tak to potom prekopiruj a pozriem sa na to

https://www.facebook.com/groups/5458335 ... 270664793/

Fakt?

...takže má byť správne aj idem do Hlohoveca?...

Nie, "o" tam pchaju Cesi, spravne sa vynechava

http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=360

Ale "zo Zvolena" je správne, nie "zo Zvolna". kde je rozdiel oproti Hlohovcu? Iba v tom, že jedno je dvoj, a druhé trojslabičné?

zalezi na tom, ako je to zapisane v slovnikoch...

v pripade G sin. ide o tieto tvary:

(do) Ruzomberka
(do) Hlohovca
(do) Zvolena

Ružomberoka?? Však to nejde ani napísať nieto ešte vysloviť!

...super, riesime to od maja

Nedávno som sa hádal s kamarátkou za "raz toľko" a "dva krát toľko".

Príklad, Jožo má výplatu 1000€, Fero má raz toľko, Maťo má dva krát toľko.

...ona tvrdila, Fero aj Maťo majú 2000, ja som tvrdil, že Fero má 1000 a iba Maťo má 2000.

Kto má pravdu? "Raz toľko" sa mi zdá ako pekná kravina pre vyjadrenie dvojnásobku, ale používa to asi fakt väčšina ľudí, čiže hovorovo to tak asi je, ale logicky ani "gramaticky" (?) to moc zmysel nedáva.

To máš asi podobné ako so slovným spojením, ktoré sa spomínalo na matematike a angličtine..
"Nikto nemá domácu úlohu."
Ty to chápeš, že naozaj nikto nemá domácu úlohu, ale logicky podľa tejto vety by mali mať domácu úlohu všetci (žiadny žiak v triede nie je taký, ktorý by nemal domácu úlohu).

Čo vraví logika a ako je to zaužívané v bežnej reči..

jedna vec je to, ze s gramatikou to nema nic spolocne, spada to skor pod semantiku a sociolingvistiku, a druha, ta podstatnejsia vec, je to, ze nie vsetko, co sa pouziva, je aj spravne... spravne je pochopitelne "dvakrat tolko"

"Nikto nemá domácu úlohu." v slovencine bude znamenat, ze skutocne nikto nema, kedze slovencina dvojity zapor nepozna a v anglictine je to skor zle pouzity tvar, ktory by sa nemal vyskytovat. Z pohladu zapisu do matematiky a dvojitej negacie ide skor o nepresnost vyjadrenia zapisu z pohladu pouzitych slov, nez realne matematicke vyjadrenie. Ci?

Toho Ruzomberoka fakt riesite od maja? Ako pise kalap, aj sa to zle vyslovuje a okrem preklepov som sa nestretol, aby to niekto naschval tak pisal.
V tomto pripade ide asi o zvukomalebnost jazyka, lebo z pohladu poctu slabik by mal platit tvar 'Ruzomberoka', ak plati Zvolena a opacne, Zvolna ak plati Ruzomberka.
Slovo Zvolen je vsak dvojslabicne v tvare 3-3, Ruzomberok stvor 2-3-2-3; v tvare sklonovania Zvolena je uz v tvare 3-2-2, Ruzomberka 2-3-3-2 a v pripade Ruzomberoka sa pocet slabik zvysuje na pat 2-3-2-2-2. Avsak tvar 'Zvolna' by bol 4-2 a dlzka slabiky nejde cez jazyk.

slovencina dvojity zapor nepozna? ako to, ze je potom gramatikalizovany? ved hore mas priklady a napisem Ti ich sem, kolko len chces "Nikto nemá domácu úlohu." znamena, ze sa nenajde ani jeden clovek v triede, ktory by ju mal

z podhladu poctu slabik sa tieto veci takto neposudzuju, pri sklonovani mozu slabiky pribudat aj ubudat... samotne Tvoje zapisy tvarov su tiez v poriadku, napriklad taky "parašutista" bude mat zapis 2-2-2-3-2, no a ked sme pri patvare "Zvolna", napadne ma ihned slovo "zvoľna", ktore je uplne v poriadku a deli sa rovnako... takze - ako spominam vyssie - jedina vec, ktora toto riesi, je slovnik a zapis v nom

Tak zase v BA/TN/okolie by povedali "zvolna" vzdy, tam to musia poznat Na druhej strane "zvoľna" je nesklonne. Bude to zrejme len o zvuku a ako to ide cez jazyk a ako sa to uzakonilo.
Slovencina dvojity zapor nepozna vo forme ako anglictina, zaporov mozes mat kolko len chces a veta ma stale presny vyznam ako slova v nej, maximalne sa tym dosiahne vacsi doraz.
Keby slovencina rozlisovala dvojity zapor, tak by to z pohladu matematiky znamenalo, ze "nikto nema" - " vsetci maju" ako spominal brm. Pricom to tak nie je. Nikto nema = ani jeden nema, resp. 0 ludi ma.

opat - rovnako, ako nie je podstatne, kolko obsahuje slovo slabik a kolko ma ktora slabika hlasok, je nepodstatne aj to, ci to slovo je alebo nie je nesklonne... v ramci vyslovnosti je to uplne nepodstatne a ziadny odbor sa takymto a ani vyssieuvedenym sposobom posudzovania nezaobera... ale podotkol si spravne, ze je to iba o zvuku a vyslovnosti, tymto sa zaobera fonetika a ide o presne tento pripad, nic ine... tam sa uz napriklad riesi aj spajanie spoluhlasok ako v tomto pripade...

opakujem - pojem "dvojity zapor" slovencina pozna, kedze je gramatikalizovany a zdoraznuje sa nim negacia... podobne ako dvojity vetny zapor slovies, ktory ale funguje inak a zaporny vyznam rusi, napr. "Nemozno nepoznamenat, ze...", a este krajsie to vidno v pripade takzvanych litotesov, napr. "Nemozes neist!"

snad si rozumieme

ja robím často preklepy, keď chcem niečo rýchlo napísať, prípadne nepoužívam diakritiku, keď píšem z mobilu, ale tvrdky ma vždy zdvihnú zo stoličky môj brácho je v tom excelentný, ten mi hocikedy napíše "prýď na pivo", debylní šéf a pod - pomaly všetky i/y naopak ešteže som v škole bol ten lepší...

Adrián je domáceho alebo cudzieho pôvodu?
(Teda rozdelenie na slabiky je "Ad-ri-án" alebo "Ad-rián"?)

A-dri-án nie?

grim: zakladne pravidlo - pri deleni nemoze zostat samohlaska samotna a druhe pravidlo - dvojhlasky sa nerozdeluju

...čo je správne hlohovský alebo hlohovecký?...