Tymto odkazujem na novu temu- http://www.hojko.com/co-by-ste-si-o-tom ... 73366.html

Nasiel som tuto temu. Nazov dokonalo vystihuje aj moju situaciu. Cely svoj pribeh nebudem pisat, poviem to len par vetami.

Sme ako par, akurat to nie je verejna informacia. Bozky, objatia, sex, prespavanie v jednej posteli, krmenie sa navzajom, velmi caste stretnutia, niekedy sme spolu aj par dni, sme pre seba ako kludne pristavy a butlave vrby. Dokazeme sa porozpravat o uplne vsetkom, na niecom sa zhodneme, na niecom nie, ved ako kazdy je predsa iny. Par krat sme doslova na jednej vlne, zhoda nahod, alebo osud... bola dojata, rozradostena skutkami co som spravil(nazorovo sme na tom tak 80+% rovnako, to neratam).
City sme si vyjasnili. Ja ju lubim, ona rozmysla nad vztahom uz dlhsiu dobu, avsak sme sa nikam takpovediac nepohli.

Co mi bolo povedane, ze ak to vydrzi dostatocne dlho, zverejnime to. Povedala mi viac krat, ze je, ze vie, ze bude so mnou stastna. Neviem sa k tomu nejakym sposobom postavit. Stale rozmyslam Je to plany slub(sladka loz), je to realne? Zatial sa jej to paci. Spravil som par hovadin, ktore ju vydesili, ale to tak byva, ked do svojho zivota pustite osobu moc hlboko a nechcete ju stratit. Naposledy to vypadalo na koniec, ale tym co som jej vysvetlil som dostal sancu. Hlavne tym, ze sa nevzdam tak lahko a ak koniec bude, tak len z jej strany a ja jej to neulahcim ziadnym sposobom.

Vztah len o vyssie uvedenom je pekny, ale dlho nevydrzi, ak sa nedaju podnikat spolocne veci ako par aj na verejnosti. Da sa laska nejakym sposobom vybudovat, pripadne zmenit friends with benefits v nieco viac na jej strane? Je to uz zrela slecna, mysli na buducnost, ani jeden nemame problem s vlastnym byvanim, obaja chceme potomkov, ale myslim si, ze je par kamenov urazu, ktore nam stoja v ceste. Som mladsi o vyse pol desatrocia, mam pocit, ze sa boji, co si o mne pomyslia jej kamarati, rodina, keby ma im predstavila.

"Som mladší o vyše pol desaťročia". Som to musel prečítať na dvakrát, či dobre vidím, lebo takto napísané to znie dosť hrôzostrašne. Napíš rovno, že je tridsiatnička, alebo o päť rokov staršia, ale nie takto

Už ženy samotné bývajú psychicky vyspelejšie, ako muži v rovnakom veku a práve z toho má možno obavy. Možno už predtým mala mladšieho chlapa a nejakým spôsobom sa sklamala. Ono chlapi, aby ulovili ženskú, dosť často zvyknú ženám narozprávať na začiatku to, čo chcú počuť, teda "áno chcem rodinu, budeme spolu bývať, určite sa vezmeme a podobne". Staršie, vyspelejšie ženy majú takéto reči zvlášť rady, lebo už cítia, že im tikajú biologické hodiny a chcú trvalý vzťah. Potom sa stane, že keď chlap zistí, že už ju má v hrsti, tak sa zmení a začne spoločné bývanie naťahovať, o svadbe ani počuť a deťoch ani nehovorím. A to ju možno drží v obavách, bojí sa zaľúbiť do teba, či aj ty nebudeš taký. Aj keď možno taký vôbec nie si. Nečudujem sa jej, pravdupovediac, lebo každý takýto vzťah ju stojí čas.

Takze to dokazem vyriesit jedine sposobom, ze nebudem kecat, ale budem konat. Rozumiem spravne?

Ono... u mna to je fakt v takom stadiu, ze si viem a chcem predstavit spolocny zivot aj zalozenie rodiny. Zialbohu, alebo chvalabohu nie som s tych, ktori sa boja usadit, ja to priam vyhladavam.

Nie je to laska na prvy pohlad. Pozname sa vyse 4 roky, z toho sme dobri kamarati vacsinu casu.

No podľa mňa áno. Teda ak je to to, čo ju brzdí. Samozrejme podstupuješ riziko, že sa do toho pustíš a nakoniec ťa aj tak nechá. Ale to je už na tebe. Ty ju najlepšie poznáš. Ženská však býva dobrý motor k tomu, aby sa človek prebral a konečne pohol. Hlavne takáto staršia žena, ktorá má v hlave jasno.

Ako dlho ste spolu? Ja mám pocit, že každá zamilovaná dvojica hovorí o deťoch, svadbe... proste sníva. Ak ste spolu aspoň rok, dva, potom by som to brala vážnejšie. Pochybujem, že by hneď očakávala ako dôkaz tvojej lásky o mesiac požiadanie o ruku.

Možno váha nad tým vekom, avšak moja kamarátka mala mladšieho o nejakých 7-8 rokov a možno sme sa na začiatku čudovali (ono je rozdiel, ak ty máš 24 vs 30; a ona mala 17 vs. 24), ale brali sme to ako fakt.

"zverejnime to"
.
to je nejaka selebrita lebo co? my to mame podobne (6 rokov rozdiel), a funguje to super. Uz sme spolu 6 rokov (z toho takmer 4 manzeila), pred mesiacom a kusok sa nam narodila krpata... pohoda.

zuzanuska napísal:Ako dlho ste spolu? Ja mám pocit, že každá zamilovaná dvojica hovorí o deťoch, svadbe... proste sníva. Ak ste spolu aspoň rok, dva, potom by som to brala vážnejšie. Pochybujem, že by hneď očakávala ako dôkaz tvojej lásky o mesiac požiadanie o ruku.

Zuzka, ale zase je rozdiel medzi snívaním a byť pripravený, čiže skutočne to chcieť. Keď o tom snívam, alebo len hovorím, tak to je také, že "niekedy v budúcnosti by som chcel svadbu, deti a podobne", ale byť pripravený a chcieť to znamená, že keby sa napríklad podarilo dieťa teraz, tak nerozmýšľam a som absolútne bez pochybností. Taká psychická vyrovnanosť a pripravenosť.

Nemám pocit, že by v tomto prípade požiadanie o ruku znamenalo nejaký dôkaz lásky. Skôr ide o to, aby chlap konal v iných veciach. Aby jej dal najavo, že to myslí s ňou vážne, musí byť sebavedomý, vedieť, čo chce a prebrať iniciatívu. Nielen o tom hovoriť, že aké by to bolo super, keby sme, ja neviem, spolu bývali, ale proste dať jasné stanovisko. Jednoducho jej povedať, aké máš plány a aby videla, že preto niečo robíš, že sa veci hýbu vpred.

No, ale pri tom spoločnom bývaní by bol ich vzťah odhalený. A ona ho chce odhaliť, až keď budú spolu dostatočne dlho (a to je relatívny pojem, keďže netušíme, ako dlho vlastne spolu sú.

A k tej pripravenosti na dieťa- myslím, že nie všetci muži si vôbec vedia predstaviť, čo obnáša starostlivosť o dieťa. Možno by nezaškodilo spolu navštíviť nejakých priateľov, rodinu, kde malé deti majú (Lumir dá školenie )

Ale k tomu, aby to dostatočne dlho vydržalo, treba aj niečo preto robiť. Možno to myslela tým spôsobom, že "uvidíme, ako sa to bude časom vyvíjať" (bože, ako ja neznášam túto frázu).

A to nielen chlapi, ale aj niektoré mamičky zrazu nevedia, "čo mám s tým mojim dieťaťom vlastne robiť" a potrebujú pomoc napríklad od svojich rodičov, alebo niekoho, kto už vie čo a ako. Návšteva len tak u niekoho, kto má dieťa, nemusí pomôct, pretože zrazu máš zodpovednosť za svoje dieťa. To už nie je o tom, že keď sa rozplače, tak ho podám niekomu, kto sa o neho postará. Určite vieš, čo mám na mysli.

Spolu sme tri mesiace, pozname sa vyse styri roky. Je toho velke mnozstvo na prebratie, myslim, zeby som sa nezmestil ani do tych 60000 znakov co je maximum na komentar.

Medzi nami su veci, ktore su citelne, ale ktore mi neprezradi, povedala mi na rovinu, ze o niektorych veciach mi nikdy nepovie. Sposobuje mi to nervozitu, ale musim sa s tym vyrovnat, myslienka, zeby som mal o nu prist je omnoho horsia.

S tym dietatom mate pravdu, poviem to skaredo 's cudzim sa da pohrat a potom vratit'.

Vyrok 'Zivot zacne byt plny strachu, pokud potkate osobu, kterou nechcete ztratit.' dokonalo vystihuje posledne obdobie v mojom zivote.

Tri mesiace nie sú taká dlhá doba. Možno ty si viac bláznivo zamilovaný a ona to berie viac rozumom.

Nechcem dávať nepríjemné otázky, ale povedala ti vôbec, čo cíti? Či ťa ľúbi alebo niečo? Vzhľadom na to, že "ťa skrýva"...

Nepovedala, ale je za tym viac veci, ktore mi objasnila a ja jej doverujem, preto si z toho moc hlavu nerobim. Je to komplikovane... az prilis. Nechcem to rozmazavat po internete, aj ked to je anonymne. Radsej si pockam pocut to raz uprimne, ako kazdy den sto krat lahkovazne. Preto to je vlastne aj v tejto teme.

Ja som jej to povedal tak dva tyzdne dozadu, ked som nadobudol istotu. A ano, ja som vasnivo(teda blaznivo, si napisala) zamilovany a nie, neni to kvoli sexu.

Takže čo ti zostáva, než byť trpezlivý? Hoci je to nefér, keď nevieš, na čom si a dokedy máš čakať.

Najhorsie, ze ju mam pred ocami cely cas. Posledna myslienka ked zaspavam a prva ked vstavam. Som odisiel zo zamestnania, aby som mohol byt s nou. Ona mi za to cakanie a utrapy stoji, len sa bojim, ze to nie je v mojich silach. Napisem to skor basnicky, zniesol by som jej modre z neba, a keby chcela, tak aj dve.

Stale ma presviedca, ze to u mna neni laska. Ja to nemam s cim porovnat. Cim som si ale isty, ze ak sa niekto dokaze odmilovat, nikdy nemiloval.

To, že ti hovorí, že u teba nejde o lásku, tým sa snaží chrániť samu seba pred sklamaním. Ale aj tak je to na začiatku len zamilovanosť, láska prichádza časom- v dobrom i zlom

AXO napísal:Nepovedala, ale je za tym viac veci, ktore mi objasnila a ja jej doverujem, preto si z toho moc hlavu nerobim. Je to komplikovane... az prilis. Nechcem to rozmazavat po internete, aj ked to je anonymne. Radsej si pockam pocut to raz uprimne, ako kazdy den sto krat lahkovazne. Preto to je vlastne aj v tejto teme.

Ja som jej to povedal tak dva tyzdne dozadu, ked som nadobudol istotu. A ano, ja som vasnivo(teda blaznivo, si napisala) zamilovany a nie, neni to kvoli sexu.

Cize klasika, mozog ti zatemnuju hormony a nevidis veci take ake v skutocnosti su a tym padom, nemame dostatok informacii na to aby sme ti povedali co dalej, pretoze ich ani sam nemas.

Krasne to vystihuje hned to tvoje prve - "Nepovedala, ale je za tym viac veci, ktore mi objasnila a ja jej doverujem, preto si z toho moc hlavu nerobim. Je to komplikovane... az prilis".


Stale ma presviedca, ze to u mna neni laska. Ja to nemam s cim porovnat.V tom pripade ona to neciti tak ako ty, to je jasne ako facka. A ma pravdu, zamilovanost nie je laska. Ty prezivas zamilovanost. Been there, done that.

Pokial chces zenu na vazny vztah, musis podla mna hladat inde. Neviem ale mne to pride ako tahanie za nos, mozno si dobry v posteli, alebo neviem, ale s toho nikdy nic viac nebude, a ked hej nebude to SPONTANNE!!! To vela vztahom chyba "spontánost", reci typu najskor sa mi nepacila/ nepacil/ ale casom prisla laska mi vytvárajú mráz na zádech

Spontánnosť býva skôr vo vzťahoch, kde sa pár zoznámi, začnú sa spolu stretávať, zamilujú sa do seba, proste vzťah, kde sa dvaja predtým nepoznali a postupne sa zoznamujú, aj keď už sú spolu ako pár. Ak sa ale poznali už predtým niekoľko rokov, tak už nie je toho až tak veľa, čo objavovať, čo by ťa prekvapilo, atď.

Mne to nepríde ako ťahanie za nos. Skôr tam je proste niečo, čo ju od vzťahu odrádza. Možno nejaká zlá skúsenosť a tým nedôverčivosť. Moja skúsenosť so staršími ženami, alebo lepšie povedané zrelými ženami je taká, že oni hľadajú skôr vyspelejšieho chlapa, ktorý vie, čo chce, ktorý má vo veciach jasno, má už nejaké zázemie. Nechcú taký ten "puberťácky" vzťah, že vláčiť sa po diskotékach, občas prespíš u mňa ty, občas ja. Uvažujú už proste viac nad budúcnosťou, rodinou a preto si viac vyberajú, majú väčšie nároky na chlapa. Už to nie je len o takej tej bláznivej zamilovanosti, ale zápajajú do toho aj rozum (pre chlapov možno nepochopiteľný).

Možno má obavy, či dokážeš splniť to, čo od teba očakáva. Nechce tým sklamať teba a nechce sa sklamať aj ona. Preto stále popiera lásku a nechce sa tomu poddať.

AXO
myslim ze jej moc zalezi na okoli co si o nej mysli ... co nie je moc dobre lebo neoddeluje sukromie od spolocenskeho zivota...
...stale som nepochopil s cim si nespokojny ??? ... ked ti tvrdi ze to u teba nie je laska mozno len chce aby si ju ty utvrdil v tom ze to skutocne laska je ...
vstah musi byt vzajomny ... ak si rozumiete tak si nakoniec k sebe cestu najdete ... ak nie tak sa mozes aj roztrhat ... bud hlavne otvoreny a uprimny .. a hlavne k sebe ..