Možno je to hlúposť, ale mám pocit, že sa proste všetkého stále zľaknem. Také to typické "nemáš čisté svedomie". Zašteká pes za plotom a mňa mykne že mám ešte týždeň mŕtvicu, proste ma všetko takéto vyľaká. Náhly zvuk ktorý neočakávam, ťuknutie po pleci keď počúvam hudbu na slúchadlách. Myslíte, že sa to dá nejakou metódou "liečiť"? Alebo zmierniť tento pocit? Asi to bude čisto v hlave a zmeniť sa to nedá, ale za každú normálnu radu by som bol vďačný.

lieky na oblbnutie, mne to pomaha

to vysvetluje vela, ale ze ti to pomaha by som teda nepovedal

Mňa by zaujímalo či to nemôže byť nejaký problém s nervami.

s nervami to nema nic.. to je psychika a podvedomie..

ja mam presne tento isty problem, v skole sa ma pytali ze ci ma doma biju alebo co ze ked sa furt lakam

Ja sa zas veľmi málo ľakám. Keď všetkých naokolo mykne, tak ja ani nežmurknem. Samozrejme, sú situácie, že sa laknem aj ja, ale to fakt sporadicky. To čo znamená?

A nepozeráš náhodou prilíš veľa hororov? V tvojom veku som už mal napozeranú peknú kôpku a moc to teda môjmu psychickému zdraviu neprospelo..

Výchova.

begbeee napísal:Výchova.

V akom zmysle?

Autokratická výchova. Dieťa je neustále kontrolované, nízka dôvera rodičov voči dieťaťu, vlastný názor dieťaťa nerešpektovaný...

mam priatelku taku. Laka sa stale na vsetko, uz mi to pomaly lezie na nervy

begbeee napísal:Autokratická výchova. Dieťa je neustále kontrolované, nízka dôvera rodičov voči dieťaťu, vlastný názor dieťaťa nerešpektovaný...

Môže tam byť taká spojitosť, vôbec by som sa nečudoval.

No neviem, tiež sa neraz takých vecí zľaknem a žeby som mal v mladosti doma nejakú drezúru to sa nedá povedať.

aspoň za psychológom bych s tým išiel

vychova. ale v tom smere, ci sa doma riesi kazdy spadnuty spendlik ako hluk alebo nie.

V rodine to nebude, nie som kontrolovaný, doma celý deň s maminkou, nebili ma doma, mám doma pokoj. Ide o to, že ja sa nebojím hororov napríklad, ja sa zľaknem takých bežných vecí, ktoré nikoho iného nedesia. Idem okolo domu s agresívnym psom, idem okolo toho domu 1000x a vždy sa zľaknem.

Nejde o to, či ťa bili doma. Skôr to môže byť tým, že ťa doma príliš kontrolovali, báli sa o teba, nedovolili, aby si sa vystavoval takým vplyvom, ako je hluk a všeobecne situácie, ktoré by ťa prekvapili a mohol sa naľakať. Nie si na to zvyknutý. Ja som vyrastal s bratom, ktorý ma strašil na každom kroku. V noci mi vliezol pod posteľ a keď som otvoril oči, mal som jeho ksicht pred sebou, skryl sa za sedačku a s maskou na tvári na mňa vyskočil a podobné situácie a postupne som si na to zvykol. Teraz, keď na mňa niekto vyskočí, tak pohoda, nezľaknem sa.

Erickk napísal:ja sa nebojím hororov napríklad

možno sleduješ také, ktoré nie sú založené na prekvapivých zvratoch, ale skôr na mrazivej atmosfére, kedy čakáš, že niečo príde..
ale na konkrétne sa ma nepýtaj, nie som odborník

V neposlednom rade svoju vlastnú výchovu nedokážeš kriticky zhodnotiť.