsade naokolo, vsade kam sa pozries, ludia,zvierata, prirodne javy, vsetko v je dokonalej suhre a samozrejme hlavne v sebe. Podla mna len nevedomy clovek moze povedat, ze vsetko vzniklo len tak z nicoho, vsetko je naprogramovane a funguje tak akoby to ziaden vedec nikdy nevytvoril.

Preco ked sa clovek snazi spravit kopiu z niecoho co uz v prirode jestvuje nikdy ta kopia neni a nebude taka dokonala ako original, ktory sa vyskytuje v prirode. Preco asi ? Jedina odpoved co ma napada je, ze existuje este nejaka vyssia inteligencia, ktora je vsade a nikde.

1. Argument nutnosti cieľavedomého stvoriteľa

Celý vesmír i príroda sa nám zdajú byť presne a dokonale nalinajkované. Všade vládne prísny poriadok, takže je nutný istý stvoriteľ, ktorý za týmto všetkým stojí. Tento argument najviac preslávil britský teológ William Paley v 18.storočí so svojou analógiou s hodinkami na pláži. Hodinky sú zložitý mechanizmus, ktorý musela stvoriť vyššia inteligencia – človek. Takouto postupnosťou sa dostávame až k nutnosti existencie najvyššej inteligencie, teda boha.

Protiargument – Logika nám káže, že táto postupnosť nemôže skončiť pri bohu a tak sa musíme spýtať, kto stvoril boha? Ak je boh večný a vždy tu jestvoval (odpoveď veriaceho), tak takisto môže byť večný vesmír. I argument s hodinkami je už v dnešnej dobe nedostačujúci, lebo vieme, že príroda pomocou jednoduchých mechanizmov (genetické mutácie, prírodný výber) dokáže vytvárať veľmi zložité štruktúry.

2. Argument prvotnej príčiny (kozmologický argument)

Všetko má svoju vlastnú príčinu a všetko je výsledkom príčiny predchádzajúcej, čiže, niekde to začať muselo. Prvotnou príčinou je teda boh, ktorý je tvorcom a organizátorom vesmíru.

Protiargument – Už základná premisa logickej rovnice je chybná. Podľa veriacich musí mať všetko príčinu, boh ju však nepotrebuje, čiže ani jedno z týchto tvrdení nemôže byť pravdivé. Ak by sme však pripustili, že boh nemá príčinu, prečo by takisto nemusel mať príčinu vesmír ako taký? Navyše, vznik vesmíru bol kvantový jav a na úrovni kvantovej fyziky funguje svet úplne odlišne, ako ho vnímame dennodenne my. Fyzikálne objekty sa na tejto úrovni správajú nepredvídateľne a niektoré procesy vznikajú a zanikajú zjavne bez príčiny.

3. Argument zákonodarcu

Celá príroda funguje na báze prírodných zákonov, preto tu musí byť i zákonodarca, ktorý tieto zákony vytvoril.

Protiargument – Prírodné, resp. fyzikálne zákony vznikli pri samotnom vzniku vesmíru. Tieto systémy a ich fungovanie opísal človek a človek ich aj mení.

4. Argument vzniku života

Človeka stvoril boh, evolúcia je neudržateľná teória, ktoré obsahuje veľa chýb a nemohla by fungovať bez zásahu boha.

Protiargument – Veriaci často napádajú evolúciu. Niektorí ju odmietajú úplne, niektorí tvrdia, že bola spustená a riadená bohom. Evolúcia je však vedecký fakt, na čom sa zhoduje absolútne drvivá väčšina vedcov. K jej vysvetleniu nepotrebujeme žiadne nadpozemské zásahy. Všetky argumenty v neprospech evolúcie od veriacich boli zmätené zo stola ako nezmyselné.

5. Argument osobného stretnutia

Veriaci sa často odvolávajú na osobné zážitky s bohom, ktorého stretli, resp. s ním nejako komunikujú.

Protiargument – Takéto mystické zážitky sú psychologicky vysvetliteľné. Ak by sme chceli uveriť veriacim ich osobné zážitky, tak takisto by sme museli uveriť autistovi, že jeho imaginárna osoba, s ktorou komunikuje, existuje. Faktom zostáva aj to, že veľmi veľa ľudí si radi vymýšľajú – niekedy aj nevedome. Takisto veriaci zvyknú veci prikrášľovať a ľahko vysvetliteľné javy hneď označujú za nadprirodzené. Túto problematiku dokonale vystihol Robert M. Pirsig: „Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe. Ak falošnými predstavami trpí mnoho ľudí, hovoríme o náboženstve.”

6. Argument o morálke

Morálne zákony pochádzajú od boha. Ak by boh neexistoval, nebola by žiadna garancia morálky, čiže by sa nemuseli dodržiavať a nastala by neudržateľná situácia amorálnej spoločnosti.

Protiargument – Koreňom morálneho podvedomia je ľudský rozum a ohľad na ďalších členov ľudskej spoločnosti. Treba napísať aj to, že nič také ako univerzálna morálka neexistuje. V každej kultúre a v každej dobe bolo morálne či nemorálne niečo iné. Ľudstvo sa síce môže dohadovať na základných aspektoch morálky, ale úplný konsenzus sa nikdy nenájde. V dobe Aztékov bolo morálne obetovať pre bohov ľudí. Dnes by sme sa s takýmto niečím ťažko stotožnili. Naviac, nie je dokázané, že by nábožensky orientovaní ľudia boli morálnejší ako ateisti. Ku príkladu nemusíme ísť ďaleko, stačí si porovnať Českú a Slovenskú republiku, ktoré sa v otázke konfesie značne odlišujú. Vidieť snáď nejaký rozdiel v počte vrážd, znásilnení, prepadov či krádeží? Ešte krikľavejším prípadom je takmer 100% katolícke Rio de Janeiro, kde dosahujú štatistiky brutálnej kriminálnej činnosti celosvetové špičky.

7. Argument Pascalovej stávky

Tento argument vyslovil známy francúzsky filozof Blaise Pascal: „Vsádzam všetko na jednu kartu a to na takú, že boh existuje – tak totiž nemám čo stratiť. Nemám čo stratiť (bez ohľadu na to, či boh existuje alebo nie), tým pádom mám šancu (aspoň) sa dostať do neba. Ak vsadím všetko na druhú kartu a ukáže sa byť nesprávna, tak som svoju šancu premárnil.“

Protiargument – Toto nie je vôbec žiadny dôkaz, ale iba čistá vypočítavosť, strach zo smrti a túžba po odmene. Je však pravdou, že veľa veriacich takto rozmýšľa a táto presvedčovacia taktika s nedokázaným tvrdením aj funguje (prečo by inak bolo toľko veľa veriacich?). Faktom zostáva, že posmrtný život či existencia „neba“ dokázané nebolo, naopak, racionálne poznatky a každodenná skúsenosť nás vedú k tomu, že nič takéto nejestvuje. Hodí sa sem i to, čo povedal Albert Einstein: „Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.“

8. Argument o vedcoch

Veľa vedcov verí v Boha a pretože sú to ľudia výnimočne inteligentní, svedčí to o fakte, že viera je opodstatnená a pravdivá.

Protiargument – Je tu použitý logicky chybný argument o odvolávaní sa na autoritu. Avšak, viaceré štatistické výskumy dokázali, že drvivá väčšina vedcov sú ateisti, takisto ako existuje aj potvrdená korelácia, že počet ateistov narastá s rastúcim vzdelaním a najviac ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Aj tá jasná vedecká minorita však verí väčšinou na abstraktného boha, na nejakú vyššiu inteligenciu či prvohýbateľa (stvoriteľa), takže nie sú ateisti, ale sotva možno hovoriť o aktívnych praktikantoch nejakého náboženstva. Napokon, aj vedci sú ľudia ako všetci ostatní a takisto nie sú imúnni voči vonkajším tlakom a tradičnému prostrediu.

9. Argument zjavenia (biblický argument)

Už v Biblii sa píše, že sa Boh zjavoval, nie je teda dôvod o tom pochybovať. Samotná Biblia je dôkazom Boha.

Protiargument – Biblia sama o sebe určite dôkazom nemôže byť. Je to obyčajná kniha, ktorá je výsledkom kultúry danej doby i obrazom úrovne poznania a myslenia ľudí žijúcich v tejto dobe. Je to logická chyba circulus vitiosus (ako vieme, že Boh existuje ? – Je to napísané v Biblii. Ako vieme, že je Biblia pravdivá ? – Je zjavená Bohom). Dostávame sa aj k pochybnostiam o živote a pôsobení Ježiša Krista tak, ako to je opísané v Biblii. O Ježišovi písali ľudia, ktorí ho nikdy nevideli, v časovom rozpätí 30-80 rokov po jeho smrti (a to je ešte priaznivý odhad). Spomeňme aj to, že celkový počet evanjelií činí circa 200 týchto starých textov. Len štyri boli vyhlásené za pravé, ostatné boli označené ako kacírske.

10. Argument viery

Náš rozum a poznanie sú obmedzené. Pravdu (o bohu) môžeme dosiahnuť jedine cez vieru, ktorá prekračuje hranice nášho rozumu i logiky, nie však s nimi v rozpore = je rozumné veriť v boha.

Protiargument – Náš rozum je ohraničený v oblasti faktov, čo je oblasť, ktorá sa stále vyvíja smerom dopredu. Ak však odbočíme do oblasti fantázie, nedokázaných predpokladov či prianí, tak je pravdou, že tu naozaj rozum končí. Veď sa pozrime na definíciu náboženskej viery: je to prijímanie istého tvrdenia ako pravdivého, avšak dôkazy o jeho pravdivosti sú nedostatočné, alebo mu priamo odporujú.

Veriaci nám stále dookola opakujú, že Boh je všemohúci, že Boh je dobrotivý, že Boh je vševedúci. Toto však vyvrátil už starogrécky skeptik Epikuros zo Samu (341-270 p.n.l.) :

ak Boh chce zabrániť zlu, ale nemôže, nie je všemohúci
ak Boh môže zabrániť zlu, ale nechce, nie je dobrotivý
ak Boh môže zlu zabrániť a chce tak učiniť, potom na svete nemôže zlo existovať

hughito napísal:Ó, to poteší, keď človek zbadá svoj článok. By ma zaujímalo odkiaľ ho máš, web ateizmus.sk je zrušený už dlho.

harrison314 napísal: http://ateisti.sk/, sory zabudl som uviest zdroj, je somna plagiator

//autoeditácia príspevku (19 Jún 2013, 16:04)
ak si to napisal, tak mas moju pochvalu

seth82 napísal:SRneC: Tak to do dopadne, keď vojdeš do diskusie v štýle in medias res a z niečoho ma obviňuješ. Ak by si si poriadne prečítal moje príspevky a diskusiu predtým, zistil by si, že ktosi tu vyhlásil, že ten pseudovedec "dokázal existenciu boha", pričom ešte predtým tvrdil, že "snažil sa dokázať existenciu archanjelov". Preto sa pýtam, akým spôsobom existenciu KRESŤANSKÉHO BOHA dokázal. Neviem, či to neviete alebo nechcete pochopiť, tu teraz nejde o to, aby ho dokázal niekto z diskutujúcich, ale o to, aby tu predostrel fakty o tom, ako ho ten pseudovedec dokázal.

Chápeme? Alebo sa tu budeme v tomto teple krútiť stále dokola?

bobala napísal:Kde a ako dokazuje, v tejto teme to bolo napisane uz minimalne 4 krat, z toho minimalne raz na poslednych 5tich strankach.

kali520 napísal:Svojho casu som sa tu dozadoval definicie boha, lebo tento pojem je velmi nepresny, vagny a hlavne subjektivny.

Skúsenosť lásky, ktorej zmysel sa dá pochopiť, len ak sa zahľadí do vnútra tejto skúsenosti, pretože neexistuje nič väčšie ako láska a nič iné čo by ju samotnú vysvetlilo. Vo vnútri jej samej sa totiž skrýva pravda, ktorá je oveľa väčšia ako potešenie, obdiv alebo záľuba, ktoré ona sama plodí. Skúsenosť ľudskej lásky je totiž obdarená večnou Pravdou.

On je garantom večnej lásky, je ochranca dôstojnosti osoby, ktorá sa daruje v láske, ktorá sa daruje a zveruje druhej ľudskej bytosti omylnej. On je posledné naplnenie nekonečného prisľúbenia vloženého do lásky, ktoré nemôže byť dodržané, ak by podobná plnosť mala byť vyvodená z človeka samého. On je v milosti sviatosti nepreskúmateľnou hĺbkou toho druhého, bez ktorej by bol človek pre druhého nevkusný a prázdny. On je nekonečný priestor, ktorý preniká všetko, a v ktorom sa nachádza miesto, kde možno nechať batohy vlastných ťažkostí, ktoré milujúci nechce položiť na plecia tomu druhému avšak pritom ich nevládze niesť vlastnými silami, lebo ho ťažia až priveľmi. On je pre oboch skutočným miestom odpustenia, bez ktorého žiadna láska nemôže dlho žiť. On je svätou vernosťou v osobe, ktorá sa má milovať, aby bolo možné byť verný druhému navždy. On je jedným slovom láskou samou. Z neho všetky ostatné lásky pramenia, on je základ, ku ktorému každá láska musí byť otvorená, ak nechce byť iba riskom, roztopašnosťou, alebo ak nechce byť vystavená stroskotaniu v rovnakej nesmiernosti. On je začiatok i koniec, pretože je to vždy istý cieľ, pre ktorý sa niečo začína.