Caute mam 18 a mam taky vetsi problem a neviem co stym.Takze zacalo to v 12 rokoch ked ma kamos naviedol na hru na pc odvtedy prakticky sa zacal menit moj zivot od zakladov zacal som travit privela casu na pc a zacal som sa menit ci uz som chodil menej von atd.Trva to az do dnes a neviem co stym nepoznam prakticky nic ine len prist zo skoly zapnut pc a sediet tu aj 6h vkuse.Moj pocet priatelov sa dost zredukoval az tak ze mam viac virtualnych nez realnych priatelov.Po case mi vlasne doslo ze si uz nemam skim ani co povedat aj ked by som chcel ale neviem si predstavit vlasne ocom by som sa rozpraval.Ked pocuvam spoluziakov co riesia citim sa medzi nimy ako keby som spadol z marsu.Kvoli pc som vlasne skoncil aj z hokejom co ma bude mrziet do konca zivota a prestal som chodit von .Stale som si nahovaral ze mi je samemu dobre ale nieje to tak citim sa strasne sam fakt neviem co mam robit chcem sa zmenit nechcem byt zavisly na pc chcem byt naspat taky aky som bol chcem chodit von najst si babu proste chcem to byt ja.

prosim ak mozete poradte mi niekdo co mam robit lebo ja fakt neviem nechcem byt taky.
PS : sry za pravopis
Dakujem sa vsetky rady

vypni pocitac a chod von s jednym z tych poslednych kamaratov

co akoze chces od nas pocut?

Závislosť na PC je strašná, mám známeho, čo hrá vkuse pokiaľ nie je v škole a narástlo to do tak obludných rozmerov, že váži 150kíl a všetkým tvrdí, že má problémy so štítnou žľazou. Do hier na PC a PS vráža neskutočné prachy a ako tvrdí, tak je to jeho potešenie. Nechodí nikam von. Ak sa chceš zbaviť závislosti, tak popros niekoho doma, nech ti nastaví na PC heslo, nebudeš tam pár dni-týždňov, zbehni so spolužiakmi na pivo a začni sa pomaličky socializovať. To, že si uvedomuješ problém je super, treba vypnúť PC a ísť von. Do posilky, ak si hral hokej, tak teraz je populárny florbal, tak to skús. A uvidíš, že športová aktivita, ťa naplní viac ako hra na PC, hlavne, keď sa ti začne rysovať svalstvo a vonku sa na teba budú usmievať pekné slečny. Lepšie ako byť lvl. 40

A predtým, ako pôjdeš vonku, vymaž z počítača všetky hry vrátane všetkých uložených pozícií..

beardie napísal:vypni pocitac a chod von s jednym z tych poslednych kamaratov

Uvedomil si si kam sa to az dostalo, krabici pripojenej na net si obetoval cely socialny zivot mimo rodiny a internetu. Teraz zober to, co ti zostalo a zacni stavat odznova, zacni sa zaujimat o priatelov, zacni s nimi spoznavat novych ludi, najdi vsetko co ta este zaujima. Verim tomu, ze to ide, da sa zmenit, tak sa snaz a makaj na sebe .

počítačová závislosť je ešte horšia ako iné, pretože ten počítač máš stále doma. Je to ako flaša alkoholu ktorá nemá dno. Aj keď pôjde von, vráti sa a bude tam jeho počítač. A nutkanie zapnúť ho bude neskutočne silné, veď v telke aj tak nič nie je, knihy asi nečíta, vonku bol... Najhoršie je, že sa ho asi nemôže zbaviť, lebo ho potrebuje aj ku škole.

Jedna z možností je odinštalovať všetky hry, a cedečka rozpredať alebo darovať. Druhá možnosť je požiadať o pomoc rodiča, nech ti ten počítač nedovoluje viac ako 2-3 hodiny denne. Využi to, že nebývaš sám. Potom by to bolo podstatne náročnejšie. A skús si nájsť nejaké iné hobby, napríklad knihy. Je aj plno kníh s tématikou hier keď ťa tak zaujímajú, napríklad erebos. Vráť sa k športu...

Nemyslím si že by to trebalo takto drasticky riešiť ako všetci popisujete. Stačí, že si nájdeš záľubu mimo PC ktorá ťa zamestná na nejakú dobu, najlepšie šport keď sa chceš socializovať a ono ťa to nutkanie byť za PC aj prejde. Len to musí byť naozaj niečo čo ťa baví, nerobiť to na silu len preto aby si nebol za PC lebo budeš akurát znechutený. Podľa mňa nemusíš hneď seknúť s tým počítačom, stačí že znižuješ tú dobu ktorú za ním stráviš a po čase zistíš, že keď prídeš zo školy, ani sa ti ho nechce zapínať a pôjdeš robiť niečo iné

s hrami nie je problem, co si budeme klamat, ked bude chciet, tak si ich nanovo stiahne. mozno by bolo dobre predat pc a kupit nieco slabsie, co postaci na beznu pracu, ale nerozbeha hry.

keď sa začneš venovať nejakému športu alebo posilke a škole(Dom.ulohy,samovzdelávanie...) a budeš k tomu zodpovedne pristupovať tak ti na PC ostane polhoďka času maximálne

Otazne je, ze co povazujes za zavislost. Ja neviem, ci som zavisly ja, ale rozhodne sa tak necitim, no uvediem priklad. Ja napr., ked pride vikend, tak radsej zostanem doma (ak moja polovicka ma svoje vlastne plany) a zahram si nieco (hram len online a len s ludmi zo zahranicia, kedze si tak denne cvicim anglictinu), akoby som mal ist niekam do zafajcenej kaviarne. S kamaratmi sa rad stretavam taktiez, ale proste mna nebavia kaviarne. Z diskotek uz tiez nejakym sposobom nie som nadseny. Ale zase, ked sa navrhne kino, ci nejaka aktivita (napr. paintball), tak mi vobec nerobi problem odist od PC, ani mi to nejako nechyba. Taktiez, ak si spravime plan na nejaky vylet s polovickou, tak idem radsej, ako sa hram. Pripadne, ak si mame spolocne pozriet nejaky film, tiez si ho s nou radsej pozriem, ako by som sa hral. Ked mam volnu chvilu, tak si zase rad zahram, lebo je to pre mna uplne najvacsia forma relaxu, hlavne po tazkom dni v praci. S kamaratmi udrzujem kontakty, ale ako som pisal vyssie, ja radsej dam 10 EUR za nejaku zlavnenu gamesu na Steame, s ktorou sa budem bavit hodiny a dni, akoby som mal ist do kaviarne a nechat tam 7 EUR za 2 dzusy napr.

A ak si introvert tak netreba silit pobyt v spolocnosti.

Ja by som odporucal najst si nejaku zalubu, idealne sport. Pri tom bude mat aj socialny kontakt, aj zaujmave debaty (kedze o spolocnych konickoch sa ludia vedia rozpravat dlho), aj sa bude menej hrat - proste svoju pozornost presmeruje. Hranie hier vie byt obohacujuce ale len do istej miery (a ta je individualna).

Ake hry vlastne hravas a co sa ti na nich paci? Podla toho sa mozno bude dat odporucit vhodna alternativa.

Ten sport urcite skusim.Mozno sa neakym sposobom vratim k hokeju ale problem je ten ze ma to hranie hier bavi a tak ako pisal p4ra tiez racej dam prednost dobrej hre pred krcmou a diskotekou ale na druhej strane by som racej siel na tu diskoteku lenze tam som proste nesvoj a neviem sa bavit a pri pc som to ja lenze hranie hier ma bavi chvilu potom to uz je len otom ze tu sedim len stoho dovodu ze nic ine neviem , len hrat hry.A ked si tak potom pozriem fotky spoluziakov kde boli a poviem si kde som bol ja , tak som normalne nastvany na seba sameho aky som.V skole nosim masku cele 4roky na strednej sa len pretvarujem pretoze vobec ma nezaujmaju tie kecy spoluziakov stale myslim na pc jaq dojdem domov a ze si zahram z kamosmi arenky na wowku ale zase na druhej strasne chcem aby ma to zaujmalo ja fakt teda nwm.A ten introvert to som presne ja

Hrajem hry napr: world of warcraft ten uz hrajem myslim 5 rokov a snazil som sa od toho dostat mal som uz aj mesacne pauzy lenze stale sa ktomu vratim sam neviem preco a uz ma to ani nebavi lenze musim si to zapnut a musim to hrat.A potom este diablo.
Mozu byt kamarati vo wowku dovod kvoli comu som na tom wowku tak zavisly?

Kámo aj ja hrám wowko Nepovedal by som, že si závislý.. Podľa mňa taký človek byť ani nemôže o.O Úprimne ja keď vyjde nová hra, tak hrám aj 10 - 12 hodín vkuse (ak nie viac) a závislý nie som, pretože hru dohrám a nemusím byť na PC. Problém už je s týmy MMORPG Tie sú nekonečne, ale tie postupom času prestanú baviť... Ale o to nejde chcel som poukázať, že je veľa ľudí ako ty, ktorí radšej dajú prednosť dobrej hre. A väčšina z nich nie je závislá, ale proste sú už nato zvyknutý. Ako to inak povedať... Prídeš domov a zapneš PC, prečo ? Pretože si 6 rokov prišiel domov a zapol PC, proste už si zvyknutý ako keď si niekto ráno musí umyť zuby. A to, že potom už za PC ostaneš dlho do noci je len preto, že nemáš inú činnosť čím by si sa zabavil, a preto si po mesiaci aj zase sa k tomu vrátil, nie preto žeby si bol závislý... (Teda aspoň môj názor) Človek ktorý je závyslý si to hlavne neuvedomuje. Preto skús nejakú inú činnosť, ktorá by ťa bavila. Nemusíš hneď začínať niekde v bare atď. ak si introvert. Skús niečo čo by ťa bavilo, ako gitara, klavír, airsoft atď. A uvidíš, že svoj voľný čas budeš tráviť inak

Je rozdiel, ked ta hranie hier bavi, a to co ty popisujes. Lebo tvoj opis uz naznacuje istu zavislost (nie som expert v odbore psychologie, ci psychiatrie) podla mna. Ja nie som introvert. Ja viem ist aj na diskoteku, zabavit sa, opit sa s partiou, len ma to uz proste nebavi az tak, ako to bavi ich, to je rozdiel u mna. To, ze sa citis v okoli virtualnych priatelov nie je vobec nic zle, je to forma socializacie, ktora bola podlozena aj vyskumom. Mna skor napadlo, ze mozno si s inymi ludmi nerozumies tak dobre, ako prave s tymi, s ktorymi hravas. Tak skuste si dat nejako stretnutie IRL. Mozem ti dat priklad. Ja som hraval dlhe roky tiez jednu MMORPG, pre ktoru som neskor zalozil vlastny server 2 kamaratmi z Emiratov a Nemecka. Za ten cas sme sa stihli stretnut osobne v Nemecku trikrat a raz bol aj kamarat z Emiratov u mna na Slovensku a teraz sa chystam ja za nim. Cize je mozne nadviazat priatelstva aj skrz hry, ktore mozu fungovat. Mozno, ze ked sa s tymi kamaratmi z hry stretnes v realnom svete len zistis, ze s nimi si mas viac co povedat, ako s ostatnymi.

Mam tiez kamarata ktory dopadol obdobne, az teraz v 23 rokoch sa snazi druhy krat postavit na nohy, divim sa ze ta nijako nepodporuje ziaden kamarat ani rodina lebo zabijas svoju mladost a druha uz nebude takze si sadni do miestnosti kde nebude ziadna elektrika a rozmyslaj chvilu nad tym ci ti je viac robit stale to iste do kola v nejakej virtualnej realite a tak sa pripravit o tu najlepsiu fazu zivota alebo si proste povies DOST a za vsetkymi hrami urobis hrubu ciaru.
Ten kamarat ktoreho som hore spominal, predal wow acc, zmenil skype ucet (koli virt. kamosom) a aj facebook si zalozil na novo. Nasiel si robotu atd... Proste pomaly sa zacina odliepat, iste ze to nejde zo sekundy na sekundu kedze vdaka hram tvoj socialny zivot je v zarodkoch a v porovnani s rovesnikmi si proste inde, ale pomaly aspon zucastni sa pasivne skolskeho "pivka", drz sa v skupine aktivnych spoluziakov, skus nadviazat stare kamaratske vztahy a pomaly si zacnes zvykat na zivot medzi ludmi, pochytas formy zabavy atd...
Mna od PC napr. odtrhla jeden krat marihuana, ked ja som takisto skola PC skola PC postupne som zacal vynechavat ale skolu, nasledne som sa nejako dostal do partie huh, trava, daj sem skusime a od vtedy ma to nejak socialne prepojilo so skupinou ludi lebo ma to bavilo a chcel som ist zahulit, no nie sam tak som vyhladaval spolocnost predmetnej partie a uz sa zacalo vsetko vetvit, milion ludi, milion aktivit a moznosti.
Dolezite podla mna je vsak zrusit ten skur**y WOW acc, ked budes vediet ze nemas co hrat, nebudes to hrat.

Hegy, dúfam že si mu tým nechcel naznačiť aby začal s trávou

Tak nech si idu vypit, ja priklad neholdujem alkoholu, proste najst si nejaky zdravy "neduh" ktorym zapadne.
Samozrejme ze taketo veci proste v stredoskolskom veku k mimoskolskym aktivitam patria.

Pokial sa citi vo virtualnom svete dobre, tak nie je problem. Zrejme mu ale nieco chyba, inak by nezalozil tuto temu. Rozdiel medzi virtualnymi a skutocnymi znamymi/priatelmi/kamaratmi je, ze ti virtualni ti vacsinou nepomozu ked budes pomoc potrebovat (napr. pozicat auto na odvoz, pomoct nieco prestahovat, upratat alebo dokonca pozicat peniaze atd..). Potom zrazu zistis, ze si uplny asocial a kazdy na teba vlastne dlabe, resp. nikoho nezaujimas.

Na svete je tolko veci, co clovek (aspon ja) chce zazit/skusit, takze zober si aj to co ta vzdy lakalo skusit a zacni sa tomu venovat, kedze premna je tiez cas straveny za pc zabitym casom a uz sa ani nepamtam, kedy som seriozne hral nejaku hru. Mam sice pracu kde sedim za pc, takze mam ho dost uz v nej. Ako odreagovanie sa da najst hocico. Pivo s kamosmi, fitko, behanie, bicykel, koncert, ucenie sa novych jazykov, citanie, naucenie sa daky hudbony nastroj atd atd. Ked clovek chce najde si hocico co chcel vediet, ale radsej sadol za pc a postazoval sa nato

Aj my sme vlastne pre teba len virtualni kamosi, takze nas si mozes zobrat akurat tak ako odrazovy mostik, ale ostatok je na tebe, kedze to my uz nespravime za teba. Takze hlavu hore a sup sa von za tym, co si mal robit 6 rokov.

Prvý krok máš už za sebou - uvedomuješ si, že takto sa žiť nedá, že niečo nie je s tebou v poriadku. Hurá, v druhom a to najťažšom kroku ťa čaká s tým všetkým seknúť a začať novú etapu života. Žiadne také, že dnes si len trošku zahrám a budem sa snažiť hrať čoraz menej - toto zaručene nebude fungovať. Toto si žiada radikálne riešenie. Mal som spolubývajúceho, ktorý mastil WoWko od rána, chudák to človek, nemal čas chodiť ani na obedy, dokonca si nemal ísť čas kúpiť ani toaletný papier, tak ani nesrával pomaly. Ako aj ja sedím veľa v práci za PC, ale keď prídem domov, som rád, že ten PC nevidím. A víkend je pre mňa oslobodenie keď som doma - idem niečo pomajstrovať do garažu, navštívim priateľov, pomôžem doma...Fakt, manuálna práca neskutočne oslobodzuje človeka Pri Wowku ma vždy napadne táto trefná epizóda - (sorry, v AJ som to nenašiel na YT).