ja som na prázdninách v Nórsku ostal prekvapený keď mi predavačka začala obúvať topánky ktoré som si vybral a chcel vyskúšať ..

mirak2 napísal:niekde som cital blog chlapca, ktory studuje v Australii a tam, ked sa predavacka v obchode neusmieva, ludia si myslia, ze jej niekto zomrel alebo sa nieco stalo... rovnako popisoval v blogu, ze su hladove doliny a Australcania nechapali, ze ked sa da zohnat praca vo vacsom meste mozno do 100-200km tak preco hniju v dierach, v Australii nemaju problem sa za pracou presunut aj tisicky kilometrov... je to aj v mentalite

Ten blog som čítal aj ja, ale ten chalan neštudoval, alebo išiel tam už normálne robiť. Bol to myslím IT-čkar a bol to tuším "prvý pokus" na SME. Presne toto tam písal. Napr. keď sedel s kamarátom niekde v parku, tak prišla za nimi nejaká pani že prečo sa neusmievajú.. prečo vyzerajú smutne, či im niekto niečo urobil. Proste iná krajina.

Čo sa týka skúsenosti s predavačmi tak napr v Auparku v KE v interšporte som včera kupoval nejaké veci a musím uznať že ten predavač bol naozaj ochotný.. Ešte išiel do skladu pozrieť, či majú nejaké iné trička. Naopak v tuším Bille alebo čo tam je dole (potraviny v Auparku) mám len zlé skúsenosti.. Tam som asi normálnu nearogantnú predavačku nevidel. Ako ja viem že zarábajú málo, nie stále má človek "svoj" deň, no aspoň pozdraviť sa by sa patrilo. Brigádnikov za pokladňami ani neriešim. Alebo napr. v Lidli na Moldavskej sú stále ulietané, no ochotné predavačky. Ale tam človek vidí že stále keď tam som tak vkuse lietajú, dokladajú, alebo majú milión ľudí za pokladňami. Ale stále poradia ak vedia, alebo ukážu.

Dosť veľa času trávim na Ukrajine, a tam sa na neochotný prístup sťažovať nemôžem. V predajni kde som kupujem ND sa chlapík ide potrhať, aby mi všetko ukázal, predviedol, vysvetlil, často aj úplne prkotiny. A často to nakoniec ani nekúpim ale jeho to nijako neodrádza. V malej pekárničke som chcel kúpiť 3x gruzínsky chlieb (taká placka), nemal ani jeden, spýtal sa ma či mám 5 minút čas počkať, že on upečie. A naozaj spravil 3 chleby priamo predo mnou. V supermarkete síce stojí pri každej pokladni SBSkár, ale miesto toho aby len tupo civel, tak mi ukladá nákup do tašky a ak mám košík do ruky, tak ho odnesie.
Ak niečo nezoženiem v jednej predajni, nemajú problém si predajcovia zavolať (aj konkurenční) či to niekde inde majú. Ak áno tak nie je problém dostať tovar do predajne v ktorej som ja, taxíkom na počkanie. Bolo by niečo také možné na slovensku? Čistá utópia....

Takýmito príkladmi by som mohol ešte dlho pokračovať.

Na slovensku mám niekedy strach ísť nakupovať, hlavne keď neviem čo presne chcem.

Ale, myslím si že je úlohou zamestnávateľa vytvoriť zamestnancom také podmienky, či už platové, sociálne, kultúru práce, dĺžku práce a pod. aby boli spokojní, čo sa následne odrazí v tržbách a jeho zisku. Inak zákazníka odradí zlý prístup predavačky, viac sa nevráti, klesnú tržby, klesnú zisky, nie je na platy, a zasa predavačka nemá motiváciu, a odradí ďalšieho zákazníka a celý kolobeh sa opakuje donekonečna...

Samozrejme, predpokladom je aby zamestnávateľ nebol nenažranec.

A druhý problém, nezamestnaných ľudí ktorí pôjdu drieť za almužnu je na slovensku viac než dosť, tak prečo nespokojných zamestnancov nevymeniť ? A zasa tu máme problém odbornosti a praxe, ktorej vysoká fluktuácia neprospieva...a vyššie opísaný kolobeh sa zasa, s malými obmenami, opakuje.

Pred tyzdnom som bol s kockou v jednom nakupnom centre, zaujali ju saty vo vyklade jedneho obchodu. Prisla predavacka, ze ci pomoze a kocka vravi, ze dakuje, ze nie, ze len pozera. Za 15 sekund bola predavacka spat s tym, ze ma dobru postavu, ze tie a tie sa jej hodia, ze nech si ich skusi a hoci nemala v plane skusat ani kupovat, predavacka ju tak spracovala, ze skusila trojo alebo stvoro siat a keby mali jedny z nich v inej farbe, tak si ich asi aj kupi. Predavacka bola neodbytna, ale mila a vedla co robi.

Nesuvisi to az tak s temou o neochotnych predavackach, ale chcel som sa podelit o zazitok.

m4jor, ja mam taketo skusenosti z Balkanu. sice viac z restauracii a kaviarni ako z obchodov, ale tiez som ostal zarazeny, ked v Mostare poslala predavacka vodnych fajok svojho kolegu so mnou do ineho obchodu kde maju uhliky, lebo jej sa minuli. A v restike asi najvacsie prekvapenie, ked casnik po kazdej zadusenej cigarete menil popolnik a ked mu doslo pivo, zavolal kohosi z vonku, aby nas obsluhoval a siel doniest niekolko prepraviek z obchodu. Najvacsi gol bol asi ked sme si spomenuli, ze kamosky-dvojicky maju narodky a chceme tortu. 5 minut pred 11 vecer nam v cukrarni s usmevom pisali na tortu a este sme dostali kolace zadarmo.

DEVZYO1G napísal:ja som na prázdninách v Nórsku ostal prekvapený keď mi predavačka začala obúvať topánky ktoré som si vybral a chcel vyskúšať ..

V Nórsku sa aj predavačky v obchode strašne usmievali. Ako my sme na to neboli zvyknutí, istým spôsobom mi to príde aj neprirodzené, ale keďže to boli pekné mladé baby,dalo sa na rýchlo zvyknúť.

heker: toto moc nemam rad, ked prijdem do obchodu, pozeram a predavacky uz idu ako supy este najlepsie ked je to mensi obchod 2 predavacky a ja jediny zakaznik.

Inac mam celkom dobre skusenosti. nejak si neviem spomenut na neochotu.

Ono to nieje len o plate a povahe, vplýva na to mnoho iných vecí. Tak napríklad.... Ten istý obchod, to isté pracovné miesto, ten istý zákazník. V prvom prípade 50 ročná predavačka, ktorá vám bude s vražedným výrazom na tvári vyčítať vašu neschopnosť preštudovať si štítok. Stará p*ča, povieme si... Ale po pravde... Má 50 a robí prácu, ktorá ju nebaví. Kariérny postup ju nečaká. Inde ju nevezmú. Robí, aby žila a žije aby robila. Nieje nič, na čo by sa v živote mohla tešiť. Môže si za túto situáciu sama? Možno. A zmení sa tým niečo? Je nešťastná svojou vinou, tak by to mala akože prijať a byť šťastná? Prosím vás.... Na druhej strane tam môže byť vysmiata 25ka, ktorá vám ochotne pomôže. To je ale tiež odrazom jej životnej situácie. Po práci ju čaká večera s priateľom a túto prácu má len popri VŠ. Pred sebou celý život plný príležitostí.

Áno, existujú výnimky. Babkina kamarátka predáva v kvetinárstve a k zákazníkom je vždy milá. Má však dve pomerne úspešné deti a kopu vnúčat, ktoré s ňou trávia mnoho času. Má sa načo tešiť a to vidno aj v jej práci. Na druhej strane, vo FastFoode kde obvykle po škole chodím, pracuje mladá baba, ktorá môj hambáč pripravuje s tak zlovestným výrazom v očiach, že si nikdy niesom istý, či ten hambáč nieje otrávený.

...má 50 a robí prácu, ktorá ju nebaví...v dnešnej dobe by ale mala byť rada, že taká stará si našla aspoň nejakú prácu a o to skôr by sa mala usmievať, pretože sa zase s takým prístupom a pracovnou morálkou môže rýchlo stať, že žiadnu prácu mať nebude...

...v piatok som bol na Obvodnom úrade v Trnave a v pokladni (5 posch.) je taká strašne panovačná a odporná osoba, že som len čumel...ani nepozdravila, keď som prišiel a vedela, že som tam tak sa ani neotočila, musel som ju osloviť, tak sa strašne zťažka postavila (asi tak, že "boha to sa mám kôli tebe postaviť?"), prišla k mreži a jediné čo zo seba vypľula bolo "dajte to sem!" a už mi trhala papier z ruky...ostal som v nemom úžase...zaplatil som mlčky poplatok a potvrdenie som jej tiež vytrhol z ruky...a bez pozdravu som odfičal preč...zato dole vedúca živnostenského oddelenia bola úplne opačný prípad...všetko mi vysvetlila...s úsmevom samozrejme...lebo asi chápala, že nie každý chodí po úradoch každý deň...

Grim: Ak jej chces dat lekciu, tak napis staznost, resp. podnet na Obvodny urad v TT, opis situaciu a nech sa staraju o zamestnancov. Pokial ju ta praca nebavi, nech si najde inu.

Ludia su rozny, ale zalezi asi aj od spolocnosti pretoze pri prestavbe chalupy som zacal casto navstevovat Hornbach v Devinskej a tak ustretovy personal maju hadam malo kde, ozaj mi vedeli vo vsetkom poradit a zopar krat sa mi stalo aj, ze mi odporucili lacnejsiu alternativu ako som vybral ja a pri tom v rovnakej kvalite.

//btw. tema by sa mohla premenovat...

Bobr - velmi novy obchod, este te to nieje dlha doba na priznaky stereotipu

// sakra ten cas leti, ako keby len vcera prvy krat zaryl bager

Ved uz je tam skoro rok

Ja som mal včera tiež zaujímavú skúsenosť, akurát nie s obchodom, ale s daňovým úradom. Bral som s mojou boľavou nohou (pešo takmer 2 hodiny) daňové priznanie, čakal som takmer 30 min na ženu, ktorá bola aj na pohľad strašne nesympatická, kým si nespraví svoju kávu a nepokecá si o bludoch cez telefón. Keď si konečne sadla za stôl, len my kývla ako psovi, že môžem ísť dnu. Vytrhla mi papiere z ruky, listovala ich ako leták (takmer roztrhala), vopchala mi ich naspäť do ruky, povedala že to nie je kompletné a kývla ďalšiemu, že má ísť. Vravím jej, že čo tam chýba, ona že potvrdenie a že nemá čas na mňa, vonku je dlhý rad (2 ľudia). Išiel som ku druhým dverám, tam taká mladá sympatická baba, pekne sa mi pozdravila, zavolala ma dnu a spýtala sa, že čo si prajem. Samozrejme prezradila mi, čo chýba, dokonca mi to aj ceruzkou napísala na priznanie, aby som nezabudol. Keď som odchádzal, strašiak z prvých dverí sa objavil, znechuteným pohľadom na mňa zakričí, že čo tu ešte robím. Vravím jej, že keď mi konkrétne nevedela povedať, čo mi chýba, tak som sa bol spýtať inde. Pohmkala si pod nosom, otočila hlavu a zakričala mi dovidenia a odišla. Pekne mi "spríjemnila" deň.

Thommas: Nie je nic jednoduchsie ako napisat na nu staznost

Má zmysel znepríjemňovať život takej žene ešte viac? Škodiť môžeš podvádzajúcej priateľke, človeku, kvôli ktorému ťa vykopli z práce... Ale osobne by som nemal žiadnu radosť zo škodenia zlej ženskej, ktorá je prakticky na dne.

Zalezi ako to beries. Ak sa k tomu stavias takto, tak prosim. Ale pokial je platena taka zena z mojich dani, tak mam pravo napisat staznost na nu, aby sa spamatala. Pokial ju jej praca nebavi, nech si najde inu. A preto pokial ide o statnu spravu, resp. ludi platiacich z mojich dani, tak tu staznost napisem, tak ako som to urobil uz neraz. Pretoze potom to na Slovensku vyzera ako to vyzera, potom su na uradoch ludia ako si napisal ty, bez ochoty pomoct a nic sa nezmeni.

Je to vec názoru. Beriem to tak, že v "ideálnom" prípade ju vyhodia, pričom sa na jej miesto hlási 20 rovnakých Zmenu rozhodne treba, ale podľa mňa treba začať presne z opačného konca hierarchie. Keď mi začnú praskať steny na novom dome, nenapíšem sťažnosť na Deža, ktorý bol síce len jeden z mnohých robotníkov, zato na mňa škaredo pozeral... Budem to riešiť s vedením firmy, lebo ak Deža vyhodia, nič sa nezmení. Akonáhle bude vedenie v poriadku, tak sa nestane, že zamestnajú blbca.

Súhlasím s hojkom. Úradníci teda žiadnu extra ťažkú prácu nemajú, takže môže byť rada, že má flek, aký má a podľa toho sa aj správať. Aj ja pracujem so zákazníkmi a nikdy ma ani nenapadlo niekoho vyfuckovať alebo odbiť, lebo viem, že len vďaka nim a ich záujmu o služby alebo produkty, ktoré ponúka moja firma, poberám svoj plat. To isté platí o predavačkách a koniec koncov aj úradníkoch.

Ak im ich práca za to nestojí, nikto im nebráni ju vymeniť.

Chlapi ja to riešiť nebudem. Ajtak raz niekoho vychytá, kto jej poriadne vynadá alebo spraví cirkus a potom sa spamätá. Ja na to nemám čas, chuť ani energiu.

Inak som si všimol aj to, že ako pozitívne funguje prepitné. Mám zopár vychytaných miest v Kolárove aj v Komárne, kde sa dosť často obraciam (pohostinstvo, fastfood, atď.) Stačí tam raz-dva krát nechať trocha prepitného a človek dostane aj extra služby, prípadne väčšie porcie jedla