V poslednej dobe mam velmi zlu naladu ,vztah ktory som budoval 5 rokov mi krachol tesne pred letom ,kamarati sa pomalicky so svojimi dlhorocnymi priatelkami zacinaju zenit ,kamaratky ,velmi dobre kamaratky zrazu ostavaju tehotne a tesia sa z toho ,no ja mam pocit ze som zmeskal to najlepsie obdobie v ramci budovania vztahu a vsetci v mojom okoli maju usporiadany zivot ,mam dobre platenu pracu ,mam aj priatelku od leta ,no mam zly pocit ze dievcatu len ublizim casom pretoze to proste tak necitim ,no neviem to nejako vstrebat ,stale sa citim sam a neviem co so mnou dalej bude ,vsetky zeny o ktore som kedy mal zaujem su bud uz zadane ,vydate alebo maju uz aj potomstvo ,co je myslim dost cudne nakolko len atakujem vek 26 roko zachvilu ,stava sa aj Vam ze sa obcas zamyslite nad tym ako ten cas strasne leti ? Normalne zacinam byt z toho frustrovany a nestastny ,blizia sa vianoce ,silvester a tak a ja zacinam aktivne rozmyslat s kym tieto sviatky stravim ,zil som s byvalou sam v byte ,po rozchode som sa odstahoval naspat domov ,citim sa ako keby som klesol par rokov naspat kedze mam vo vedlajsej izbe rodicov , existuje nejaky klub ludi co sa takto opustaju ? je to cisto len tema na zamyslenie ,skuste vyjadrit svoje podobne pocity ak sa Vam teda niekedy stali .

nie si jediný, neboj Tiež si pripadám staro, facebook mám plný bábätok svojich spolužiakov, sem tam nejaká svatba a ja nič. Ale keď sa na to zatiaľ necítim, tak to podľa mňa nemá cenu hrotiť. Na deti nikdy nie je neskoro (božský kája by vedel vyprávať)

ved prave toto ,ta moja terajsia ked tuto temu nacne ja hned agresivne odvrknem a poviem si svoje ,ja sa na deti proste necitim ,ona ma 20 rokov preboha a takto zmysla ,nema ach jaj kam ten svet speje ......

Či majú ostatní usporiadané vzťahy, to predsa nevieš, vidíš len to, čo ukazujú ľudia navonok.

Niekedy ma síce napadne podobná úvaha, ale keď si vezmem tie štatistiky o 40-50% rozvodovosti... treba si dobre premyslieť, s kým sa človek rozhodne stráviť život. A na to sa musia ľudia naozaj dobre poznať. Navyše, tomu vzťahu sa treba aj venovať, aby "prežil".

Moja sestra má takú knihu o manželstve, že dvaja si musia na seba vedieť nájsť čas, vedieť sa porozprávať, držať spolu, nezabúdať na seba, aj keď prídu deti (lebo ako to tam ten psychológ zdôrazňuje- manžel tu bol pred dieťaťom)...

cORP. - nie si jediny v podobnej situacii a nie si jediny co sa opusta. Staci si ale uvedomit, ze ak nebudem stastny s niekym tak budem stastny sam. Sice to nezapada do spolocenskych konvencii ale zalezi na tom? Takze sa jednoducho prestan opustat a vychutnavaj si zivot. Tato tragedia vobec nie je taka strasna ako si ju robis sam.

Ale tu dievcinu za nos netahaj len ak ju mas ako naplast na ranu po 5 rocnom vztahu. Proste nechaj tomu cas nech sa to zahoji. Proste sa respektuj.

cORP. nemyslim si, ze cakat dieta alebo zenit sa/ vydavat sa vo veku okolo 26 rokov je cudne. Ludia su zvycajne po vysokej skole, zacinaju pracovat, su vacsinou samostatni, tak maju svatbu. Zober si ako to byvavalo niekedy ... ludia skoncili strednu skolu a kym mali 20 - 21 rokov tak uz cakali prve dieta. Zo svojho okolia vidim niekolko pripadov, kedy dievcata mali v 19-20 prve dieta a uz boli vydate. Muzi mali tiez podobny vek, neboli o moc starsi. Ja si to napriklad nedokazem ani predstavit, ja som sa narodil v case ked moj otec mal asi 21 rokov. Ja mam teraz 22 rokov a ak by som sa mal vzit do koze mojho otca, tak uz by som teoreticky mal mat 1 rocneho syna/dceru? No haha, nie dakujem Sice mam pracu a vedel by som zabezpecit rodinu aj v tejto dobe, ale jednoducho sa na to necitim a ani sa do toho nehrniem.

Ale tak treba si aj uvedomit, ze v tej dobe neexistovala taka vec ako planovane rodicovstvo a mladi sa v mnohych pripadoch brali, pretoze spolu cakali dieta. Proste sa to stalo a uz mentalita spolocnosti (rodicov) bola taka, ze aby nebola hanba pred susedmi, tak sa mladi zobrali. Samozrejme boli aj ine podmienky, bol iny rezim a pracu mala vacsina ludi, mlade rodiny dostavali byty, pripadne sa knim vedeli lahko dostat.

ved toto je to ,aktualnu polovicku mam rad ,nemozem povedat ze ju nadovsetko milujem ,to sa ani neda ,no mna mala mama v 19tich ,zobrali sa ,standardna postkomunisticka situacia ,dostali byt kedze otec je ucitel ,no ja ked si mam predstavit ze tato moja polvicka v jej veku bude mat dieta tak to je na mna moc ,ja mam sice zachvilu 26 ale na taketo veci sa tiez vobec necitim ,som zvedavy ci sa niekedy vobec na to citit budem .....

Možno aspoň úvaha mať niekedy dieťa príde s novou partnerkou.
Ale teraz sa nenechaj nanútiť, však deti by boli tie, čo by trpeli pri rozhádaných rodičoch.

cORP. napísal:som zvedavy ci sa niekedy vobec na to citit budem .....

Veď toto... . Chlap sa asi nikdy nebude cítiť na to byť otcom, to sa predsa nedá povedať, že budem dobrý foter, bez toho, aby si mal dieťa a vychovával ho. Je to podobné ako povedať, že budem dobrý šofér a pritom nemám ešte ani vodičák. Skrátka až tvoje skúsenosti z teba môžu spraviť dobrého otca alebo človeka. Mne príde, že my mladí to dnes moc riešime, moc chceme mať všetko dokonalé, vymyslené, prešpekulované a myslíme si, že ak budeme mať dobrú robotu, dobrú manželku a budeme zabezpečený, tak nás všetky problémy budú obchádzať a život pôjde hladko. Teda aspoň taká bola moja vízia kedysi. No pravda je taká, že takto to fungovať nikdy nebude. Život sa nedá naplánovať, nedajú sa určiť body, ktoré keď splním budem happy, môžem si vyložiť nohy a budem šťastný. Vždy ti prinesie nejaké sračky do cesty, ktoré musíme riešiť. Rovnako je to aj s partnerkou, či je žena dobrá zistíš pomerne rýchlo, podľa mňa stačí pár mesiacov, aby si približne vedel, čo od nej môžeš v budúcnosti čakať. No otázka je, čo pre ňu dokážem urobiť ja, lebo vždy je to o dvoch.
Veľmi obdivujem svojich starých rodičov, lebo berú život inak, než ho berieme my. Ja neviem, stíhali vychovávať deti, stavať popri tom barák, chodiť do práce a ešte sa starať o ostatné veci. A robili to radi a s úsmevom v dobe, ktorú dnes všetci odsudzujeme. Príde mi, že ľudia vtedy mali v sebe viac sily, skrátka si nelámali hlavu s takými vecami, čo riešime mi dnes. Vedeli, že problémy patria k životu a nejak im to nebralo úsmev z tváre, to obdivujem .
U mňa osobne prišiel ten skok asi po prvom roku na výške. Vtedy som pochopil, aké je všetko okolo nás divadlo. Ľudia, čo sa celý život učia mŕtve veci, ktoré dakto už vymyslel idú určovať hranice. Idú hodnotiť, kto je dobrý a kto je nula . Všetci podvádzajú a dokopy nikto nič nevie. Ale nevadí, veľa krát sa stačí len vopchať niekomu do zadku a je to. Celé mi to príde tak, že je to založené len na tom, že jeden hladí ego tomu druhému a vtedy sme všetci kamoši. Stratil sa pravý význam úspechu, kedysi som si myslel, že byť úspešný znamená robiť, čo viem a robiť to dobre. Dnes mi príde, že byť úspešný znamená mať obdiv a prestíž u druhých. Skrátka zmizol z toho ten dobrý zámer.
Celkovo mám pocit, že sa tu nemáme zle po materiálnej stránke. Väčšina má čo jesť, má kde spať, má čo nosiť, skoro každý má auto... Niekde na svete dospelý ľudia so svojimi deťmi nemajú čo jesť. To sú problémy, to je boj o holý život. My však bojujeme vo svojich hlavách, nvm čo sa stalo, no niečo z tejto modernej spoločnosti zmizlo... Niečo, vďaka čomu bola v minulosti spokojná duša.

ved toto je to ,ano ja sa necitim este na to aby som si zalozil rodinu ,resp. skor je to podla mna tym ze partnerka nieje ten ideal aky by som chcel a predstava toho ze nas navzdy bude spajat dieta alebo manzelstvo mi celkom nejde pod kozu ,chcel som nejake obdobie pockat ,ano mam ju rad ,je super no stale tomu chyba nieco co by som velmi chcel a to je asi z mojej strany laska ,som v tejto dobe nejako domyleny z toho ze sam zacinam mat pocit ze neviem co chcem uz ,pretoze vsetko co som chcel som uz mal no stratil som to ,zrejme nemam teraz nejako chut si budovat nejake rodinne zazemie ,no uvidim co spravim dalej a ako sa to vyriesi ,skor na mna dolahlo to ze naozaj aj s byvalou ta partia dost polavila nakolko sme ju mali spolocnu ,znova zijem v dedine v ktorej nepoznam skoro nikoho kedze som sa nikdy nezmieril s tym ze tu musim zit ,na druhu stranu tie svatby kamaratov a kamaratok na mna vplyvaju velmi zle ,proste mam pocit ze som zaspal dobu a oni sa uz presunuli do dalsej fazy zivota zatial co ja som sa vratil aj vinou toho rozchodu uplne na zaciatok .....

Tak sa posun niekde aj ty.

Tiez som obdobne ako ty stagnoval. Tiez mam pocit, ze uz som mal byt niekde uplne inde. Tiez som planoval manzelstvo a rodinu (dokonca 2x). Jednoducho som ale prijal realitu a ta bola,ze nie som tam kde som chcel byt a nieco treba urobit. A tak som posluchol pocity ktore som mal uz par rokov a zmenil som krajinu. Zatial je to kratko aby som cokolvek hodnotil ale napriek mnohym neprijemnostiam rastiem a posuvam sa - jednoducho pretoze inak by som neprezil.

Nemusis urobit taky radikalny krok ako ja ale skus nazriet do svojho vnutra a zistit co by si robil najradsej. Vyuzi to, ze byvanim s rodicmi ti klesaju rezijne naklady a mal by si mat aj viac casu. Porozpravaj sa o tom aj s nimi ak sa to da.

Len ked sa k niecomu odhodlas tak sa sam seba spytaj ci to nie je len utek od neprijemna alebo ci je to skutocne pre teba dobre. Pred sebou jednoducho neutecies a tak nema zmysel vobec sa o to pokusat.

no pravdupovediac davno uvazujem ako ty ze by som najradsej odisiel z tejto krajiny prec a kompletne zmenil priatelov a vsetko ,proste zacal od znova ,no nieje to lahke ,neviem za kym ist aby som si dokazal najst aj slusnu pracu a tak ,nuz uvidim ci ostanem tu alebo casom zmiznem

Tak dvere ktore sa ti zavreli po 5 rocnom vztahu zaroven otvorili dvere zivota v inej krajine. Uz je len na tebe ake mas profesionalne a jazykove schopnosti sa niekde uplatnit. Aj ked ten jazyk castokrat az taky dolezity nie je. Mam kamosa v norsku ktory je tam vyse roka a po norsky vie par slov a anglictinu tiez neovlada.

cORP. napísal:ved prave toto ,ta moja terajsia ked tuto temu nacne ja hned agresivne odvrknem a poviem si svoje ,ja sa na deti proste necitim ,ona ma 20 rokov preboha a takto zmysla ,nema ach jaj kam ten svet speje ......

Tak ona koná typicky žensky. Vek máte, si fešný, zabezpečený mladý muž, je prirodzené, že by sa nechala najradšej hneď oplodniť a zaobrúčkovať a s relatívne odrastenými, samostatnými deťmi užívať zabezpečený pohodlný život v jej mid-30´s.

Čo sa teba týka, chlapov ako ty je kopa aj medzi mojimi priateľmi. Cítia sa prázdny a chľascú. Moja rada tebe aj im je, že šancu nájsť si rovnocenú partnerku si premeškal - vidíš to aj na facebooku.
Teraz jednoducho musíš počkať, kým sa všetky tie super baby v tvojom veku rozvedú. Neboj okolo 30 budeš mať slušný zoznam rozvedených mamičiek, ktoré svet budú vidieť inak a ty budeš pre nich posledná šanca na výhru v živote.

begbeee.. ale take to snad nie, ze mu uz ostali na vybrer len jazdenky:) 26 je nizky vek, kopu vysokoskolacok konci v 23-24, zacinaju novy zivot, nove vztahy (u nas v praci mame dokonca niekolko rozumnych slobodnych bab vo veku 23-27) - az som tomu nechcel uverit
.
corp.. a ty nestresuj. teba cas netlaci, si ako vino. to neznejsie pokolenie je pod tlakom. Tebe len staci udrziavat zakladne hygienicke navyky, mat pravidelny prijem, chlastat s mierou a mas vyhrane:)

cORP: Ano, podobne to vidim, zda sa mi ze ten zivot nejak strasne rychlo leti, hlavne odkedy normalne full-time pracujem po skonceni skoly
Podla mna si ale urobil chybu ze si sa vratil k rodicom, naco sa vracat niekde, kde zdaleka nemas take pohodlie a sukromie ako ked byvas sam? Preco si neostal byvat sam ked sam pises ze zarabas dost? Vracat sa totiz k rodicom - to neni velmi "posunutie sa dalej"...

tiez som podobna vekova kategoria a facebook uz zacinam mat plny prvacikov, kedze viaceri spoluziaci zo strednej si zalozili rodiny hned po mature.

ja ale osobne neberiem svoju situaciu ako tragicku, skor naopak ako vyhodu. mozem si robit co len chcem, uzivat si a ked raz stretnem matku svojich deti, budem im mat co rozpravat

Co places a stresujes? Nemas ani 26 a robis zbytocne caviky, zbytocne sa nervujes a nezmyselme zamyslas. Mam kamaratov co maju aj 30 rokov a nemaju nic - byvaju s rodicmi, bez priatelky, bez auta, zamestaniami sa pretlkaju. Ziju z ruky do ust, ale ziju kolko je v ramci ich moznost, nezamyslaju sa nad tym a nestresuju. Ak sa zjavi zena, tak z toho vznikne vztah, mozno po case spolocne byvanie, potom hypoteka a mozno aj rodina. Nepozeraju sa, ze ci maju uz 32 alebo nie. Naopak poznam aj ludi, ktori v 24 rokoch mali vlastne byvanie a aj dieta. Myslim, ze je stale cas, hlavne u muza. Mozno budes mat 35, az vtedy stretnes tu prave, vezmete sa a zalozite rodinu, mozno bude o 10 rokov od teba mladsia a stale atraktivna. Kto vie?! Zbytocne sa tym trapis, zi dalej, uzivaj si. Ked stretnes tu pravu, tak to zistis. Ak chces odist, tak utekaj a neotacaj sa. Lepsie v mladosti a skusit to, nez neskor vobec a lutovat.

Môj otec stretol tú pravú po 40-ke (alebo to bolo tesne pred?). Určite to nevzdávaj, veď nejaký vzťah by vôbec nemal byť kľúčom ku šťastiu.

Mas pracu? mas, mas kde zlozit hlavu? mas, mas babu? mas...tak co? Neni si nou isty? rozid sa a bud sam.. vies kolko chalanov caka na babu? mnoho. Tiez som mal tvoje nazory, ale mam pomaly 30 rokov a viem ze vela veci by som robil v zivote inac a co sa tyka bab tak je to v starsom veku cim dalej horsie...