Ahoj, mám taký problém ktorý ma už dlhšiu dobu hrozne žerie a neviem ako sa k nemu mám postaviť. O týždeň maturujem, študujem na SPŠ odbor Pozemné staviteľstvo. Po 4 rokoch som zistil že ma to vôbec nebaví a nemám k tomu žiaden vzťah, šiel som tam v podstate len preto, pretože ma na tú školu nahovoril otec. Ten sa ale nakoniec s mamou rozviedol a rozhodol sa na nás zabudnúť... ja som si neskôr samozrejme uvedomil že to nebolo moje rozhodnutie a stratil som pre všetko nadšenie. Som v podstate z obyčajnej rodiny kde tituly budete márne hľadať, ale som nesmierne šťastný že mám rodinu takú, akú mám. Starí rodičia aj s mamou so mnou počítajú a podporujú ma, ale je vo mne niečo čo ma dennodenne zvnútra drví a desí. A to, že neviem čo od života chcem, chcem byť šťastný, ale nemám žiadnu predstavu o tom, čo chcem v živote robiť. Neviem ani len čo ma baví a na čo mám talent, ak vôbec nejaký mám. Chýba mi motivácia a ešte k tomu som si zvykol byť negativista s veľmi nízkym sebavedomím. Asi každý z nás chcel/chce niečo v živote dokázať, alebo byť šťastný, ale čo mám začať robiť aby som pre to získal aspoň nejaké predpoklady? Cítim sa hrozne slabý v porovnaní s väčšinou ľudí okolo mňa ktorí to buď majú v hlave jasné, alebo sa o to vôbec nezaujímajú a ani ich to netrápi. Už sa to všetko na mne začína podpisovať a ľudia si to začínajú všímať. Dennodenná rutina, dokonca aj jedlo mi už chutí totálne rovnako. Ak by som sa mal ešte opísať, tak som dosť tichý typ, samotár, rád nad rôznymi vecami premýšľam a dosť často som duchom mimo. Väčšinu dňa trávim vo svojej fantázii ako v reálnom živote, často sa prichytím ako sa doma hrajem na niekoho, kto nie som, napr. nejakú postavu z filmu a pod. Už tak sa cítim dosť pošahane a ešte toto. Na verejnosti som to vždy dokázal zamaskovať a chovať sa úplne prirodzene, ale už to nie je také ľahké, ako by tie pocity boli stále silnejšie. Večer idem spať (spím 8 hodín denne) a ráno sa znova zobudím unavený a spotený. Ani sa nepamätám kedy sa mi snívalo niečo normálne.

Ináč, čo sa týka školy, tak známky mám dobré, priemer vždy pod 2. Aj by som chcel ísť na vysokú školu, ale neviem sa rozhodnúť na akú, alebo či mám pokračovať v mojom odbore. Budem rád za každé vyjadrenie. Ďakujem.

co ta bavi, resp v com si dobry?

co by si chcel pocut (teda citat)

myslim si, ze problem s tym "co chcem v zivote SKUTOCNE robit" ma viacero z nas, ak nie tak ma opravte ako ste nato prisli, alebo kto vas k tomu dotlacil, pripadne kto vas kam dohodil
a teraz nemyslim veci typu kozmonaut a smetiar

su dve veci ako to vyriesit:
1. "odborna" pomoc psychologa
2. skusat co "ta bavi"

v prvom rade ale musis zmenit svoje myslenie a nevidiet veci cierne, potom pojde vsetko lahsie.

v tvojej situacii - zmaturuj... a potom si skus hladat robotu a rovno dat prihlasku na skolu, ktora by ta asi bavila. nastup je az v septembri takze ak si najdes robotu, mas cas premyslat a rozhodovat.
(preco to pisem, lebo potom v septembri mozes vyberat z viacero moznosti, tak aby nebolo neskoro)

No, ako malý, keď bolo všetko jednoduchšie tak som si hrozne užíval kreslenie a môj najväčší vzor bol Jim Carrey heh. Cítim, že sa viac uberám tým umeleckým smerom ako technickým. Baví ma, mať na ľudí nejaký vplyv. Robiť pre nich niečo, v tom vidím určite najväčší zmysel.

Musím ťa sklamať, ale Jim Carrey z teba nebude. Takíto ľudia sú na rozdiel od teba veľmi extrovertní a pochybujem, že z utiahnutého introverta by sa z teba švihnutím prútika stal extrovert, ktorý baví ľudí.

Ja by som ti poradil si buď nájsť nejakú partu ľudí, s ktorými by si mohol párkrát do týždňa niekam zbehnúť alebo vyhľadať odbornú pomoc - teda psychológa, lebo tá samota ťa očividne zožiera. Ak si nebudeš vedieť sám poradiť, neodsudzoval by som túto možnosť, lebo sa môžeš dostať ešte do väčších depiek, z ktorých sa potom budeš vysekávať ťažko.

no ono je to tak, ze je len malo ludi, ktori robia to co chcu a co ich bavi. my ostatni sme len zamestani. Kedze nevies co chces v zivote dosiahnut (a kto ked ma 19 vie?) tak by si si mal urcit nejake strednodobe ciele, ako napr. ukoncit VS do 5 rokov. nejaku si zvol, nieco co by ta aj mohlo bavit a venuj sa tomu. ak mozes chod mimo bydliska na internat, napr. kludne aj do CR. pocas studia sa toho moze vela zmenit, mozes stretnut daku babu, oplodnit ju a zo skoly mozes vyjst ako otec, co ty vies. mozes sa na VS vykaslat a robit nejaku robotu, pripadne ist kktovat do zahranicia.

ak ti mozem poradit (a nechces sa venovat IT sfere) chod na skolu a dostuduj ju. a pocas tych 5 rokov, okrem chlastaciek a je*aciek mozes aj premyslat co budes robit az tu skolu dokoncis.

Pravda je taka, ze 80percent ludi robi nieco co ich nebavi. A zvysnych 20percent robit zamestnanie ktore ich bavi ciastocne. Casom prides na to, ze zivot nie je o tom ze co cloveka bavi a co nie, ale ze sa veci proste musia vykonat a ty sa prinutis to urobit tak aby sa ti to ale uplne nezhnusilo. A este nieco:aj keby si nasiel cinnost ktora ta teraz naplna a bavi, tak vedz, ze nie je iste ci ta bude bavit aj o 5,10,20 rokov.
Opytaj sa sam seba kolkych poznas ludi ktori robia tu istu cinnost 20rokov 8-9hodin denne a stale ich uprimne bavi? takych je velmi malo..

Sám som mal také obdobia, ráno som vstal, čumel jak peň von oknom pri raňajkách a bol zúfalý z toho, že nič nie je tak ako som chcel. A potom som začal byť vďačný za to čo mám, mám kde spať, mám čo jesť, vzdelávam sa, snažím sa pomáhať tým, ktorý to potrebujú. Proste tá vďačnosť za to, čo máš je úžasná vec. Zrazu pochopíš, že to nie je vôbec samozrejmé a si spokojnejší.

Ver mi, ani ja nvm presne čo chcem robiť. Viem, že chcem mať fajn ženskú po boku, starať sa o rodinu, urobiť si nejaké decká, postaviť barák, skúsiť čo ma láka, byť dobrým priateľom a mať toľko peňazí, aby som sa nemusel stresovať z čoho sa zajtra najem. Vôbec netuším jak sa k tomu dostanem, teda myslím zamestnanie. Netuším čo ma bude živiť. Málokedy človeka živí to, čo ho baví. Je to obrovská škoda, avšak aby ťa živilo to, čo ťa baví, to chce veľmi veľa investovaného času a nebude to hneď. Z tohto pohľadu je výhodné byť zamestnanec, dostaneš každý mesiac svoje prachy v ten istý deň. Často nad tým premýšľam, čo by som chcel robiť, aká práca by ma "nezabíjala" a zarobil by som pri nej slušne.

Vypusti stres a obavy. Máš hodnoty a nechceš byť nula, inak by si sem nepísal. Len máš krízu, lebo momentálne sa ti zdá všetko bezvýznamné, bezcielne a zbytočné. Vyser sa na psychológa a radšej si kúp nejaké dobré knihy o tom, čo ťa zaujíma. Poznávaj sám seba, neber to tak vážne a daj svojmu životu nejaký drive, daj mu trochu šťavy. Maluj, hraj, čokoľvek, rob to, čo ti prináša radosť do života.

Btw zelovoc spomenul j*bačky , veru úplne s ním súhlasím. Mať frajerku/ky ťa postaví... na nohy .

Keď sa pozrieš na nejakých úspešných ľudí, úspešných hercov, podnikateľov, ľudí čo precestovali svet, vrcholových športovcov. Sú to ľudia ktorí sa od ostatných výrazne odlišujú, ale nie výzorom, skôr v sebe nesú úplne odlišného ducha. Mojimi očami je nemožné sa im vyrovnať, pretože sa mi to jednoducho nemožná zdá. Môj dedko mi vravieval že ak by to všetko bolo ľahko dosiahnuteľné, robil by to potom úplne každý. Kde je teraz pravda?

a naozaj tak velmi tuzis byt uspesny herec,podnikatel? Nestacilo by ti byt proste iba uplne obycajny clovek s beznymi radostami/starostami?

Neber reči od goga do úvahy a choď si za svojím, nič nie je nemožné.

nevravím že po tom neviem ako túžim, obyčajný život je tiež život, má svoje čaro.. ale život mi príde oveľa farebnejší a pestrejší.. možno to je tým že ma v detstve nemal kto nasmerovať, rodičov som mal dobrých, ale nikdy sa nezaujímali o moje hobby, alebo talenty a vyložene som o to záujem mal. Neustále som bol hladný po vedomostiach, informáciách, všetko som chcel skúsiť, ale nikdy som nič nezačal. Budem mať 20 a nikdy som nebol nikde na dovolenke, nevidel naživo more, to sú veci ktoré mi už neskutočne lezú na mozog.. Ja proste potrebujem zážitky, potrebujem vidieť veci, nie len o nich čítať, potrebujem ich cítiť a zažiť. Pre mňa je môj vek a to ako dlho som tu, len obyčajné mrhanie... nikomu nie som prospešný.. len obyčajný pajác..

na tvojom mieste by som si dal prihlasku na nejaku lahsiu vysku s moznostou erazmu. popri skole vycestujes, spoznas trosku ine kultury, svet, ludi a mozno sa najdes. zufas ako keby si mal 35 a este stale sa nenasiel
velmi malo ludi malo v tomto jasno pred maturitou. vyska ti da priestor sa vysantit a 5-6 rokov je dost casu na to, aby si prisiel na to co dalej.

na herectvo ozaj radsej zabudni, tam by si nevydrzal asi ani semester a potom by si bol v este vacsich srackach. ist si za svojim snom je sice pekne, ale netreba zabudat na realitu a skutocne kvality, ktore mas (aj ked hranie sa na niekoho vo volnom case moze byt dobry trening , ale herca introverta som veru este nevidel)

meatboy napísal:nevravím že po tom neviem ako túžim, obyčajný život je tiež život, má svoje čaro.. ale život mi príde oveľa farebnejší a pestrejší.. možno to je tým že ma v detstve nemal kto nasmerovať, rodičov som mal dobrých, ale nikdy sa nezaujímali o moje hobby, alebo talenty a vyložene som o to záujem mal. Neustále som bol hladný po vedomostiach, informáciách, všetko som chcel skúsiť, ale nikdy som nič nezačal. Budem mať 20 a nikdy som nebol nikde na dovolenke, nevidel naživo more, to sú veci ktoré mi už neskutočne lezú na mozog.. Ja proste potrebujem zážitky, potrebujem vidieť veci, nie len o nich čítať, potrebujem ich cítiť a zažiť. Pre mňa je môj vek a to ako dlho som tu, len obyčajné mrhanie... nikomu nie som prospešný.. len obyčajný pajác..

Ved si svoj problem uz sam pomenoval, len si to neuvedomujes. Nikdy si nic neskusil, nikdy si sa nicomu nevenoval, nic nezazil, len ides po zivotnej osnove ktora ti bola predlozena este skor nez si mal sancu sa k nej vyjadrit. Dokonci skolu, zbal sa a chod prec. Je jedno kam, hocikam, je jedno ci do ineho mesta do podradnej prace, do anglicka do tovarne na parky alebo do ameriky robit strechy. Proste vypadni. Az vtedy sa ti oci otvoria, az ked o par rokov budes mat nieco za sebou tak nadobudnes pocit ze si spoznal svet mimo domova a vies si s pribliznou predstavou vybrat cestu dalej. Teraz to nedokazes, nemas z coho cerpat, nemas dostatok informacii alebo ako si to nazval ty, zazitkov. Proste niekam odid, nehladaj stastie, nehladaj perspektivnu pracu ani nieco co ta bavi. Len odid, az neskor pride to ostatne, same od seba a uplne prirodzene.

Az vtedy prestanes zit vo svojej hlave a zacnes zit naozaj. Az vtedy sa ti podari prestat byt introvertom a zacnes spoznavat ludi. Zoznam a skamarat sa s kazdym s kym mozes, lebo su to prave priatelia ktori ta zoberu tam kde by si sa sam nedostal, lebo by si ani nechcel ist. Potom uz zazitky prestanu byt v tvojom zivote nedostatkovym tovarom.

Vyber sa na cestu, inak ta nikdy nebude bavit kracat.

no aky pekny prispevok. az mi slza vyhrkla

Necital som to cele, nechcelo sa mi , ale ak uz mas zaklad zo stavebnej priemyslovky a bavi ta kreslenie, nechcel by si sa uberat smerom architektura (FA STU, VSVU (ale tam si uz asi premeskal prijimacky)) alebo zahradna architektura v Nitre, alebo nieco na tento sposob? Technicke zakladky ktore mas by sa ti hodili, ale je to predsa len trosku tvorivejsia cinnost.

Vďaka za príspevky, už zrejme tuším čo so sebou.. zatiaľ som rozhodnutý že si pošlem príhlášku na TUKE - stavebná fakulta, hneď po ústnej maturite vyrážam do holandska na brigádu a chcel by som urobiť prijímačky na architektúru a urbanizmus (aj keď berú len 16 ľudí), ale skúsiť to môžem a keď sa pošťastí tak prestúpim.. Máte niekto nejaké informácie o tej fakulte? Chcel by som tam ísť, pretože vzhľadom k mojim základom zo strednej by mi učenie nezaberalo veľa času a mohol by som sa venovať kresleniu.

Ešte raz ďakujem.

Prečítal som tvoje príspevky, a videl tam kúsok seba, aspoň pri niektorých veciach. Kašli na všetkých ktorý hovoria že sa niečo nedá a odhovárajú ťa od vecí ktoré ťa bavia, ak rád kreslíš tak kresli. Bez ohľadu na to či ťa zoberú na nejakú smiešnu školu, a bez ohľadu na to čo si o tom myslia ostatný. Choď si stále za svojim (kľudne aj bez školy) a nenechaj sa stiahnuť dole, počúvaj svoj vnútorný hlas.

Keď som mal 16, tak som sa jedného krásneho rána zobudil a povedal si, že budem grafik. A tak sa aj stalo, aké jednoduché... však?