Sarkazmus. Preto tie tri bodky. A preto tá jasná logická blbosť.

Zažil som niečo podobné. Nervózny som bol z kadejakej hlúposti a potom som si uvedomil že za to nemôže moje okolie že sa mi nič nepáči a nič nieje podľa mojich predstáv ale že tá chyba bola vždy na mojej strane. A hlavne keď je toho na teba už veľa tak si to môžeš takto podvedome ventilovať. Daj si to s priateľkou dokopy aby ste nemali problémy a zrovnaj si všetko ostatné a uvidíš že bude všetko lepšie.

Pohybu ma dost, ved robi na statku pisal. Nieco podobne pozorujem aj na sebe, ale v mensom meritku. V takychto pripadoch podla mna pomoze len nejaky reset, nejaka zivotna udalost alebo skusenost, ktora ta nastavi zasa do normalu.

SRneC napísal:V takychto pripadoch podla mna pomoze len nejaky reset, nejaka zivotna udalost alebo skusenost, ktora ta nastavi zasa do normalu.

Svätá pravda, čo píše Srnec. Veľa krát zastaneme na mŕtvom bode, kedy sa život v podstate stáva každodenná rutina. Stále tie isté povinnosti, tí istí ľudia tie isté činnosti až sa to všetko začne zlievať dokopy a máš pocit, že je to nuda a stojí to za prd. Jediný spôsob ako to zmeniť, je zažiť niečo nové ako píše Srnec. Skrátka potrebuješ zmenu najlepšie príjemnú aby si vypadol z rutiny, pohni sa novým smerom a dostaneš nové výsledky. Na tvojom mieste by som si dal zopár cieľov, ktoré stihnem splniť v krátkej dobe a začal na nich makať.

Ako sa zbavit nervozity pr ipriatelke z toho, ze to nechcem pokazit ?

...zruš podmienku "1 mesiac"...

Ak to neprezenies, tak alkohol urcite moze pomoct. Nechces to skor prebrat s nou, ze takeho ultimatum je pre teba dost velky tlak?

tak asi to veru budem musiet prebrat s nou a skusim jej navrhnut aby zrusila to ultimatum. Neviem vlastne co som cakal, ze mi tu niekto napise, ci nejaky zazracny recept alebo co ... ale s tym alkoholom to samozrejne neplanujem prehnat, to len tak trosku na povzbudenie, aj ked neviem ci mi to pomoze.

Ja byt tebou idem dakam na dovolenku, mozno aj k moru aspon na tyzden. Vypnut telefon, internet a spol a mat pokoj. Mne sa tak podarilo hodit totalny reset a clovek si uvedomi po 10 dnoch bez telefonu ci netu, aky je to super pocit vypnut od celej spolocnosti. Sediet niekde na utese a divat sa na more a "pocuvat ho" je fakt na nezaplatenie.
Teraz som oddychnuty a maximalne ma nevie nic vytocit. Brutalne mi to pomohlo a chodim opat kludny a s usmevom.

nanana - a fakt ti to stoji o to s tou bývalou priateľkou? Prežívaš toľko stresu a nechcem maľovať čerta na stenu, ale nakoniec možno sa zas rozídete (ak by ste znovu začali spolu chodiť). Keby ťa mala naozaj rada, tak by ti nedala kopačky, nepovedala by ti že ťa už neľúbi a už vôbec by sa nenechávala ovplyvňovať nejakou kamarátkou. Teraz ak sa opäť stretávate, tak ti dáva ultimátum... Neviem či to nie je len zbytočná strata času, ktorá ti spôsobuje ešte aj nervozitu a stres. Vo vzťahu by si mal byť kľudný, spokojný, a nie len žiť v permanentnom strese a nepokoji. Možno pri inej partnerke by si bol oveľa pokojnejší a istejší ako pri tejto a nemusel by si ani myslieť na používanie alkoholických nápojov.

Ja viem, ze to moze dopadnut rovnako, ale ano, stoji mi to zato, aby som to aspon vyskusal.

Ja mám na nervozitu, smútok a podobné iné nepríjemné blbosti vlastný recept. Sama psychologička povedala, že moje "riešenie" je pomerne ojedinelé a treba na neho isté predpoklady, no možno ti to pomôže. Ide o to, že som si na základe svojho rozumu okolo seba vybudoval niečo ako sociopatiu. Rozdiel je v tom, že sociopat nepozná emócie. Ja áno, ale naučil som sa ich potlačiť až do takej miery, že ma neovplyvňujú- na (ne)šťastie ani v kladnom ani v zápornom zmysle. Občas predsa len pociťujem miernu nervozitu, no musí ísť fakt o veľa.

Ale ako si docielil to, ze tak nevnimas tie emocie ? Stale si si to nahovaral, alebo ako sa to da docielit ?

Vulkánske učenie.

To je ťažko povedať, postupne to prišlo. Môže za to kombinácia viacerých vecí. Napíšem to, nech máš zhruba predstavu. V prvom rade rozchod. Na tej babe mi skutočne záležalo tak, ako to vidíš len v absurdných románoch. Jednoducho ma to totálne zničilo a niekoľko mesiacov som mal nepretržité depky. Antidepresíva som nechcel, tie potláčajú len príznaky a nie samotný problém. Jediné východisko preto bolo naučiť sa s tým vyrovnať. V tej dobe som spoznal človeka, ktorý svoju osobnosť vystaval prevažne na svojom intelekte. Nekonal impulzívne ale nad všetkým sa vždy zamyslel a na základe racionálnych pohnútok došiel k objektívne správnemu riešeniu situácie. To ma inšpirovalo. Po dlhšom rozhovore s ním som okrem iného zistil, že on emócie cíti ale nenechá ich aby ho ovplyvnili. Ja som si ale povedal, že sa taktiež budem rozhodovať len na základe racionálnej a objektívnej pravdy, ale budem sa snažiť z toho vytlačiť emócie. Najskôr to bolo ťažké, no po čase, po stovkách rozhodnutí ku ktorým som nepripustil emócie, začali postupne ustupovať. Stále mám túžby a ciele, ktoré chcem splniť a ženú ma vpred (ďalší z rozdielov medzi mnou a sociopatom) no akonáhle príde na situáciu, kde by emócie skreslili môj názor, nedovolím im to.

Bez srandy ale, uplne jak vulkanske ucenie