Asi tam chcel pocut spievat Peter Bic Projekt alebo Kirsnerku.

No ja som to zapol vecer, ked tam uz len daki divni tanecnici boli a daky superstaristi, takze co bolo dovtedy neviem, ale toto som postrehol potom na dvojke. Takze ak tam bolo to co tvrdi hughito, tak ok, ale ako vravim, toto som neskor postrehol ja a veru prislo mi to tam trochu odveci .

Tak to už muselo byť čosi iné, nie oficiálna akcia. Tá prebiehala okolo obeda.

k zaveru, podla mojho nazoru by SNP nemal byt statny sviatok, kedze dost polarizuje spolocnost mal by zostat maximalne pametnym dnom.

aj vdaka snp nas vitazne mocnosti uznali ako sucasti vitazov, nie len vdaka 1cs zboru...

to uz by si mal zrusit aj ukoncenie vojny ako sviatok nie?

imho blbost, snp ma pravo byt sviatok a som rad ze je, ucta k tym co skutocne bojovali je aspon zachovana!!!

ako to je uhol pohladu, beriem. kazdopadne to beriem ako sucastou kampane, ze to co sa stalo, tak aj bolo a je to pravda.

Ono tá polarizácia mi príde už dosť nadhodnocovaná. Samozrejme, na odbornej (ale aj inej úrovni) sa môžu viesť stále polemiky a netvrdím, že všetko je jasné a konečné (ani nebude a nemôže byť). Ale mám pocit, že už je to taký folklór. Drvivá väčšina historickej obce má v základných veciach jasno a aj väčšina ľudí nemá mať prečo problém so SNP. V podstate len isté skupiny nacionalistov, zopár neofašistov a neonacistov má stále nejaký problém. Taký je môj pohľad.

tiez to tak vidim... za posledne roky co sa amaterky venujem historii a reenactmentu a hlbsie som nahliadol do historie 2 svetovej sa zacinaju resp vynaraju nove pravdy, nove skutocnosti, 4 druhy roznych "pravdivych" faktov na jednu udalost a zacinaju sa rozoberat veci ktore boli doteraz jasne...

mne je celkom jasne ze su aj historickych analoch este klamstva resp nepravdy ci polopravdy a ze je v trezoroch toho este vela na spravne objasnenie veci, ale niektore danosti su proste nemenne...

tiez mi pride nazor ze snp bola zrada naroda, ze to bol komunisticky puc alebo nejake taketo podobne dristy uplne nezmyselne az zcestne!!!

dnes zijeme v "dekomkratickom" svete a nas pohlad na snp nemoze byt nikdy taky aky by bol v danom obdobi...

nechcem obhajovat komunistov, tisic krat som to pisal, no slovensko, resp obcania povacsine mali nepriatela nemecko, tento stav totiz nebol dobrovolny a zvoleny z ludu, a kto nesiel s nemcami bol nepriatel statu, mozno to treba chapat tak ze sa ludia postavili proti nepriatelovi, to ze sme sa potom dostali pod nadvladu rusov samozrejme vyhra nebola, no da sa nato pozriet aj tak ze sme jednoducho chceli ulahcit ci pripravit cestu 1. ceskoslovenskemu zboru ktory ako vsetci vieme postupoval z tazkych bojov na uzemie slovenska a bojoval na strane rkka

riťohlav: ta dúfam, že 7-bolestná panna Mária (15.9.) nepolarizuje spoločnosť.. katolík som už dávno neni, ale robiť by som vtedy aj tak nechcel a to platí pre všetky sviatky rovnako..

uf zase to skatulkovanie tiez nie som katolik a co teraz ?

no nič, neoslavuj katolícke sviatky, ja tiež moc nie, ale ani by som nebol za ich rušenie.. teraz 15-teho nebudeš rád za predĺžený víkend?
zu dem Thema: //autoeditácia príspevku (30 Sep 2014, 22:06)
http://blackblog.sk/recenzia-partizani-na-slovensku/

hughito napísal:Snaha o samostatnosť neexistovala oficiálne až do roku 1938 ani u politickej špičky (a aj potom to presadzovala len menšinová časť radikálov). Je zložitejší problém, ale nemyslím si, že je to nutné tu rozoberať do detailov. Platí však, že každopádne túto myšlienku podporovala a presadzovala výrazná menšina "národa," preto sú tvoje závery o vyvrcholení snáh slovenského národa odtrhnuté od reality.

Toto bol len pokus o spochybnenie narodnych ambicii vlastnych kazdemu narodu - samospravne postavenie a samostatnost, vychadzajuci z tvojich proti-narodnych nazorov .. bez ohladu na to ci narod naozaj chcel ci nechcel samostatnost. Na nom ti nakoniec nezalezi, vyuzivas len historicky komplikovane postavenie a situaciu Slovakov k polemizovaniu nad tym ci vobec slovensky narod mal zaujem o vlastny stat a suverenitu. Naopak SNP, pretoze ide z tvojho pohladu o 'ideologicky korektny' cin, nemas problem oznacit za "narodne", bez ohladu na rozsah podpory obyvatelstva.

Dve veci - toto je už inak postavená otázka, že ako sa bolo treba zachovať 13., resp. 14. marca. Druhá vec - žiadne reálne rozdelenie nehrozilo, to už dnes vieme - samozrejme však, že vtedy to politická špička a obyčajní ľudia nemohli tušiť. Ale ak s tým dodnes niekto operuje (a ako vidíš aj sám na sebe, tak áno), tak je to už proste demagógia.

Demagogia je prave hodnotenie historie z dnesneho pohladu a nie ocami tych, ktori tymto udalostiam bezprostredne celili. okrekm toho .. "o nehrozeni rozdelenia", ktoru tu bez podlozenia zdrojmi uvadzas ako fakt, moze byt logicky tiez nanajvys v rovine predpokladu - kedze slovesnky stat vznikol.

môžeme na základe viacerých faktov predpokladať, čo by sa stalo. Keďže však bol Slovenský štát oficiálnym spojencom ríše, nevznikli priame plány, ktoré by sa zaoberali jeho osudom aj po vojne. V tomto zmysle napr. Poliaci alebo Česi sa majú oveľa viac o čo oprieť, dokonca aj o prax (Poľsko). Čiže áno, dá sa konštatovať, že vieme, akým smeroval by sa vyvíjal osud Slovenska a Slovákov, ale nemôžeme tvrdiť, že to vieme priamo na nás vzhľadom na existujúce dokumenty detailne opísať.

Tuto hru na predpoklady mozem hrat aj ja, na zaklade viacerych faktov, ako dobre vztahy Slovenska a Slovakov s Nemcami a rasovy profil vacsiny obyvatelstva, mozem predpokladat zaclenenie do povojnoveho spolocenstva narodov Novej Europy.

hughito napísal:K tvojej nezmyselnej poznámke o tom, prečo by MNE mala vadiť germanizácia (aká, veď podľa teba sa nič také diať nemalo zrejme) sa netreba vyjadrovať.

Z clanku na beo.sk, „slovenské národne povstanie“, hoci najviac sa k nemu paradoxne hlásia tí, v ktorých slovnej zásobe sa slová ako „Slovensko“ alebo „národ“ jednoducho nenachádzajú.

Toto bol len pokus o spochybnenie narodnych ambicii vlastnych kazdemu narodu - samospravne postavenie a samostatnost, vychadzajuci z tvojich proti-narodnych nazorov .. bez ohladu na to ci narod naozaj chcel ci nechcel samostatnost. Na nom ti nakoniec nezalezi, vyuzivas len historicky komplikovane postavenie a situaciu Slovakov k polemizovaniu nad tym ci vobec slovensky narod mal zaujem o vlastny stat a suverenitu. Naopak SNP, pretoze ide z tvojho pohladu o 'ideologicky korektny' cin, nemas problem oznacit za "narodne", bez ohladu na rozsah podpory obyvatelstva.

Tak nemáme poruke nejaké prieskumy dobovej mienky. Máme poruke akurát volebné výsledky HSĽS, avšak tá nikdy samostatnosť nepožadovala - čiže platí to, čo som napísal.

Demagogia je prave hodnotenie historie z dnesneho pohladu a nie ocami tych, ktori tymto udalostiam bezprostredne celili. okrekm toho .. "o nehrozeni rozdelenia", ktoru tu bez podlozenia zdrojmi uvadzas ako fakt, moze byt logicky tiez nanajvys v rovine predpokladu - kedze slovesnky stat vznikol.

To nie je žiadna demagógia - demagógia je to zo strany tých, čo tento argument používajú aj DNES, pričom poznajú dokumenty. Avšak, je možnosť, že ich ani nepoznajú - k takým sa škoda vyjadrovať.

Tuto hru na predpoklady mozem hrat aj ja, na zaklade viacerych faktov, ako dobre vztahy Slovenska a Slovakov s Nemcami a rasovy profil vacsiny obyvatelstva, mozem predpokladat zaclenenie do povojnoveho spolocenstva narodov Novej Europy.

Časť obyvateľstva - určite nie štát ako celok. Načo by sa Nemci po vyhrate vojne pohrávali s nejakým Slovenskom a Slovákmi - to mu ani sám neveríš. Ríša by obsiahla všetko - aj tú ušetrenú, rasovo vhodnú čast obyvateľstva.

Ja SNP vnímam ako nejaký dobový akt, ktorý dobovo za niečo bojoval - a dobovo to považujem za správne a vhodné podporenia.

Zástancovia a ospevovači vojnového slovenského štátu...

ako môžete zľahčovať a relativizovať totalitný štát, vládu jednej strany, HSĽS, ktorá presadzovala fašistickú moc, tvrdo potláčala slobody, zastrašovala a posielala na smrť najmä politických protivníkov (trest smrti za protištátnu činnosť) a všetko podriaďovala ríšskemu právnemu systému, hospodárskym záujmom Nemecka a preberala norimberské zákony ako na páse. Vyzdvihujete tu hospodársky rast, samozrejme, že hospodársky rast bol výrazný, keďže bola výnimočná situácia, vojna, drancovanie nepohodlného obyvateľstva, vyvlastňovanie, drancovanie okupovaných území, zničená alebo ochromená infraštruktúra v okolitých predtým prosperujúcich krajinách,... Čechy, Morava, Poľsko, predtým fungujúce a potom totálne zbedačené a zabrzdené v samostatnom hospodárskom vývoji, nefungujúce zásobovanie, zámerne... Tak potom samozrejme Slovensko, aj keď poriadne ohryzené, mohlo byť "hospodárskou hviezdou", keďže bolo spojencom Nemeckej ríše a keď slovenskí muži si mohli zarobiť v nemeckých zbrojovkách a továrňach, keďže nemeckí muži bojovali za tretiu ríšu na frontoch, tak v takejto výnimočnej situácii rodiny doma na Slovensku si takto prilepšovali, i keď nebolo i napriek tomu med lízať v tej dobe. Oproti tomu však v Protektoráte Čechy a Morava bolo hospodárstvo ochromené a bežní ľudia boli na tom zle, nebol dostatok potravín od začiatku založenia Protektorátu, bol tam prídelový systém na potraviny. Opak bol na Slovensku, čo sa týka zásobovania a rozvoja infraštruktúry, keďže tam nebolo žiadne zámerné hospodárske embargo, práve naopak. Mám šťastie, že pochádzam z česko-slovenskej rodiny, mám toto obdobie 2. sv. vojny v zázemí priamo sprostredkované, ako vtedy moji starí rodičia žili. Moravskí starí rodičia (ročníky 1918 a 1924) žili v Protektoráte Čechy a Morava a museli doslova bojovať o prežitie, nebola práca, výroba bola obmedzená alebo zrušená, nemohli vycestovať, slobodne sa pohybovať po meste, hladovali, zo Slovenska sa načierno pašovali veľmi predražené potraviny..., no a na Slovensku žili druhí moji starí rodičia (ročníky 1913 a 1919), dedo pracoval v Nemecku, chodieval na týždňovky, týždeň pracoval, týždeň doma, cez vojnu sa nezobrali, jednoducho nebola až taká vhodná doba na vydaj a na ženenie sa, neistá, ako mi to moji slovenskí starí rodičia vysvetľovali, žili v strachu, čo bude, zobrali sa až po vojne. A až po vojne mali deti, prečo by to asi robili? Ak by sa mali skutočne dobre, tak by sa bez problémov zobrali a mali vlastné deti, nie? Jednoducho, podľa toho, čo mi moji slovenskí starí rodičia hovorili, bol vtedy prísny ľudácky režim, ktorý dosť zastrašoval a dookola ešte k tomu zúrila vojna a vtedy veľa mladých ľudí, čo boli rúči akurát na vydaj počas vojny to odložili na neskôr. Takže moja babka sa vydávala už ako stará dievka , v roku 1947. Čiže, nerozumiem, prečo sa obhajuje tá strašná vojnová doba a vojnová Slovenská republika, aj keď Slovensko bolo v tej dobe v zázemí, ale aj tak ľudia žili v strachu a ten ľudácky systém ich veľmi obmedzoval. Obaja moji starí rodičia zo Slovenska boli bohatí sedliaci, a čo je ešte zaujímavé, tak môj dedo bol aj v SNP s presvedčenia, že bojuje za dobrú vec, proti totalitnému ľudáckemu režimu a pritom antikomunista ako repa , a čo je úplne smiešne, komunisti mu dali za účasť v SNP vyznamenanie, ktoré ale on odmietol. Neuznával ani jednu a ani druhú propagandu, vždy hovorieval, každý si z tých politikov len vyberá to, čo sa mu do jeho programu a propagandy hodí. Hovoril, že sa narodil v Rakúsko-Uhorsku, prežil čechoslovakistov, fašistov, komunistov a umrel v postkomunistickej dobe. Šialené 20.te storočie... exprimenty na ľudoch... uff.

Taane_Mahuta napísal:ako môžete zľahčovať a relativizovať totalitný štát, vládu jednej strany, HSĽS, ktorá presadzovala fašistickú moc, tvrdo potláčala slobody, zastrašovala a posielala na smrť najmä politických protivníkov (trest smrti za protištátnu činnosť) a všetko podriaďovala ríšskemu právnemu systému, hospodárskym záujmom Nemecka a preberala norimberské zákony ako na páse.

• Politika mäkkej ruky voči odporcom
  
  Príčiny pokusu o štátny prevrat, ktorý sa v komunistickej propagande tak často označuje ako „Slovenské národné povstanie“, ležia hlbšie v politike Slovenskej republiky. Režim tohto štátu bol totiž voči všetkým skupinám odporcov veľmi mierny, zvlášť keď uvážime obdobie druhej svetovej vojny.
  
  Napríklad, hoci polícia rozbila prvé štyri ilegálne vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), známi komunisti sa stretávali dokonca s vrcholnými predstaviteľmi SR. Ladislav Novomeský, popredný komunista, bol v pravidelnom styku s ministrom vnútra Alexandrom (Šaňom) Machom. 22. septembra 1941 sa dokonca v kaviarni Luxor v Bratislave skontaktoval s poslancami Slovenského snemu, kde ich prosil, aby držali prezidenta Dr. Jozefa Tisa pri moci a zabránili jeho abdikácii. Od roku 1942 stál na čele protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB) Novomeského bratranec, Dr. Pavol Príkopa.
  
  Na Slovensku dovtedy nebol nikto popravený, zatiaľ čo v demokratickom a neutrálnom Švajčiarsku neváhali počas vojny popraviť 33 ľudí, ktorí odporovali oficiálnej politike štátu.
  
  Minister vnútra Šaňo Mach rezolútne vyhlásil: „Nedopustím tu také pomery, aby si pokojný občan každú noc líhal v obavách, že ho odvlečú do neznáma, ako sa to robí už vyše dvadsať rokov v tom raji, ktorý sľubujú i nám.“ Keď mu vyčítali, že neodpláca centralistom ich vlastnou mincou, teda že s nimi nezachádza tak, ako oni zachádzali s ľudákmi do roku 1938, Mach zvykol odpovedať: „Nie, neurobím to. My im musíme ukázať, že vieme odpúšťať a že im ponúkame ruku k spolupráci bez akýchkoľvek zadných úmyslov. Ich dôveru si získame len vtedy, keď budeme voči nim takí štedrí, ako voči svojim a keď možno, aj štedrejší.“

Mohol by si poskytnúť zdroj vyvracajúci vyššie spomínané informácie, hlavne zvýraznený text?

Vyzdvihujete tu hospodársky rast, samozrejme, že hospodársky rast bol výrazný, keďže bola výnimočná situácia, vojna, drancovanie nepohodlného obyvateľstva, vyvlastňovanie, drancovanie okupovaných území, zničená alebo ochromená infraštruktúra v okolitých predtým prosperujúcich krajinách,... Čechy, Morava, Poľsko, predtým fungujúce a potom totálne zbedačené a zabrzdené v samostatnom hospodárskom vývoji, nefungujúce zásobovanie, zámerne...

Ktoré územia drancovala prvá slovenská republika?

K niektorým sociálnym zmenám v Čechách a na Morave,

• Do konce března roku 1942 platil v Protektorátu standard sociální péče a sociálního pojištění zaniklé Československé republiky, který byl daleko pozadu za standardem Říše. Reinhard Heydrich proto připravil nařízení, které vstoupilo v platnost 1. dubna 1942. Invalidní, starobní a vdovské důchody se zvýšily o 75 procent.
  ...
  Téměř všechna odvětví sociálního pojištění v Protektorátu roku 1939, zděděná z československé republiky, vykazovala dávky, které svou výší naprosto neodpovídaly ani nižším mzdám a platům.
  ...
  Protektorát byl proto brzy po svém zřízení nucen provést v uvedeném směru pronikavé změny. Učinil tak řadou reforem, které byly provedeny v letech 1939-1944 ve všech odvětvích sociálního pojištění a které změnily tvářnost sociálního pojištění více nebo méně, v některých odvětvích dokonce od základu.
  ...
  Novou úpravou se přizpůsobovalo důchodové pojištění dělníků invalidnímu pojištění na ostatním říšském území. V praxi to znamenalo zvýšení invalidních důchodů o 28%, starobních důchodů přibližně o 30%, vdovských důchodů o 38% a sirotčích důchodů průměrně o 75%. Totéž zvýšení nastalo i v důchodovém pojištění horníků, ačkoliv zde se konečné přizpůsobení říšskému právu přenechalo na pozdější úpravu.
  ...
  Celkem čtyřmi reformami invalidního a starobního dělnického pojištění byly zvýšeny důchody invalidní a starobní o 235%, vdovské důchody o 270% a sirotčí důchody dokonce o 450% oproti stavu z roku 1939. V rámci reforem sociálního pojištění v Protektorátu let 1939-1943 bylo nejvíce citelné podstatné zvýšení peněžitých dávek ve všech odvětvích a tím přizpůsobení dávkám říšského pojištění, jakož i zvýšeným mzdám a cenám v Protektorátu.
  ...
  http://nassmer.blogspot.com/2012/04/pred-70-lety-byl-podstatne-navysen.html

Máš záznamy spochybňujúce tieto údaje?

Oproti tomu však v Protektoráte Čechy a Morava bolo hospodárstvo ochromené a bežní ľudia boli na tom zle, nebol dostatok potravín od začiatku založenia Protektorátu, bol tam prídelový systém na potraviny.
....
Moravskí starí rodičia (ročníky 1918 a 1924) žili v Protektoráte Čechy a Morava a museli doslova bojovať o prežitie, nebola práca, výroba bola obmedzená alebo zrušená, nemohli vycestovať, slobodne sa pohybovať po meste, hladovali, zo Slovenska sa načierno pašovali veľmi predražené potraviny...,

Prídelový systém bol všade, kde to situácia vyžadovala, takisto v Nemecku, alebo aj v takom Švajčiarsku.

• V předprotektorátním Česko-Slovensku představovala bytová otázka a otázka zaměstnanosti zásadní sociální problém.
  ...
  Von Neurath srazil nezaměstnanost v Čechách a na Moravě během krátké doby ze stavu 108.000 lidí bez zaměstnání (stav k 25. 3. 1939, podle jiných zdrojů 92.849 resp. 90.975 ke konci března 1939) na 57.000 v květnu 1939 a pak na 16.912 v červnu 1939 a o měsíc později na úplné minimum, vše v době, kdy se okleštěný stát ještě zcela nevzpamatoval ze ztrát pracovních míst v odstoupených územích (státních zaměstnanců a těch, kteří dobrovolně odešli), ke kterým přibyli nezaměstnaní z řad vyhnaných Čechů ze Slovenska.
  ...
  Postavení Čechů pracujících v říši tehdy i později, v době nuceného pracovního nasazení, což je velmi málo známo, bylo prakticky totožné s podmínkami říšských Němců: stejná délka dovolené, stejné svobodné trávení volného času, dostávali i stejné potravinové lístky a další příděly jako Němci.
  ...
  Nábor českých pracovníků usnadnil fakt, že v Německu byly platy v průměru třikrát vyšší než Protektorátu (ostatně byly podstatně vyšší i za první republiky). Vypravovaly se celé zvláštní vlaky zájemců o práci v Německu. Několik týdně. Proti české politice potlačování nezaměstnanosti za druhé republiky to byl ohromný rozdíl, ta se zmohla jen na nabídku prací v zemědělství za minimální mzdu. O rok později Němci v protektorátu zavedli všeobecnou podporu v nezaměstnanosti, která v českém státě dosud neexistovala.
  ...
  http://nassmer.blogspot.com/2009/03/nezamestnanost-co-nedokazalo-vyresit.html

Prídely Nemcov a Čechov v Protektoráte boli neskôr zrovnané na rovnakú úroveň Reinhardom Heydrichom.

Ak máš voči niečomu výhrady, môžeš poskytnúť štatistické údaje, pre porovnanie.

22. septembra 1941 sa dokonca v kaviarni Luxor v Bratislave skontaktoval s poslancami Slovenského snemu, kde ich prosil, aby držali prezidenta Dr. Jozefa Tisa pri moci a zabránili jeho abdikácii.

Nejaký zdroj?

To stretávanie a známosti sú známa vec, to vyplývalo z reálií Slovenska a medzivojnovej situácie - proste maličká krajina, všetci sa poznali, ľudáci a komunisti spolu chodili na pivo a víno.

Na Slovensku dovtedy nebol nikto popravený

To je fakt, ale prečo sa dávajú od leta 44 ruky preč a všetko zvaľuje na Nemcov? Slovenské zložky (ako štát ako taký, resp. vláda, tak POHG) na tom majú svoj evidentný podiel viny. Naštuduj si napr. najnovšie Hruboňove práce:

http://www.martinus.sk/?uItem=195619

alebo chystanú:

https://scontent-cdg2-1.xx.fbcdn.net/hp ... e=56DD7BAA

Navyše o čom vypovedá ten počet popráv? Však to nikto netvrdí, že v rokoch 1939 - 1944 tu bol taký teror ako v Nemecku alebo ZSSR. Aj v Taliansku bolo v rokoch 1927 - 1940 "iba" 9 popráv, a? Dôležité je skôr to, kam sa tieto režimy (do akého stavu) prehupli.

Minister vnútra Šaňo Mach rezolútne vyhlásil: „Nedopustím tu také pomery, aby si pokojný občan každú noc líhal v obavách, že ho odvlečú do neznáma, ako sa to robí už vyše dvadsať rokov v tom raji, ktorý sľubujú i nám.“

Ale dopustil, ale dopustil.. načo bola Ilava? Presne toto sa dialo. Naštuduj si.

Máš záznamy spochybňujúce tieto údaje?

Tak toto je gól. Úplne ti uniká kontext týchto opatrení - tvoja tradičná metóda -poskytovať nejaké úryvky textov a citátov. Keby som nepísal na túto tému bakalársku prácu, tak sa možno ani neviem vyjadriť, ale každopádne ti odporúčam si čosi naštudovať napr. o postavení českých odborov v protektorárnom období. A vôbec obhajovať nejakým štýlom protektorát je dosť zvrátené.

Proste tvoj historický obzor sa rovná nule - teda článku na beo.sk a českému pochybnému reviozionistickému web nassmer. O ničom inom, zdá sa, nemáš zdanie. Selektívne vyberáš /teda tí autori, ktorých cituješ/ dáta a bez kontextu ich manipulatívne a demagogicky prezentuješ.

Kto si chce pozrieť seriózne zdroje k tejto téme odporúčam:

http://portaro.eu/huav/documents/90829

http://portaro.eu/huav/documents/325708

http://portaro.eu/huav/documents/86357

http://portaro.eu/huav/documents/144523

http://portaro.eu/huav/documents/340590

ďalej napr.
ČAPKA, František. Odbory v českých zemích v letech 1918 – 1948. Brno : Masarykova univerzita, 2008

alebo

HEUMOS, Peter. Protektorátne odbory a problém kolaborácie v zrkadle spisov Čestného súdu. In GLETTLER, Monika – LIPTÁK, Ľubomír – MÍŠKOVÁ, Alena. Nacionálno – socialistický systém vlády. Bratislava : AcademicElectronic Press, 2002

alebo

TAUCHEN, Jaromír. Pracovní právo v Protektorátu Čechy a Morava. In VOJÁČEK, Ladislav – SCHELLE, Karel – TAUCHEN, Jaromír et al. Vývoj soukromého práva na území českých zemí II. Brno : Masarykova univerzita, 2012

hughito napísal:Nejaký zdroj?

Malo by ísť o knihu Svedok čias od Pavla Čarnogurského.

• Správa o tom, že prezident Tiso sa vzdá svojho úradu, sa rozšírila veľmi rýchlo. Mala veľký ohlas. Aj medzi komunistami a hlavne medzi nimi. Laco Novomeský, vtedy šéfredaktor hlavného hospodárskeho časopisu Budovateľ, ma zavolal v kaviarni Luxor ku svojmu stolu a vzrušene mi hovoril: Počúvam, že v sneme robíte akciu, aby sa pán prezident Tiso vzdal úradu hlavy štátu. Preboha, ja, ako komunista vás veľmi prosím, zabráňte tomu. Veď kto príde na jeho miesto? Vy najlepšie viete, že Nemci chcú na jeho miesto dostať Vojtecha Tuku. A do ďalších funkcií Karola Murgaša, Rudolfa Strieženca, Otomara Kubalu, Krchňáka. A podobných. TO AKO BY STE VYDÁVALI NÁS KOMUNISTOV NA SMRŤ A NIELEN NÁS. LEBO JEDINE TISO NÁS DRŽÍ.

To stretávanie a známosti sú známa vec, to vyplývalo z reálií Slovenska a medzivojnovej situácie - proste maličká krajina, všetci sa poznali, ľudáci a komunisti spolu chodili na pivo a víno.
...
To je fakt, ale prečo sa dávajú od leta 44 ruky preč a všetko zvaľuje na Nemcov? Slovenské zložky (ako štát ako taký, resp. vláda, tak POHG) na tom majú svoj evidentný podiel viny
...
Navyše o čom vypovedá ten počet popráv? Však to nikto netvrdí, že v rokoch 1939 - 1944 tu bol taký teror ako v Nemecku alebo ZSSR. Aj v Taliansku bolo v rokoch 1927 - 1940 "iba" 9 popráv, a?

Je to v priamom rozpore s tým čo napísal Taane_Mahuta, na ktorého som reagoval.

Úplne ti uniká kontext týchto opatrení - tvoja tradičná metóda -poskytovať nejaké úryvky textov a citátov. Keby som nepísal na túto tému bakalársku prácu, tak sa možno ani neviem vyjadriť, ale každopádne ti odporúčam si čosi naštudovať napr. o postavení českých odborov v protektorárnom období. A vôbec obhajovať nejakým štýlom protektorát je dosť zvrátené.

Proste tvoj historický obzor sa rovná nule - teda článku na beo.sk a českému pochybnému reviozionistickému web nassmer. O ničom inom, zdá sa, nemáš zdanie. Selektívne vyberáš /teda tí autori, ktorých cituješ/ dáta a bez kontextu ich manipulatívne a demagogicky prezentuješ.

Čakal som takúto reakciu.

Tvoj "obšírny" historický obzor, ale opäť neposkytol žiadne konkrétne informácie, nič nedokázal jednoducho spochybniť alebo vyvrátiť a nič neuviedol do kontextu.

Čarnogurský ako zdroj.. no ako akceptujem to ako zdroj, v pohode, ale proste treba byť k tomu kritický. Je to dvojznačné: určite bol Tiso menším zlom, ako keby sa dostali k moci čisto radikáli - to je evidentné. Ale Tiso si pevne budoval svoju mocenskú pozíciu, čiže v tomto kontexte nebolo treba, aby za neho Novomeský musel orodovať. A konieckoncov, Mach bol tiež radikál a mal s ním dobré styky. V tomto je každopádne slovenské špecifikum.

Tvoj "obšírny" historický obzor, ale opäť neposkytol žiadne konkrétne informácie, nič nedokázal jednoducho spochybniť alebo vyvrátiť a nič neuviedol do kontextu.

Na konkrétne informácie si tu predsa ty. Ja tu podávam taký obraz, že ide o komplexnú problematiku a človek si musí čosi naštudovať, poznať pramene. Ale tak verím aj v zdravý rozum hojko užívateľov - hádam by nenaleteli na to, ako SUPER sa mali Česi v Protektáre.

V skratke - tie jednotlivé sociálne opatrenia nevyvraciam, ide ale o kontext a treba sa na to pozrieť komplexne v zmysle sociálnej demagógie a toho, že Protektorát bol obrovská fabrika pre Nemcov a ich expanzné záujmy. Vo všeobecnosti sa ale podmienky pracujúcich určite zhoršili.

hughito napísal:Ja tu podávam taký obraz, že ide o komplexnú problematiku a človek si musí čosi naštudovať, poznať pramene. Ale tak verím aj v zdravý rozum hojko užívateľov - hádam by nenaleteli na to, ako SUPER sa mali Česi v Protektáre.

Ide práve o životné podmienky v kontexte danej doby a v porovnaní s inými národmi.

Z článku „Národ na křižovatce dějin“ ktorý vyšiel pár dní pred koncom vojny,

• Byly svízele, byly nesnáze a byly i oběti – ale zatím, co všude okolo nás to vřelo a měnila se situace, byli jsme my všeho nejhoršího ušetřeni. Na všech úsecích veřejného a národního života se u nás v posledním pětiletí projevoval utěšený rozkvět a vzestup – připomeňme si jen důležitý úsek vzestupu porodnosti. Rostli jsme početně, zatím co jinde národů ubývalo právě ztrátami válečnými i poklesem porodnosti. Provedeny byly úpravy v oboru sociálního pojištění zemědělců i řemeslníků když bylo náležitě postaráno o dělnictvo. Přes všechna omezení vynucená válkou, žili jsme si poměrně dobře, rozhodně lépe než ostatní národové v Evropě!
  ...
  Dnes žijeme v ukrutné válce a proto nás Čechy především zajímá dosavadní bilance 15. března 1939. Děláme-li tuto bilanci srovnáním s osudem jiných zemí, ať už jakkoli do války stržených, shledáme, že je lepší než snad všude jinde. Žili jsme přece přes všecky potíže v Protektorátu stále mnohem „mírověji“ než v Anglii, Sovětech, USA, Francii, Japonsku, zemích balkánských, Itálii atd., ba dokonce i než v samotném Německu. Po žádné stránce nedají se srovnati oběti jakéhokoliv druhu s odříkáními a útrapami národů ostatních, někdy i neutrální ciziny. Jsme až dosud národem, který za tohoto strašného zemětřesení válečného, jež jako vichřice hubí životy, majetky, přírodu i civilizaci, má rozhodně bilanci takřka nejaktivnější.“
  
  http://nassmer.blogspot.com/2008/12/ili-jsme-si-lpe-ne-ostatn-nrodov-v.html

V skratke - tie jednotlivé sociálne opatrenia nevyvraciam, ide ale o kontext a treba sa na to pozrieť komplexne v zmysle sociálnej demagógie a toho, že Protektorát bol obrovská fabrika pre Nemcov a ich expanzné záujmy. Vo všeobecnosti sa ale podmienky pracujúcich určite zhoršili.

Čo je to sociálna demagógia?

Podmienky pracujúcich odpovedali dobe, vojnovému stavu v Európe a ako je dokladované neboli neporovnateľné s tými v samotnom Nemecku.

Tak tá politika cukru a biča je známa.

Treba si uvedomiť, že Nemci potrebovali v týchto krajinách hlavne pokoj, kvôli vojnovej výrobe. Preto sa nájdu popri očividných negatívach aj isté akože pozitívne sociálne opatrenia - napr. aj za Heydricha boli takéto prípady, rozdávanie topánok a pod.

Ak však ide o celý kontext, tak odborové a pracovné práva boli popreté, pracovný čas sa zvýšil a akýkoľvek odpor bol brutálne trestaný, nevraviac o tej perspektíve, keby Nemci vyhrali vojnu. Preto je takéto selektívne vyťahovanie faktov vytrhnutých z kontextu demagógiou, a sociálnou preto, lebo sa dotýkala tejto oblasti.