Prosím o vysvetlenie
1. Prečo je výhrevnosť surového dreva menšia než toho istého dreva suchého?
2. Z určitej výšky spadli dve telesá rovnakej hmotnosti, jedno zo železa a druhé z olova. Ktoré z nich sa zohrialo
pri dopade na vyššiu teplotu?

1/cerstve drevo obsahuje vela vody preto jeho vyhrevnost je nizsia ako sucheho
2/jednoznacne zelezo

s tou dvojkou sa mi to tak jednoznačné nezdá, nakoľko samotná otázka vyvoláva plno otáznikov. Napríklad aká výška? nejaký meter alebo stovky metrov až kilometre? V tom druhom prípade treba rátať aj zohrievanie pri odpore vzduchu, a teda to vyvoláva ďalšiu otázku - majú rovnaký tvar tie telesá (píše sa iba o rovnakej hmotnosti)? Ďalšia vec, aká bola tá hmotnosť? Pri pár gramovej guličke a malej výške je to jedno, ale zober si takú 10 kilovú guľu. Olovo je mäkké, a pri náraze na zem sa deformuje čo spôsobí relatívne veľký ohrev. Tiež treba uvažovať material povrchu keďže sa nepíše kam padli. Padli do peria alebo na beton? Ak ten beton, máme rátať iba prvý dopad alebo aj následne dopady po odraze železnej gule (pričom olovená sa neodrazí /alebo minimálne neodrazí toľkokrát ako železná/). A ako sa merá "zohriatie"? Za akých podmienok a akou metodou? Lebo aj tepelnú vodivosť majú tie kovy rozdielnu. Takže meriame v mieste dopadu, alebo v jadre, alebo na povrchu, alebo priemernú teplotu viacerých meraní..? A po akom čase od dopadnutia?

Tá otázka je napísaná tak, že sa to nedá jednoznačne odpovedať. Preto ak máš vysvetlenie ako si prišiel na to že jednoznačne železo, rád si ho vypočujem

@gogo956

a dovod k tej dvojke?
lebo ak maju rovnaky tvar a velkost tak dopadnu rovnako

gogo956

z otazky mi vyslo ze sa pyta iba cisto na teplotu ktoru ziska pri samotnom padaní/nie dopade/,nakolko nedefinoval povrch dopadu. Tiez nepovedal o aku vysku by malo ist, ja som vychadzal z tepelnej vodivosti uvedenych kovov a tiez tepelnej mernej kapacity. Nebral som do uvahy nejaku extremnu vysku,napr ze by sme predmety pustali z troposfery ci este vyssie.Tiez by bolo dobre brat do uvahy tvar a hmotnost predmetov.

wladas
otazka je o teplote nie dopade

//autoeditácia príspevku (06 Jan 2014, 12:09)
podla mojho laickeho nazoru pri relativne kratkej drahe dopadu zavisi iba od tepelnej vodivosti,pri velmi dlhej by uz do uvahy prichadzala aj merna tepelna kapacita. Tie hodnoty su v oboch pripadoch olovo/zelezo vyrazne rozdielne vid tabulky
tepelna vodivost zelezo 80,2
olovo 35,3
Tiez by bolo dobre brat do uvahy ze teplota topenia olova je tiez vyrazne nizsia ako zelezo, co je faktor ktory je v nasom teste k jednoznacnemu prospechu zeleza.

tak neviem ako si z otázky "Ktoré z nich sa zohrialo pri dopade na vyššiu teplotu?" dospel k záveru "ze sa pyta iba cisto na teplotu ktoru ziska pri samotnom padaní/nie dopade/". Ale to je jedno. Správne si podotkol, že treba brať do úvahy aj tvar a hmotnosť. Hmotnosť majú rovnakú, to napísal. Tvar teda prečo neberieš do úvahy a rovno si jednoznačne odpovedal?

Jaaj rovnaka hmotnost. Z toho logicky vypliva ze jedno teleso bude vacsie - vacsi odpor vzduchu - vacsia teplota

Napr ak by sme pustali predmety z troposfery alebo este veccsej vzdial. tak oloveny predmet /zavisi samozrejme od velkosti/ by sa scasti alebo cely vyparil podstatne skor ako zelezny, resp ak by aj dopadol tak zelezny ba mal vyssiu teplotu. Samotny povrch dopadu nie je az tak podstatny nakolko oba predmety maju rovnaku hmotnost. alebo? /neberieme do uvahy ze dopane napr do vody/

wladas napísal:Jaaj rovnaka hmotnost. Z toho logicky vypliva ze jedno teleso bude vacsie - vacsi odpor vzduchu - vacsia teplota

s tým tiež nesúhlasím. Väčšie bude, no nemusí mať väčší odpor vzduchu. Sprav z jedného (menšieho) telesa kocku, a z druhého aerodynamický kužel. A razom má väčšie teleso menší odpor vzduchu.

Tak to samozrejme. Ale predpokladame rovnaky tvar aj ked to sice autor nespomenul. Je predsa blbost porovnavat dva rovnako tazke predmety ked jeden bude v tvare plechu a druhy gula.

audiotrack napísal:tak neviem ako si z otázky "Ktoré z nich sa zohrialo pri dopade na vyššiu teplotu?" dospel k záveru "ze sa pyta iba cisto na teplotu ktoru ziska pri samotnom padaní/nie dopade/". Ale to je jedno. Správne si podotkol, že treba brať do úvahy aj tvar a hmotnosť. Hmotnosť majú rovnakú, to napísal. Tvar teda prečo neberieš do úvahy a rovno si jednoznačne odpovedal?

-pretoze je rozhodujuca tepelna vodivost a ta je vyrazne vyssia u zeleza.A pokial ide o extremnu vysku tak oloveny predmet skor cely zhori ako zelezny. Je v tom vela premennych ale podla mojho skromneho nazoru to jasne vyhrava zelezo. /miesto dopadu nikde nedefinoval a na konecnej teplote telesa to ani nic podstatne nemeni,vylucujeme vodu a pod/

no jo, predpokladajme... Tak predpokladajme že sa zahrejú rovnako. A čokoľvek čím mi to vyvrátiš ja poviem že to nebolo v mojom predpoklade. A ako krásne nám tá fyzika založená na predpokladoch bude fungovať
Tá otázka sa nedá jednoznačne zodpovedať. Bodka. Akákoľvek odpoveď musí vychádza z predpokladov, ktoré neboli dané a môžu ale nemusia byť rovnaké ako predpokladal zadávateľ ulohy

tuto otazku mam na fyziku takze tam nic ine neboli len to ani velkost ani vyska vobec nič tak preto sa pytam. Lebo ja tomu nechapen vobec. A ak nekto vie tak potrebujem k tomu aj zdovodnenie. Budem mu velmi vdacna.

zakladom bude ale vzdy tepelna vodivost a ta je viac ako dvojnasobne vyssia u zeleza ako u olova
/mozes to pouzit ako hlavny argument,to podla mna je spravna odpoved pre profaka,nakolko ziadne dalsie premenne neboli zadefinovane/

Prosim vas ked uz je to moja tema tak dufam ze nebude vadit ako tu dam toto. Prosim ak by ste mi mohli vyjadrtit nezname z kalorimetrickej rovnice c1*m1*(t1-t) = c2*m2*(t-t2) * c3*m3*(t-t2) . Dakujem

omg audio a gogo ste jak deti:
1. Audio ma pravdu, ze jednoznacne sa to odpovedat neda (nemame dane ine ovplyvnujuce podmienky)
2. je to jednoznacne skolska uloha takze veci ktore nevieme zanedbavame (tak uz to na strednej pri fyzike chodi) - a teda uloha sa da preformulovat: Ak telesam rovnakej hmotnosti zo zeleza a olova dodam rovnaku energiu, ktore z nich sa viac zahreje?
3. gogo - v tomto pripade nerozhoduje tepelna vodivost ale merna tepelna kapacita (vid. wiki) ktora je pre zelezo 450 a pre olovo 129 J/(kg.K) a teda spravna odpoved pri takto pochopenej otazke je jednoznacne olovo (pretoze potrebuje prijat menej energie na zohriatie o jeden stupen)

stelinocka - vyjadrit nieco zo vzorca hadam zvladnes aj sama

no hej ale to t mi nejako neide.

a si si ista, ze toto krat tam mas dobre - c1*m1*(t1-t) = c2*m2*(t-t2) * c3*m3*(t-t2) ?

jasne javatar dakujem plusko tam ma byt
c1*m1*(t1-t) = c2*m2*(t-t2) + c3*m3*(t-t2)