Zdravim,
mam kamaratku, ktora je az prilis depresivna, vsetko neskutocne preziva a taktiez je neskutocne naladova. Vacsinou skoro vzdy neda najavo svoje pocity a to, co si mysli. Vacsinou vzdy pridem na to, co ju trapi, ale stale su to len domnienky, kedze mi to sama nepovie. Neznesie akukolvek formu srandy, ktora sa jej tyka a rozhodi ju cokolvek a velmi casto place. Nedokazem jej vysvetlit, ze kazdy mame aspon rovnake existencne, skolske, v osobne a ine problemy v zivote, s ktorymi sa musime naucit existovat a zvladat ich, pretoze vacsina z nich nas bude aj tak sprevadzat cely zivot.

Ked jej nieco chcem dohovorit, musim byt negativny a poukazovat na jej chyby, co akurat sposobim, ze je len smutnejsia, kedze je prirodzene, ze aj najjemnesi sposob formulovania akejkolvek kritiky na vasu osobu sa znasa tazko. Taktiez sa jej bojim povedat, ze racionalne nic lepsie, ako navsteva psychologa pre nu neexistuje. Raz som jej ho doporucoval, ale radsej som to aj hned zahovoril.

Myslim si, ze ani sam psycholog by nepovedal, ze sa s tym netrap, ze je to zly clovek a ze najdi si inych ludi, pretoze aj ja sa takym mozem stat a vobec tomu nemusim byt navine.

Zalezi mi na nej, uz len preto, ze je jedna z mala s ktorymi sa nemusim bavit o chlaste, trave, pocitacovych hrach a inych hlupostiachn, nema za potrebu v jednom kuse ohovarat. Jednoducho, ona je taka hlavne kvoli svojmu okoliu, rodine, pretoze u nikoho nenachadza podporu, ci hocikoho, ked potrebuje pomoct, poukazat na to, že nieco robi zle a podobne. Nema ani normalne zaluby a zaujmy, k nicomu nebola odmalicka vedena a dlhodobo stretava bud negativnych alebo ludi, ktori jej viac beru ako davaju. Jej rozvoj osobnosti je uplne zabrzdeny.

Co mam robit, ako jej mam pomoct, ked ani sama nevie vyhodnotit, ze kto jej chce pomoct a kto len z nej potrebuje tahat informacie a zneuzivat jej ochotu. Mne je ona ako sestra a uprimne, nepomohli by ste takemu cloveku? Osobne vidim len dve moznosti. Prva je, ze sa s tym uz dalej nebudem trapit a zaoberat a budem si zit svoj zivot a zrusim s nou akykolvek kontakt, kedze ja tu jej naladovost nedokazem znasat, aj ked som jej to ani raz nedal najavo. Ale samozrejme si to vysvetli po svojom, zacne ma neznasat. Druha je, ze ak s nou kontakt nezrusim, musim jej pomoct. Bojim sa o nu, pretoze nebolo to raz, co si chcela vazne ublizit, kedze u nej tie samovrazedne myslienky, nie su len myslienkami.

Poradte. U rodiny nema takmer ziadnu podporu v nicom, v najlepsom pripade sa stretava doma len so psychickym tiranim a o jej kamarati a znamy si tiez z nej robia povacsine len srandu, alebo ju vyuzivaju. Zije si svoj vnutorny svet a ma svoje casto iracionalne nazory a pohlady na svet, ktore su vysledkom hlavne zlej, rsp takmer ziadnej vychovy od rodiny a aj od jej znamych.
Fakt neviem, co mam spravit. Ak by som jej chcel pomoct, minimalne by musela ist k psychologovi, ze by pocula aj od niekoho kompetentného to, čo jej hovorim ja a v inom pripade by musela jednoznacne odist od rodiny, zmenit kolektiv priatelov, ale s jej psychikou by to mohlo mat akurat tak velmi negativny dosledok, ze by si skutočne mohla opat ubliziť.

Co mam robit, dakujem.

pic related.

Ked nevies dostat k psychickej pomoci ju, tak sa skus aspon poradit s psychologom, psychiatrom co s tym.

práveže ludia tohto typu, ako damiamarl píše, pomoc od odborníkov plne odmietajú. Resp. odmietajú pomoc od každého, kto sa snaží. Zažíval som presne toto isté, lenže nebola to moja kamarátka ale priatelka. Tiež podobná rodina, otec pijan-tyran, staršia sestra tiež... Matka sa starala vzorne ale bola sama na tri deti a jedno agresivne hovado. Takže výchova sa neniesla v ideálnom duchu.

Zmena takéhoto človeka je extrémne ťažká. Moju priatelku zmenilo to, že otec od nich odišiel ale hlavne keď zistila, že je tehotná, takže sa snaží byť kludnejšia.

dakujem za reakcie.

Digital: ako pises, zmena takeho cloveka, alebo aspon dokazat toho cloveka samostatne pracovat na zmene je skutočne extremne tazke. Viem, ze si to cele do urcitej miery uvedomuje, ale boji sa spravit akykolvek krok a priat zan zodpovednost. Ja tiez donekonecna nevydrzim, kym sa ona rozhodne, ze mi bude verit, ze viem co hovorim a ze jej fakt dokazem pomoct. Ked ten cas pride, ked si poviem ze nevladzem, budem sa musiet rozhodnut, ci sa budem nicit tym, ze sa budem nadalej empatizovat a prezivat to cele v neschopnosti rozhodovania sa za nu. Nechcem nic nahlit a tlacit na nu, jednoducho nemozem cakat na spravny moment, kedy jej konecne poviem ze:"ze bud prijmes konecne moju pomoc alebo aspon trosku si nechas v niecom poradit, inak ja koncim s tebou lebo nevladzem."

za prve si TY musis ujasnit to najtazsie - tvoj postoj - to znamena ze ci jej chces pomoct alebo chces ujst pred nou. - je to velmi dolezite, vediet co chces ty. (zda sa to ako klise, ale musis sa rozhodnut, rozhodnutie, ktorym si budes isty, malo by byt dlhsiu dobu nemenne, tym pomozes aj jej)

no a liek na depku je jednoduchy.
- VYPADNUT -
hocikam: prechadzka, kino, sport, divadlo, spolocnost - diskoteka, vodna fajka, hotel, wellness, utulok so psikmi, postavit snehuliaka... hocico kde svoje myslenie aspon na chvilu zmeni, je to jedno co to bude. - ak zazije pozitivny zazitok, pochopi ze zivot nieje len cierny a svoje zmyslanie zmeni.

cize inymi slovami ukazat jej iny zivot ako zije.

Ja som viac menej rozhodnuty jej nejakym sposobom pomoct, no neviem vystihnut ten spravny moment
..a hlavne neviem ako ist na to, kedze nie som ani jej skutocnym surodencom a taktiez ani jej frajerom. Taktiez by nebolo vhodne, keby som sa jej snazil pomoct a mala by priatela. Kedze je uzavreta, vela veci vyhodnocuje po svojom a casto kona nelogicky a jednym z dosledkov je ze mi vela veci taji.
Keby bola aspon osobnostou, ale ona je len clovek, ktory sa hlada a pri kazdej prkotine kona uplne nezmyselne, cim si len dalej komplikuje zivot. Prave preto rozmyslam, ze ci to je odomna nevyhnutne, pretoze jej v podstate nie som nic.
Keby som aspon dokazal vystihnut spravny momet a porozpravat sa snou a riadne si to vydiskutovat... ale taktiez by to mohlo skoncit, zeby sa len urazila, alebo nieco podobne a nakoniec, po nejakej dobe by ma skontaktovala, bez reakcie na tento posledny rozhovor a spravala sa ku mne ako keby sa nic nestalo ...

pokial ma zabezpecene zakladne a pokrocile potreby tak je to velmi jednoduche. teda pokial ma kde byvat, ma dostatok penazi, je zdrava, nema vazny problem, (mafia jej nechce podpalit barak) ... netrapi ju skola, v posteli to klape. (vela zien to ale neprizna, a potom ked narazi na niekoho kto to vie, tak lietaju stastim) tak ako pisem je riesenie velmi jednoduche. a tym riesenim je ADRENALIN ....

ver mi ....

vymysli si adrenalinove riesenia, motokary, lezecku stenu, bunjeejumping, horsku cyklistiku, lyzovanie, nieco co ti doda poriadny adrenalin a to vacsinu tychto ludi zresetuje a su v pohode, mieru ale musi kazdy odhadnut ssam. . . .

Zdravím, aby v tejto téme neboli len rady a návrhy na riešenia, tak napíšem ako to celé dopadlo. Človek ktorého rozvoj je aj v pokročilom veku a je stále v takmer začiatočnej fáze duševného vývoja nejde pomôct, pokial vam okolnosti neprajú. To znamená ze som to už ďalej s ňou nezvládal a ukončil aj vzhľadom na jej nezáujem. Veľmi ma to mrzí a dlho bude. Ju viac prirodzene lákajú veci, ktore jej nič nedajú a mám pocit, ze ona takto nespraví ani len tú výšku. Pokial by sa nestýkala s ľudmi, s ktorými sa stýka, vyhral by som v tomto seba-obetavom boji ja. Bojovať proti naivite, ktorá panuje medzi mládežou rozum len tak nezvíťazí. Zrušil som s ňou akýkoľvek kontakt a nech si robí co chce. Ju to nezaujíma a mňa dosť bolí. Týmto by som tému ukončil, ale aj negatívny výsledok je výsledok a krokom vpred.

Mne príde celkom pozitívny.

Predmet tejto konverzácie je "depresivny priatel" a hoci mi to podľa popisu spomínanej osoby veľmi depresiu nevystihuje, musím ťa bez pochýb upozorniť, že ak máš naozajstné podozrenie že má depresívne stavy, snaž sa jej zo srdca aspoň nejak pomôcť, alebo oznámiť jej problémy niekomu, kto to vie urobiť za teba.

Depresia sa ako slovo používa veľmi nesprávne a na ľahkú váhu. Depresia nieje sranda. Depresia bráni prežívať život. Depresia zabíja.