zdar,

mam taky "problem":
vela krat mi niekto nieco hovori - tesi sa z toho... smeje sa tomu... ale mne to pride ako normalna vec, resp. nevidim v tom ten pocit stastia /mozno...lebo pri tom niesom, co sa mu stalo/...smiechu...nevidim v tom vtip...

Takze moje emocie su ziadne. To by bolo v poriadku, ved kazdy sa smeje inym veciam a tesi sa z inych.
Ale nechcem na toho cloveka posobit ako nudny, suchar, pripadne mu sposobit zlu naladu tym, ze na to nereagujem /tak ako by mozno cakal/...

/myslel som ze je to problem len so zenami, ale nieje to tak, je dost chalanov s ktorymi si tiez "nerozumiem"... na druhej strane viem, ze poznam ludi co nech povedia hocico, tak sa smejem ako nafeteny, lebo mi to tak pride, ci uz obsahom alebo formou/

co myslite, ako sa spravat ?

Osobne, ked ti na tych ludoch nejak moc nezalezi, takd nema zmysel sa zbytocne pretvarat a smiat na silu.

...aby náhodou nepojali pocit, že ťa ich zábavné anekdoty a historky naozaj bavia...to by ťa nimi mohli začať obšťastňovať častejšie...problém nebude v tebe, ale v tom, že tí ľudia buď nevedia rozprávať zábavne, alebo rozprávajú už vo svojej podstate nudné veci...

Hm, v robote zažívam podobné situácie, keď sa chlapi smejú veciam, ktoré "až také vtipné niesu" - pre mňa. Taký nasilu humor. Už som si zvykol. Je to niečo podobné, ako keď sa ľudia v bare dokážu baviť donekonečna o tom, akí boli ožratí minule, nadávanie na robotu a podobne. Témy, ktoré mi nič nedávajú a nezaujímajú ma. Jedným uchom dnu, druhým von.

praveze mi na nich zalezi, inak by som sa to nesnazil vyriesit.

ono nejde ani tak o "priame" vtipy, ale mozno o pribehy zo zivota, ktore ich tesia, alebo im robia naladu, tak im ju nechcem kazit.

Ak sú to skutoční priatelia, tak musia akceptovať to, že tebe ich príbehy neprídu zábavné ani zaujímavé.

Tazko ti pride nieco zaujimave, ked to nieje z tvojho sudka, alebo si enzazil nieco podobne, ci nebol tam s nimi. Ak to nieje tvoja kategoria, ci tema, ktora ta taktiez zaujima, tak pri vacsine rozhovoroch ju budes brat ako nezaujimavu.

mne nejde o mna, ja to celkom chapem - len neviem, ze co mam robit v takej situacii, aby ten clovek nenadobudol zly, alebo cudny pocit z toho / zo mna, ako reagovat.

Stotoznujem sa s autorom, taktiez sa neviem tesit napr. z narodenin, nebavi ma sa nasilu usmievat, nasilu sa tesit z toh ze mam o rok viac, meniny detto, vianoce atd. tak isto ked sa rozpravaju starsi a povedia nieco "vtipne" taktiez to vo mne nic nevyvolava...na druhu stranu s kamaratmi idem odletiet niekedy...takze si z toho nic nerob ze by si bol sam

Mozno by bolo dobre nebrat sa tak vazne / Nebrat vsetko tak vazne (nic v zlom). Zivot bude svetlejsi.

kasli na to. mne sa to tiez stava a aj som sa uz na to pytala kamaratov, ze ci im to nevadi, ze im nechcem kazit radost alebo co.. vsetci to beru sporotovo, su radi, ze sa mozu pri mne vyrozpravat a uvolnit svoje emocie. v skutocnosti ludia od teba necakaju, ze sa budes smiat s nimi, len to chcu dostat zo seba von

Ja sa vôbec neviem smiať a netrápi ma to

Dik za nazory... Viem ze niekto sa na tychto "prihodach" zasmeje a ja nie...tak si myslim ze posobim na danu osobu akoby "horsie" oproti nim.

ja sa v tomto pripade ak mi to nie je dostatocne vtipne pousmejem na 2 sekundy a tym to bohuzial hasne kazdopadne s tym nemam co urobit..urazit taktiez nechcem nikoho