ahojte mam otazku, stretavam sa s jednym dievcatom, vsetko prebiehalo ok, az pokial sme neprisli na otazku viery, nejdem to tu zdlhavo rozoberat, ide o to ze povedala nieco v zmysle ze ma velke pochybnosti ako by mohol fungovat pripadny vztah veriaci-neveriaci, a uz sa pytala, ci si myslim ze by som sa mohol v buducne zmenit - z ateistu na veriaceho, popravde nic horsie sa spytat nemohla, pretoze uz rozmysla ako ma zmenit a to nemam rad, ja k viere blizko nemam, nemyslim si ze je to meritko toho ci je clovek dobry alebo nie, ona je rozumna, na vela veci ma triezve nazory ale toto mozno bude kamen urazu, dufam ze nie, mne nevadi ze je veriaca pokial ta viera nejak prilis cloveku nezasahuje do zivota, ale tiez nad tym rozmyslam, ona by asi mala na prvom mieste boha a potom svojho partnera, zatial co ja by som mal na prvom mieste svoju priatelku, chapem ze s nou o tom musim komunikovat, ale zaujimal by ma vas nazor na to, resp. skusenosti, vdaka

...tak ako ty, ako ateista rešpektuješ jej vierovyznanie, mala by aj ona rešpektovať tvoje a nesnažiť sa ťa otočiť na svoju "stranu"...toto na kresťanoch (a aj iných ľuďoch) nemám rád...naposledy som toho bol svedkom tu na fóre, keď sa jeden užívateľ pýtal, či existuje nebo...je to pre mňa ukazovateľ fanatizmu (alebo nevyzretosti vo viere) osoby, ktorá sa takto správa...s touto osobou (nech je akokoľvek po iných stánkach skvelá) by som si ja osobne budúcnosť predstaviť nevedel a tebe odporúčam to isté...možno by to teraz dokázala hrať, že je to nevadí, ale poznám tých ľudí...majú silnú vieru a tá vždy prevládne...alebo by ťa zlomila (a toto neplatí len vo viere) a ty by si sa chvíľu tváril ako kresťan proti svojej vôli...dokedy si myslíš, že by si vydržal hrať to divadlo?...ľudia sa nemenia...alebo sa menia podľa toho, ako sa im to zrovna hodí...a to platí tak isto o nej, ako o tebe...hodí sa ti, že by si s ňou chcel niečo mať a zmeniš sa...ale to divadlo dlho nevydrží...tak isto z jej strany...aj keď si myslím, že je veľmi nepravdepodobné že by sa ona nechala zlomiť...jej viera je silnejšia ako láska...láska k Bohu je viac ako láska k človeku...

Fúha, no neviem. Keď to takto čítam, tak ti len poradím: Uteč, kým sa dá, kým ešte nie si príliš namotaný. Ešte spolu ani nie ste a už ťa chce meniť. Čo bude potom, keď začnete spolu fungovať ako partneri, spoločné fungovanie, bývanie, sex, neskôr výchova detí. Tam je toľko vecí, ktoré vás zrejme budú rozdeľovať. Tie názory budú vždy iné, kým jeden neustúpi. A v otázke viery ustupovať, robiť kompromisy?! To sa nedá. Ak som raz ateista, tak by som sa určite nenechal nikým prehovoriť na vieru v Boha.

UTEČ !!!!! uteč pokial mozes, !!!!!

bez srandy vazne, zdrhaj. pretoze to bude velmi zle, to si ani predstavit nevies, ... ty mas respektovat jej vieru ale na tvoju nebude respektovat,a ver mi neostane to len pri tom, ty budes musiet v ramci toho robit velmi vela ustupkov a ona ziaden utec, dobre ti tu ludia radia.

Súhlasím s qwertym.

chalani (áno, aj qwerty) ti radia dobre...
pokial to nepochopi (ťa nepochopí), nebude to dobre, skor ci neskor

ako napisal klasik - "se stim smiř".
mam znamu, ktora je veriaca a chodila s o 4 ci 5 rokov mladsim chalanom, ktory bol neveriaci. pod 3 rokoch vztahu ho primala aby sa dal pokrstit, bola z toho velka slava, ale polroka na to sa rozisili, lebo on nastupil na vysku na inom konci krajiny ako bola ona.

jackb - a pointa? nejak ju tam neviem najst

Ze ani boh im nepomohol

Ešte sa jej spýtaj že či chce sex až po svadbe.

neviem co na tom nechapes... v buducnosti mysli asi v manzelstve .... ked budete mat deti je povinostou (veriacich) rodicov vychovavat svoje deti vo viere....

mne nevadi ze je veriaca pokial ta viera nejak prilis cloveku nezasahuje do zivota,?????? aka by to bola veriaca keby jej viera nezasahovala do zivota ... ??? bola by to len fraska.....

ci je zena veriaca alebo nie bude sa snazit ta zmenit ...tomu sa nevyhnes... otazka je co chces....

niekedy to nie je ani otazka viery ale moralnych zásad.... pokial budes vyznavat tie iste moralne zasady ako ona a buds aj podla nich zit myslim ze by jej nemalo vadit ze si ateista....

ber to s tej lepsej stranky ... je aspon k tebe uprimna a otvorena od zaciatku ...
zvysok si uz musite vyriesit vy ...

//autoeditácia príspevku (09 Okt 2013, 8:08)

vonjose napísal:Ešte sa jej spýtaj že či chce sex až po svadbe.

je v tom nejaky problem ???

je. Ak ťa zaujíma aký, prečítaj si tému ktorá tu o tom je. Bolo ich tam spomenutých hneď niekoľko

Kvoli nej sa nemen. Ak necitis sam potrebu stat sa veriacim, tak ziadny clovek to od teba vyzadovat nemoze. Poznam par, kde zena je veriaca a muz ateista a funguje im to aj vdaka tomu, ze do svojho vztahu nikdy neplietli vieru... Sice sa brali v kostole, lebo zenska to tak chcela, ale tak to este nie je problem, splnit babe vysnivanu svadbu, pokial ma nebude v nedelu tahat do kostola. Ale princip je jednoduchy, ak sa chces zmenit v comkolvek, tak preto, ze to tak citis, pretoze sa chces niekam posunut, nerob to kvoli zene, to nie je spravna motivacia, nakoniec sa mozno rozidete a ty si povies, ze si robil klauna len za cenu, aby ta lubila a chcela byt s tebou... To nie je prava laska

Branie sa v kostole je len zaciatok. Co vychova deti? Ateista by nechcel, aby jeho deti verili, veriaca to bude pozadovat

ako som pisal v teme kde sa riesilo fyzicke spoluzitie neveriaci-veriaca: mozno nie je az taky poblem vychova deti, ale ich pocet alebo odmietanie spoluzitia aj po svadbe

Ja som raz s jednou takou veriacou chodil aj som ju nahovoril na spolocny sex tak som ju dobre pomiloval ze po nom aj zabudla na nejakeho Boha

...jasné, jasné, tvoje historky už všetci poznáme...

Veriaci neveriaci, nie je to jedno? Aj tak sú to iba škatuľky a všetci vieme, že pokiaľ si dvaja ľudia rozumejú a nie sú fanatici, vôbec nebudú riešiť, či ich partner verí alebo neverí. Podľa mňa zbytočne dramatizuješ chlape. Tvoja frajerka sa ťa len spýtala, či by si bol niekedy v budúcnosti ochotný pripustiť, že Boh existuje, nič viac nič menej. Na tvojom mieste by som jej povedal svoj názor, nerobil z toho žiadnu vedu a nechal to plávať. Teraz predsa máte pekný vzťah, tak si to užívaj. Ako už dakto nadomnou napísal, žena sa ťa vždy bude snažiť zmeniť. Každý skúsenejší chlap ti to potvrdí, majú to jednoducho v povahe. Neviem či je to preto, že skutočne chcú, aby sme sa chovali podľa nich alebo chcú len vidieť, že si pevne stojíme za svojím a neustúpime. Z vlastnej skúsenosti ti poviem, že som mal priateľky, ktoré chodili do kostola. Vždy ma volali aby som šiel s nimi, no vysvetlil som im svoj názor prečo nejdem a ony ho akceptovali.

bindo jedna vec je, ze bude chcet zmenit aby som si nevykladal nohy na stol a nerobil si z pupku stojan na pivo, druha vec, ze bude chciet zmenit v to co (ne)verim a na zaklade toho aj sposob akym zijem. Chodil som so silno veriacou (som ateista) a ked neskor prisla rec na temu spolocna buducnost, tak som si uvedomil, ze veriaciu uz nikdy viac. Svadba v kostole (pre mna komplikacia, kedze nemam birmovku), pokrstene deti (nehodlam rozhodovat v takychto dolezitych otazkach o zivote pripadneho potomstva), vychovavane viere v boha (wot? sak nech sa sami rozhodnu v co veria) a od toho odvijane vynucovanie vsetkych nabozenskych ritualov spojenych s vierou. Dokonca sme riesili aj to, co by sme povedali detom, keby sa opytaju, preco ocko nechodi v nedelu do kostola. Pre mna ako libertariana je takyto pristup absolutne nemyslitelny. Samozrejme su aj vynimky, ktorym to moze fungovat (logicky vsak jeden musi urobit viac ustupkov), ale ja som si po niekolkych vztahoch uvedomil, ze ak tam nie je "nabozenska" a "politicka" zhoda, tak to zvycajne nekonci happy endom.

Ja osobne by som od veriacej utekal kade lahsie.

TommyHot napísal:Dokonca sme riesili aj to, co by sme povedali detom, keby sa opytaju, preco ocko nechodi v nedelu do kostola.

Sak to sa da jednoducho vysvetlit=> Lebo tatko ma zrovna vtedy golf A ak spunt pojde radsej s tatkom na golf ako s mamkou do kostola, tak potom este len bude ohen na streche
Ale inak suhlas, neda sa fungovat bez vacsinovej nazorovej zhody. Ja som bol vychovany ako veriaci, lebo rodicia chceli, ale ako samostatny dospely jedinec necitim potrebu chodit do kostola, je to podla mna strata casu len tak niekde sediet hodinu a pocuvat 2000 rocne dristy dookola. Dusevne sa da rozvijat aj inak, moralne hodnoty nemusia byt vobec zakotvene v tom, ze v nieco verim, ale v tom, ze viem odlisit zle od dobreho...
Mal som zensku, ktora bola prehnane veriaca, mal som aj taku, ktora bola "akoze veriaca", ale kopa ateistiek by sa od nej mala co ucit nielen v posteli a ani jedno ani druhe nestalo ani nepadlo na otazke viery.