Ahojte. Dlho čítam toto fórum a povedal som si že založím tu tému lebo ma niečo trápi už dlhú dobu. Bude to asi kus dlhší príbeh a preto ďakujem vopred všetkým, ktorí si to prečítajú celé a napíšu svoj názor.

Začalo to jedno leto, keď sme sa spoznali. Pozval som ju von na prechádzku lebo sa mi páčila. Stretávali sme sa takto nejakú dobu, no nebola to láska na prvý pohľad. Ako sme tak ale chodievali vonku počas leta skoro každý druhý deň, po pár týždňoch sa niečo zmenilo a ja som sa do nej zaľúbil. Všetko išlo výborne a bol z toho môj prvý, naozaj vážny vzťah, aj keď mám už 22 rokov (ona tiež). Pre ňu to bol tiež prvý vzťah. Ja som predtým mal nejaké veľmi krátkodobé vzťahy, no ona vôbec žiaden. Po asi pól roku sme sa však rozišli. Konkrétne ona sa rozišla so mnou s odôvodnením, že pri mne nevie byť sama sebou, že toto nie je ona, a že takto to ďalej nevydrží. Že sa necíti so mnou uvoľnená, že nevie byť taká aká v skutočnosti je. Ja som si vtedy uvedomil, že som tiež nebol tak celkom sám sebou v tom vzťahu a často som prikrášľoval pravdu a snažil som sa byť takým akým som si myslel, že ma chce mať a nie takým aký naozaj som.
Boli sme teda rozídení, no po niekoľkých mesiacoch sme si tak začali písať, začali sme byť v kontakte a opäť sme sa začali aj stretávať. Prišlo ďalšie leto a boli sme spolu často. Bolo nám spolu oveľa lepšie ako keď sme boli vo vzťahu. Dokázali sme byť uvoľnení a úplne sami sebou a bolo to oveľa lepšie obdobie ako keď sme spolu chodili. Začali sme sa rozprávať o takých veciach, o ktorých sme sa predtým nikdy nebavili, mali sme zaujímavé a dlhé debaty na rôzne vážne aj menej vážne témy. Čo predtým nie, keď sme spolu chodili tak sme sa stále bavili len o takých obyčajných veciach - kto čo robil, ako bolo v škole a podobne. A keďže nám to takto fungovalo oveľa lepšie, navrhol som jej aby sme to skúsili spolu znova. Vyrozprávali sme si veci, ktoré nám v tom prvom vzťahu vadili a zmenili sme to. Ona nato pristúpila, ale! Akonáhle sme boli znova spolu, akoby sme sa zasekli. Zrazu sme boli nervózni, keď sme boli spolu, akoby pod tlakom, nevedeli sme sa opäť uvoľniť a bolo to zase zlé. A tak sme to znova ukončili, že takto to nefunguje.
Ostali sme však v kontakte a po nejakých dvoch mesiacoch sa znova aj stretávame a znova to začína byť také dobré ako to bolo vtedy, to jedno leto, keď sme sa po rozchode zas začali stretávať. Spravil som si z nej raz srandu, že niekoho už mám a ako sme sa nedávno rozprávali o nás, povedala mi, že strašne žiarlila, keď som jej to povedal. Potom mi to raz vrátila a uveril som jej ja, že má niekoho ona, a tiež som začal žiarliť. A keď sme sa teraz tak bavili o týchto našich žartíkoch a ako sme obaja žiarlili, zhodli sme sa, že sme zase viac ako len kamaráti, a že nevieme byť bez seba, lebo si navzájom po krátkej dobe chýbame, a žiarlime na sebaa cítime k sebe niečo viac, ako len ku obyčajným kamarátom. Ale taktiež sme videli, že nevieme byť spolu, lebo sme sa hneď zasekli a nechápeme to, prečo. Zhodli sme sa teda, že sme stále tak medzi. Medzi vzťahom a kamarátstvom.

Čo si o tom myslíte ? Mali by sme takto fungovať ďalej, takto "medzi" a dať tomu jednoducho čas, že uvidíme ako sa to vyvinie, či budú z nás kamaráti alebo sa dáme znova dokopy ? Alebo to máme podľa vás ukončiť a nestretávať sa, aj keď sa teraz máme radi a je nám spolu dobre, rozumieme si ?

Nakoniec spravím ajtak podľa seba, ja takto na rady iných nedám. Chcem len počuť názory ľudí na toto celé, čo si kto myslí. Možno ma to v rozhodovaní ovplyvní, možno nie. Ale každopádne ďakujem za každý komentár.

- edit - viem, že je tu jedna taká podobná téma, kde chalan písal, že si rozumie s ex len keď sú kamaráti. Toto je síce dosť podobné, ale predsa trošku iné, tak dúfam, že nevadí, že som založil novú tému a nenapísal som do tej.

print_name napísal:Čo si o tom myslíte ? Mali by sme takto fungovať ďalej, takto "medzi" a dať tomu jednoducho čas, že uvidíme ako sa to vyvinie, či budú z nás kamaráti alebo sa dáme znova dokopy ? Alebo to máme podľa vás ukončiť a nestretávať sa, aj keď sa teraz máme radi a je nám spolu dobre, rozumieme si ?

Odpoveď je a vždy bude nie! Pritom je to tak jednoduché, ak raz niečo nefunguje prirodzene, nebude to fungovať nikdy.

Môžete zostať kamarátmi, no mám pocit, že ty to budeš tlačiť stále ďalej, pretože si nedokážeš povedať:
Ty vole, tak skúsili sme to raz a neklapalo to. Skúsili sme to aj druhý krát, pretože čo ak možno?! Budem to skúšať aj tretí krát? NIE! Nechám ju ísť, pretože ona nie je žena pre mňa a ja nie som chlap pre ňu. Dáme si slobodu a raz možno nájdeme partnerov, ktorých skutočne hľadáme.

Ako vyzeral vas vztah, ked hovoris, ze ste sa "zasekli" ? Ved bud sam sebou, naco sa hrat na nieco, co niesom ? Ak ma nema rada takeho, aky som, tak to nieje zena pre mna - ako pise bindo. Ci by si sa chcel cely zivot obmedzovat a hrat formu ? Nauc sa respektovat sam seba, svoje pocity, lebo tie ti povedia, ci to vyznam ma, alebo nema.

vtedy keď sme sa "zasekli" tak to bolo asi tým, že sme boli z toho nervózni. Hlavne ja, že som vedel, že keď chcem aby sme boli spolu tak toto je posledná šanca a strašne som sa cítil pod tlakom a nevedel som byť uvoľnený, sám sebou, lebo som veľmi chcel aby sme boli spolu. Príliš sme to riešili. A teraz mi už aj ona povedala, že tiež bola dosť nervózna vtedy z toho a aj zo mňa, lebo videla na mne, že nie som v pohode, tak asi sa to prenieslo aj na ňu.

Toto je asi ten môj problém, že neviem prečo, ale neviem byť pred hocikým sám sebou. Asi som nejaký vadný abo čo, ale príliš myslím na to, čo si tí druhí o mne myslia a pri nej to bolo podobné. Nevedel som byť pred ňou taký ako naozaj som lebo som si myslel, že takého by ma nechcela alebo neviem čo som si myslel. Jednoducho mám problém byť sám sebou pred inými ľuďmi, tak všeobecne. Som akoby taká rozdvojená osobnosť - doma sám sebou a v spoločnosti hrám niekoho kým nie som. Teraz je to už lepšie, viem sa pri nej úplne uvoľniť, ale vždy mi to kus trvá. Vždy keď sa stretneme tak zo začiatku som taký kus nesvoj, napätý. A až potom po nejakej chvíľke, keď sa rozprávame a je dobre, tak až potom sa tak uvoľním. A tak je to skoro s každým, nie len s ňou. Možno je to tým, že som skôr taký introvert. Neviem čo robiť, aby som vedel byť stále sám sebou a byť uvoľnený. Keby som to dokázal, tak si myslím, že by sme si veľmi dobre rozumeli a ani by sme sa nerozišli vtedy. Lebo keď sa cítim byť uvoľnený a sám sebou, tak vtedy to medzi nami vždy dokonale klapalo a na základe tých chvíľ aj ona uvažovala vtedy nad tým, že by sme sa dali zas dokopy.

Takto zaje***** život, kašlite na to vyberte sa každý inou cestou

print_name: teraz ti zdelím co mne sa stalo.Dobre čítaj a pomaličky až pochopíš,je to síce odlisná situácia ako tvoja ... Akurát včera som si dal "rozchod" s jedným dievčaťom. Ako páčiť sa mi páčila aj ja jej, aj ma má/mala dost rada, mala nejaké tie povahové chyby ako kazdý jeden clovek,to je jasné.Samozrejme aj teraz ju mám este stále dosť rád, to nezmizne ten cit zo dna na den. Ale tak nemáme na seba cas pretoze ona je zaťažená školou,je na intraku,zije dalej odomna,chce zit na dedine ale ja nie,má rada pircingy a tetovanie a to ja neznášam ked to má ženská na sebe,chce psov v dome a ja psov naozaj nemusím az na pár výnimiek. Este tam boli nejaké veci ohladom nej co mi prekážali,nebudem to tu písať. Takže naozaj včera, este predtým ako mal začať Silvester sme si dali zbohom.Opila sa kvoli mne, je na mna nahnevaná,že som to snou ani neskusil ale ona si tieto problémy neuvedomovala tak ako ja. Proste ja cítim ze ten vztah by bol od začiatku komplikovaný,komplikovane by prebiehal a podla mna by sa aj čoskoro rozpadol. Ja tiež mám nejaké skusenosti so ženami a uz tak racionalnejsie uvazujem v takýchto prípadoch kedy sa oplatí bojovat a kedy to zabaliť.Ja si myslím ze som urobil dobre aj kvoli sebe aj kvoli nej ze niesme spolu neboli by sme stastný. Nájde si vhodnejsieho chlapa ako som ja. Mozno sa jej este za nejaký cas ozvem no najblizsie mesiace isto nie,nájdem si iné dievča ... Urob si z mojho prípadu názor aký chces ale uz aj chalani ti hore písali co by bolo najlepsie urobit

Blastbit - podľa mňa si spravil dobre, ale podľa mňa by to print_name nemal hneď pochovávať...ľudia sa menia a tak je možné, že sa aj on zmení na väčšieho extroverta a zrazu všetko bude klapať...

Ja som tiež toho názoru ako Grim. Nemal by to hneď pochovávať. Toto sú také "drobné" dôvody na rozchod. Oni si rozumejú, chcú byť spolu, ale majú nejaký problém, ktorý možno stačí vyriešiť rozhovorom. Komunikácia je veľmi dôležitá a možno má jeden z nich nejaký skrytý problém, nechce sa s tým zdôveriť tomu druhému, možno nejaká zlá skúsenosť, ktorá časom vypláva na povrch a bude všetko v poriadku.

To čo si ty blastbit napísal je úplne niečo iné. Tam si hádam hneď od začiatku vedel, že to nemá zmysel, že s ňou vlastne ani nechceš byť. Toto naozaj je dôvod na rozchod, keď sa stretnú dve úplne odlišné osoby, či už názorovo, povahovo. Zvlášť keď takýto vzťah netrvá ešte dlho, je najlepšie to ukončiť.

Mas to tazke chlape. Najjednoduchsie by pre vas bolo sa uplne rozist a uz nebyt v kontakte. Usetrili by ste si vela trapenia.

Ale vidim tu problem hlavne v tebe, v tvojej hlave, psychicky problem. Preco nevies byt sam sebou pred ludmi ? S tym sa musis naucit bojovat a byt vzdy sam sebou. Keby si si nasiel casom aj inu zenu, podla mna by si sa zas pretvaroval. Myslis ze to tak s nejakou bude fungovat? Nie. Musis sa najskor naucit byt vzdy sam sebou a nehanbit sa za seba, za svoje pocity, za to co robis, za svoje nazory atd.. Bud sam sebou a uvidis, ze ludia, ktori ta maju radi ta budu brat aj takeho ako si a nie len takeho akeho hras.

Asi ti tu budu radit aby si sa nato vysral. Ale ja ti radim: nauc sa byt sam sebou a nehrat ziadnu formu a potom uvidis ako ta bude brat tato tvoja ex. Ak je to ta prava, bude ta mat rada takeho ako si. Ak nie, najdes si inu. Predpokladam, ze teraz ta ona vlastne ani v skutocnosti nepozna a mozno ked budes sam sebou a spozna ta takeho aky si, tak ta bude chciet. Mozno praveze nie, ale to nezistis, kym nebudes sam sebou.

Tak ked mas nato nervy, skus s nou ostat v kontakte. Ale ja na tvojom mieste by som sa hlavne snazil byt sam sebou pred ludmi a nesnazil by som sa dat s nou dokopy. Bud sam sebou, stretavajte sa ked chces a uvidis ako sa to casom vyvinie. Ale ver mi, ze ked ta pozna a videla ta ked si sam sebou, tak si vsimne aj to, ked si napäty a jasne ze sa to potom prenesie aj na nu a nie je ani ona uvolnena, ked vidi, ze ty si furt napäty.

Takze do toho, nehanbi sa za to aky si a bud taky pred ludmi a aj pred nou. GL!

//autoeditácia príspevku (01 Jan 2014, 14:46)
blastbit - to je nieco uplne ine. Vy mate odlisne ocakavania od zivota, chcete rozdielne veci, tak to je adekvatny dovod na rozchod. Jednoducho ste rozdielni a videl si, ze ma ine nazory na svet ako ty a nefungovalo by to.
print_name to ma uplne ine. Ja tam nevidim z toho co napisal ziadny velky dovod, ktory by pochovaval jeho sance. Podla mna su to len malickosti. Chalan je introvert a nevie sa v spolocnosti uvolnit a byt sam sebou, preto je stale napäty. Na tom sa da zapracovat a da sa to zmenit, ked clovek chce.

ako u debilov, ...

1 varianta. Nechajte sa , spalte mosty a kazdy inou cestou.

2 varianta. Dajte sa dokopy a presante sa pretvarovat jeden pred druhym. co ste idioti? Proste normalne na rovinu sa spravajte tak aki ste.

Grim, pinco, bajdvej -> ďakujem za podporu.

Budem sa snažiť byť sám sebou, už som nad tým dlho uvažoval, že takto ďalej nemôžem fungovať. Ale keď ma každý pozná takého na akého som sa hral, je to teraz ťažké, byť pred nimi zrazu iný.

A s ňou ostanem v kontakte, no nebudem tlačiť na pílu a nechám to voľne plynúť a budem sa snažiť byť vždy tým kým som.

print_name napísal:Grim, pinco, bajdvej -> ďakujem za podporu.

Budem sa snažiť byť sám sebou, už som nad tým dlho uvažoval, že takto ďalej nemôžem fungovať. Ale keď ma každý pozná takého na akého som sa hral, je to teraz ťažké, byť pred nimi zrazu iný.

A s ňou ostanem v kontakte, no nebudem tlačiť na pílu a nechám to voľne plynúť a budem sa snažiť byť vždy tým kým som.

žiješ len raz tak načo sa na niekoho hrať? časom ľudia aj tak prídu na to aký si, a tí, ktorí ťa majú naozaj radi ta budú mať radi takého aký naozaj si
tvoj problém je, že veľa nad tým premýšľaš, je to pritom tak jednoduché, nanič sa nehrať a byť sám sebou