Ja sa práveže smrti vôbec nebojím len pred ňou mám rešpekt. Nebojím sa lebo viem že hneď keď posledný krát vydýchnem život pokračuje len na oveľa lepšom mieste alebo na horšom ale to už závisí od života ľudí.
Máš rešpekt? To si prebral teraz od toho Kuffu, čo? A z čoho pramení ten tvoj rešpekt? Len sa hráš so slovíčkami, tak ako tvoj Kuffa. To môžem aj ja povedať, že nemám strach skočiť ku tigrovi do klietky, ja mám len rešpekt pred tigrom. Mám rešpškt pred tigrom lebo sa bojím, že ma zožerie, tak ako ty máš rešpekt pred smrťou lebo sa bojíš, že ňou sa všetko končí, že?
A áno mozog prestane fungovať ale my máme dušu ktorá z nás vyjde a tam všetko vnímaš tak ako tu len tam už nemôžeš umrieť.
A kde sa tá duša nachádza v tele teraz, keď človek žije. Vnímaš vďaka mozgu, kedy to pochopíš? Nebude mozog, nebude vnímanie. A tam už nemôžem umrieť...Načo mi to bude? Čo tam budem večnosť robiť?
Slaboch si ty lebo sa bojíš priznať existenciu Boha. Bojíš sa že by si mohol skončiť v pekle tak to radšej celé poprieš aby si sa tým nezapodieval a nemusel sa toho báť ale či sa ti to páči alebo nie všetci sa postavíme pred Boha aj kresťania aj ateisti aj budhisti všetci.
Od kedy sa slabosť človeka prejavuje tým, že verí v seba, v svoje činy a rozhodnutia a že vie, že len on môže svoj život spraviť lepším a hodnotnejším? Žiadne riekanky to za neho neurobia. Nie je slabý náhodou ten, čo ku svojmu prežitiu potrebuje imaginárneho kamaráta a potrebuje dogmi a pravidlá aby žil lepšie, lebo bez nich by bol asi len ako opica v zoo?
A pekla sa nebojím, lebo nič ako neho, peklo neexistuje. A aj keď hej tak tam budem mať kamarátov a budú tam všetky neresti tohto sveta, chlast, ženy, hazard a podobne...keď si to neužívam teraz tak aspoň po smrti budem
...a tiež tam bude aj ten guláš čo budeš miešať ty, ak sa nevyspovedáš z toho, že si použil slovo hovno dve strany dozadu.
