Netyka sa ma to, ale rozpravali sme sa o tejto teme s kamosmi a je to celkom zaujimave, tak ma napadlo, ze tu o tom zalozim temu.

Co by ste robili, kebyze mate vztah, mate napr. mladsiu partnerku, ktora este studuje a vy ste skoncili skolu a dostali ste lukrativnu ponuku na zamestnanie v celosvetovo znamej firme, ktora sa jednoducho neodmieta. Hacik by bol v tom, ze by ste museli ist pracovat do zahranicia, napr. do Nemecka, Francuzska .. to je jedno kde, ale niekde v zahranici. Ako by ste riesili tuto situaciu ? Myslite si, ze by sa dalo fungovat aj takto na dialku, kym by povedzme partnerka nedostudovala (aj keby mala pred sebou este napr. 2-3 roky studia?), ze by potom prisla za vami ?

Alebo este zapeklitejsia situacia, keby partnerka nechcela ist do toho zahranicia s vami, lebo napr. nevie jazyk, alebo by mala na Slovensku uz nejaku pracu, s ktorou by bola spokojna. Co by ste uprednostnili ? Pracu vasich snov alebo partnerku ? Alebo by ste to dokazali nejak vyriesit aby boli obe strany spokojne ?

Dalo by sa fungovať aj na diaľku. Môj kolega pracoval v UK, jeho priateľka študovala, po zimnom semestri prišla za ním na mesiac, po letnom tam pracovala. On ju navštevoval keď nemohla prísť za ním a takto fungovali vyše dvoch rokov. Stále sú spolu, už manželia, rodičia. Ak po práci túžiš a napĺňala by ťa, tak musíš niečo obetovať. Buď ten vzťah vydrží, alebo nie. Keď ty niesi šťastný, nemôžeš robiť šťastným niekoho iného.
Takúto situáciu som zažil aj ja, keď som po pol roku vzťahu dostal lukratívnu ponuku odísť pracovať na jachtu do Španielska za pekný peniaz. Mal som tam byť vyše roka, možno aj viac a rozhodoval som sa medzi prácou a vzťahom. Zobral som prácu, vzťah by mohol fungovať aj na diaľku, ale práca nie.

Vela zalezi od dohody vo vztahu, osobne si to viem predstavit iba tak, zeby sme nasli spolocny kompromis a dohodli sa ako dlho tak budeme fungovat...stanovit si istu dobu, s tym, ze trebars po 2 rokoch zijeme spolu ci uz tu alebo tam.
Keby to malo byt stylom, ze jeden ide prec do Nemecka s tym, ze tam chce ostat na dobu xy rokov, a nevie co a jak, tak by som do toho nesiel...necakal by som asi.

Vztahy na dialku su skor vynimka ak funguju. Este tak ze o rok dokonci skolu a pride.

Inak, no zalezi to od dohody dvoch... a co znamena ze ponuka ktora sa neodmieta.

Nikdy by som sa nevzdal takejto ponuky kvôli partnerovi.

Lukratívnej pracovnej ponuky by som sa dokázal vzdať iba ak by som bol už ženatý.

muselo by ist od dlhodoby a stabilny vztah, aby som na nu cakal. lebo ponuku by som bral tak ci tak.
a vlastne to je aktualne moj problem. som pripaveny za lukrativnou ponukou odist kamkolvek, no ak by som bol na zaciatku vztahu musel by som ho skoncit, ak by ona nemohla ist so mnou

Mam pocit ze ludia co hovoria ze by obetovali vztah kvoli lukrativnej ponuke su nezadani

Ja by som sa napriklad nevzdal vztahu kvoli praci.
Vztah je u mna na prvom mieste.

hmm, no ja som odisiel za pracou s tym ze polovicka dorazi za 2-3 mesiace. prisla po osmych. kedze az tak daleko to nebolo tak sme sa vidavali raz za 2-3 tyzdne. teraz sa uz vraciat nechce a citi sa tu velmi dobre.

odist za pracou a nechat frajerku doma, nieje az tak tazke. tazke je najst si kamaratov, znamych atd. v zahranici vam chybaju vsetci, co s volnym casom ak nejaky je. atd...

Bral by som pracu, ale s tym, ze by to bolo na dobu urcitu, napr. max na rok a potom by ona prisla za mnou, alebo ja naspat (teda by som si brutalne zarobil a vratil sa).

na co su ti je praca, peniaze ked sa potom vratis (nazvem to) domov a nemas sa tam s kym tesit, pretoze partnera mas daleko.
chvilu sa tak vydrzat samozrejme da, aj vztah tak moze vydrzat ale iba urcity cas.

v zavislosti od intezity a hlbky vztahu by som uprednostil skor partnera pred pracou, samozrejme keby vztah nejakym spobom "nemal buducnost" tak pracu.

samozrejme idealny pripad je odist spolu a uz sa nevratit

takze praca je dobra len na prijem? neuvazujete aj nad takou moznostou, ze praca moze byt prijemne sa hranie 8 hodin denne? (brutalna vacsina ludi si takuto pracu nenajde ale ludia co ano su prakticky predurceny na uspech)

1. prijať ponuku, partnerku nechať doma a stanoviť si termín do kedy toto riešenie bude fungovať a kto sa presťahuje po tomto termíne.
RIZIKO: Budeš čakať 3 roky, vídať sa raz za uhorský rok a nakoniec cukne a rozídete sa.
BENEFIT: Ovca celá aj vlk sýty.

2. neprijať ponuku
RIZIKO: Šanca sa už NIKDY nemusí opakovať a/alebo sa aj tak rozídete.
BENEFIT: Normálny, zdravý partnerský vzťah, ktorý (možno) pretrvá veky a z dilemy zostane len šedá spomienka.

Do tej 30-tky, by mohla byť odpoveď kariéra, ale potom je to už zložitejšie.
Osobne si nemyslím, že práca/maximalizácia príjmov je všeobecný recept na šťastie. Už po 30-ke mnohým chýba partner, chýbajú im deti a majú pocit, že im niečo uniká. Byť celoživotne sám niekedy v 50-ke musí byť ukrutná muka. Preto ľudia veľa chlastú.

Nuz peniaze su bohuzial vzdy dolezite. Jasne ze zavisi od veku, ale tipujem ze tu na fore je drtiva vacsina ludi 20tnikov, pripadne tesne pred 30.

Cerstvy priklad z mojej prace. Kolegovia, ktori maju plat cca 1200 eur dostali ponuku ist robit na jeden zahranicny projekt do uplnej prdele daleko, mimo Europy, s tym, ze k tomuto platu dostanu este dalsich 3000 eur bonus. Na cca 6-9 mesiacov.
Kazdy mesiac letenka domov hradena firmou, na 5 dni. Cize realne ti ludia budu dostavat cca 3900 eur v cistom a z mesiaca budu 5 dni doma. Podla mna uplne v pohode, hned by som to bral. A aj ti co tam idu, tak vacsina priatelky ma.

6 az 9 mesiacov a mesacne 5 dni doma za 4000 eur nemoze robit vacsine ludi problem. Prirovnal by som to k studiu na vysokej skole na opacnej strane Slovenska alebo Ceska s velmi stedrou odmenou k tomu.

za takych okolnosti by aj ten vztah prichadzal do uvahy