No tak rozpíšem trocha môj problém. Moja priateľka (17 rokov) je psychicky tyranizovaná neschopnou psychicky narušenou matkou. Hlavným problémom sú ako inak peniaze, matka nedokáže uživiť deti (dcéru a malého chlapca) a tak samozrejme všetko padne na moje dievča, ktoré si občas zarobí na nejakej tej brigáde. Matka stále pýta na cigarety, nepustí ju von ak nekúpi cigarety a podobne. Doteraz to bolo znesiteľné, mala takéto stavy iba chvíľkové, teraz to je však už niekoľko týždňov. Snaží sa ju naviesť aby sa so mnou rozišla ale samozrejme nechceme, obaja sme šťastní spolu. Dokonca keď som ju prišiel vyzdvihnúť tak ma začala surovo urážať a kričať že ma dá zbiť a podobne (samozrejme som to ignoroval a neodpovedal). Za každý nápad ako to vyriešiť by som bol vďačný, už sme naozaj zúfalí. Ďakujem...

No jej mama by sa mala dať liečiť, to je jasné zrejme každému okrem jej samotnej a potom ničí život aj dalším.
Inak kolko máš rokov? a nevadilo by tvojim rodičom keby priatelka a brat šli žiť ku vám?

keď má priateľka 17, predpokladám že aj on bude vo veku 15-19. Čiže stále možno na strednej, a to si asi žiadne dieťa v takom veku nevydupe aby u nich mohla bývať jeho frajerka, a ešte aj s bratom. Myslím že tade cesta nevedie, navyše by isto aj tá zlá matka robila problémy lebo asi sa len tak detí nezriekne. Ak je to naozaj také vážne, treba to riešiť cez úrady.
Otca nemajú?

Tak samozrejme študujem na strednej škole takže ja dokážem pomôcť len málo... otec nepripadá do úvahy, ledva zaplatí výživné.

socialka

To je moc drastické riešenie Beardie, navyše je to jej matka, vieš čo to dievča musí cítiť, keď sa na to všetko musí pozerať. Kámo ťažko radiť v takejto situácií, kde zdanlivo riešenie nie je žiadne, okrem tých extrémnych. Ešte ma napadol odchod od nej, no tým sa zase nič nevyrieši, lebo ten slabý vzťah, čo má dcéra s matkou sa ešte viac pokur*í.

Chce to poriadnu drámu, našim vždy to otvorilo oči, keď im švitorilo, lebo šak nie vždy len deti neposlúchajú, však . Takže frajerka musí doma urobiť riadny hukot, ale ozaj, proste drámu, takú, čo otvorí jej matke oči. Nech kričí, nech niečo rozbije doma, riad, fotku spoločnú, okno... Proste musí dať tej matke pocítiť, že kam to až dospelo. Takýto čin otvorí oči človeku, keď vidíš tie materiálne následky, lebo slová sú len slová, ona sa asi nevie vcítiť, nevidí, aké peklo robí zo života dcére. Takže je rad na nej, nech ukáže aké peklo je bude robiť ona, keď sa nezačne správať ako MATKA!

Nech o tom skúsi povedať učiteľke / susedovi / rodinnému známemu / proste niekomu kto dokáže dohovoriť tej matke.

bindo011 - blbost, beardieho riesenie je v tomto pripade spravne.

Mne sa to vôbec nepozdáva, nechcel by som byť mladý človek, ktorý skončil v nejakom ústave, či jak sa to volá, azylový dom.

hej, urcite je lepsie nechat sa od rodica sikanovat

Neviem, či to tu autor ešte číta, ale riešení by bolo pár:
1. Sociálka - lenže treba počítať s tým, že deti skončia v domove alebo v inom podobnom zariadení, keďže nemajú 18 (predpokladám, že brat je mladší).
2. Počkať, kým dosiahne 18, nájde si robotu a potom to dať na sociálku. Matka by zrejme išla na liečenie a ona by sa mohla o brata postarať, keďže bude plnoletá.

Ale iné riešenia (vrátanie "hukotu") za riešenia nepovažujem, nevyrieši sa tým nič. Odísť od nej tiež nie je riešenie. Tá psychická podpora je môže skôr pomôcť než keby sa na ňu vykašle, nech si pomôže sama.