už dlhšie chodievam s kamarátom vonku a vždy zvyknem zavolať jedno dievča s nami a každú sobotu sa ideme najesť. Prednedávnom som k nej nič viac ako také priemerné, ale úprimné kamarátstvo necítl, no zmenilo sa to. Teraz mám možnosť, že túto Sobotu pôjdeme opäť na náš výjazd, no s tým rozdielom, že kamarat si všimol, že k nej cítim niečo viac než obvykle a navrhol, nech ideme ako vždy a on dá na poslednú chvílu vedieť že nepôjde. Takto by mi vznikla prvý krát možnosť, kde by sme boli spolu sami a mohol by som na ňu akokoľvek zapôsobiť.
No problém je ten, že nemám povesť extroverta a skutočne sa dosť líšim od mojich rovesníkov. Nesprávam sa ako pubertiak, nenadavam atd. No na druhej strane je so mnou vždy sranda, až kým ma nechytia moje úzkostné stavy SF.
Vzhľadom na to, že táto kamarátka sa práve zobúdza "zo zimného spánku bez mužov" vyhodnotil som to tak, že ak nezačnem konať čo najskôr, bude neskoro.
Pomôžte ako túto naplánovanú akciu spolu s ňou zvládnuť, aby som ju nespackal a odniesol si (vyťažil) z nej čo najviac
