Ahojte!

Velakrat sa prichytim pri tom, ze myslim velmi negativne, co sa mojho vztahu tyka. Napadaju mi chyby toho druheho, dovody, preco by nas vztah mohol stroskotat. Ked sa nieco nevydari, nie je upratane (byvame spolu) alebo ja nestiham svoje veci, velakrat mi napadne, ze on je ta pricina. Ale
Svojho chalana lubim a velmi mi zalezi na nom a nasom vztahu. Chcela by som sa naucit viac si nas vztah uzivat a tesit sa zo zivota bez toho, aby mi to kazili pochmurne myslienky na rozdiely medzi nami a rozchod. Moj negativizmus zrejme prameni v tom, ze mojim rodicom vztah nevysiel (ja ho povazujem priam za katastrofu). Preto som asi dost skepticka, co sa vztahov tyka. Pritom je toto moj prvy vztah a sme vyse 2r spolu, prakticky nemame ziadne problemy.

Otazka: Mate nejake tipy, rady, ako sa naucit viac pozitivne mysliet vo vztahu? Ako prekonat negativne myslienky, resp. sa im uplne vyhnut?

Dik za rady

treba si nájsť na seba viac času, zažívať výlety, kiná, cukrárne.. čokoľvek na čo sa dobre spomína aby myšlienky na pekné chvíle prevážili tie negatívne. Aby keď ti napadne že by ti bolo lepšie bez neho v zápätí dostaneš ranu z druhej strany mozgu že je ti s ním úžasne a kde inde by si našla takého chlapa

no a samozrejme sa o tých problémoch porozprávať aby sa eliminovali. Ak neupratuje, treba sa o tom porozprávať že takto domácnosť nefunguje. Ak máš zase ty nejaké neduhy, treba na tom zapracovať aby mal aj on motiváciu sa zmeniť. Alebo sa dohodnite že ty budeš upratovať, ale on bude robiť zase niečo iné aby ťa odbremenil (chodiť na nákupy napr.)

Inak po dvoch rokoch akurát prechádza tá prvotná zamilovanosť, tak takéto myšlienky sú asi celkom normálne. Ružové okuliare idú pomaly dole, a začínate si zvykať na stereotyp

Ja som bol na tom pri predošlom vzťahu trochu podobne - síce som nad tým nerozmýšľal stále, ale vadili mi niektoré povahové črty priateľky, ktoré sa samozrejme veľmi zmeniť nedali. Nad tým som ale rozmýšľal len vtedy, keď sme neboli spolu. Naopak vždy keď sme spolu boli, prežívali sme väčšinou krásne chvíle, čo bolo dané asi aj tým, že sme sa videli len cez víkendy. Takže súhlasím s audiotrackovou radou - treba spolu prežiť čo najviac pekných zážitkov, aby si spomínala skôr na tie ako na veci, ktoré ti na ňom vadia. Nakoniec ten môj vzťah stroskotal kvôli diaľke, ale nie kvôli tomu, že by sme si ľudsky nesadli.

Teraz sa dokonca rysuje situácia, že by bývalá priateľka mohla zakotviť v rovnakom meste ako ja. Z jej strany je message jasná - nedokázala by so mnou byť len kamarátka, pretože ju stále priťahujem, údajne by sa so mnou radšej vôbec nestýkala Ja som však zmätený a neviem, či sa oplatí vracať naspäť do vzťahu, ktorý už raz stroskotal, aj keď to bolo pre príčinu, ktorá by bola presťahovaním sa do rovnakého mesta vyriešená

P.S.: kathleen, mohol by som mať na teba otázku na telo? Pamätám si, že si silná kresťanka a odmietaš sex pred svadbou. Je tvoj priateľ tiež nábožensky založený? Nedokážem si totiž predstaviť, aký chlap by dokázal prežiť 2 roky vo vzťahu bez sexu, ak by o tom nemal tak silné presvedčenie ako ty...

Diki. Suhlasim, ze po 2r zacina stereotyp. Ale ja mam tie negativne myslienky od zaciatku, proste je to v mojej hlave a chcem to uplne eliminovat, lebo si myslim, ze to potom ovplyvnuje moje spravanie. Proste som zbytocne vazna a napäta.. a koho potom bavi chodit s takym clovekom do kina a spolocnosti? (zvelicene povedane)

Cize, v podstate mi ide o pozitivne myslenie celkovo. Ak mate nejaku knihu, clanok, etc. co by ste odporucili, sem s tym

PS: S tym upratovanim etc. to klape celkom dobre. Ked si ja stazujem, ze zasa upratujem JA, tak mi moja polovicka povie, ze posledny mesiac vynasal smeti ON a sme si kvit

Mesiac, pol roka, dva roky... stereotyp príde v momente, keď zanevrieš na ten vzťah. U mňa v minulosti dosť častý problém, proste prešli možno dva mesiace a u väčšiny dievčat som cítil niečo takéto: Toto je proste nuda, je panovačná, tvrdohlavá, nič moc ani nevymyslí, stále musím všetko riešiť ja, určite je tam vonku nejaká lepšia. A tak som sa sa rozišiel proste. Lenže potom som sa zamyslel, že koľko vydrží vzťah zaujímavý? A dospel som k zaujímavej odpovedi Pokiaľ sa dvaja majú radi a záleží im na spoločnom vzťahu tak bude zaujímavý dokým budete dýchať spoločný vzduch.

Je to tak, v podstate vždy záleží len na tom, kto si ty a kto je ten, s kým chodíš. Moc mi nepomohlo neustále sa rozchádzať a zase skúšať, tie vzťahy neboli o moc iné ako tie pred tým a vieš prečo? Mali jednu spoločnú vec, teda vlastne osobu mňa. Dneska sa už pri týchto problémoch toľko nepozastavujem, lebo sa riadim tým čo ti napísal Audiotrack v prvých vetách jeho príspevku, snažím sa s frajerkou žiť, chodíme na výletíky, chodíme na akcie a občas len tak leňošíme doma spolu, keď sa nám nič nechce, pomáhame si, vytvárame dačo spoločné... to sú presne veci, na ktorých ten vzťah vybuduješ. Verím tomu, že to chápeš aj sama, veď za 2 roky ste už isto robili kadečo spolu. Ja na tvojom mieste by som skúsil možno navrhnúť nejaké svoje nápady, že čo by som chcel robiť, kam by som sa chcel ísť pozrieť to za prvé.

A potom je tu ten "negativizmus" tvoj. Schválne to píšem v úvodzovkách, lebo to netreba brať až tak vážne. Pozri, každý z nás kto mal dlhší vzťah veľmi dobre vie, že sú veci, ktoré ti budú vadiť na tom druhom a moc s tým nič neurobíš. Otázka je, že ako veľmi ti tie chyby vadia? Myslíš, že sú hodné rozchodu? Ak áno, tak choď a nájdi si chlapa, s ktorým si sadneš viac, no ak sú to drobnosti, tak sa s tým dá v pohode vyrovnať. Moja frajerka je pred krámami ako šialená, mňa ide rozje**ať skoro každý mesiac... ale vymením ju? Nevymením, lebo to tak bude s každou babou... Občas má poznámky na svoju postavu, ale vymením ju preto? Nevymením, lebo to robí skoro každá žena... Občas do mňa pindá, že jej dávam málo lásky, no vymením ju a nájdem si inú, čo nepotrebuje toľko lásky? Nie nevymením, lebo viem, že jej na mne záleží a chce aby som ju mal rád. To sú také bežné problémy, ktoré ťa neobídu nech budeš chodiť s hocikým.

Potom sú tu problémy vážnejšie, o ktorých sa s ňou vždy porozprávam. Niekedy nestačí iba raz, niekedy je potrebné to omielať dookola, kým si to neuvedomí tá druhá strana. Niekedy kvôli tomu treba urobiť poriadnu hádku... . Vieš ako to chodí... a sú veci, ktoré ten druhý bude robiť stále, sú to chyby, ktoré sú súčasťou jeho osobnosti. Ide o to, prečo ho máš rada, prečo si s ním už dva roky. Ak je to len so zotrvačnosti tak bež preč a nájdi si iného... No ak ti bude chýbať jeho smiech, ak ti bude chýbať to, že ťa vedel potešiť, keď si bola smutná, ak ti bude chýbať jeho podpora a jeho úprimnosť, tak urobíš obrovskú chybu, ak to všetko zahodíš. Lebo to sú veci, ktoré nenájdeš u každého...

niekedy je dobre spravit nieco, co necaka a na oplatku zas spravi nieco take on (ak mu to dopne ).
Ja to tak robim tiez, snazim sa polovicku prekvapit tym, ze vyluxujem byt ked to necaka, aj ked to stiham len tak-tak po praci, ale potesi ma ked si to vsimne. Je to pre mna este lepsi pocit ako ked nieco spravi ona

Stereotypu sa nejak zvlast nebojim (chodime na vylety, do kina, do sauny, behat, na veceru..). Ale viackrat mi uz povedal, ze rozmyslam prilis negativne, alebo pocuvam depresivnu hudbu, demotivujem ho pri plneni jeho cielov, alebo ze pritahujem ludi s problemami a negativnym myslenim. Niekedy proste poviem historku, ktora ma byt vtipna a jemu pride smutna. Alebo si pustim hudbu, aby som sa rano dobre naladila a na neho posobi depresivne. Alebo ked sa spyta, o com sme sa bavili s kamaratkou pri kave, tak mu poviem o problemoch. A on ma zrazu v polke vety prerusi, ze to uz nevladze pocuvat. Alebo si z neho trochu utahujem a on uplne zosmutnie, ze to bolo hnusne.

Pritom som sa vzdy povazovala za optimistu a vobec som nevnimala, ze som asi cynik. (Sice, obcas mi kamarati ironicky povedia, ze "viem povzbudit".) Ale ak ma clovek, s ktorym som kazdy den, musi upozornit, ze na neho negativne vplyvam, tak asi je chyba vo mne. Lebo som si ista, ze on ma dost silne nervy a nie je nejaka padavka. A k tomu ma rad cierny humor.

Akoze, zjavne moje plusy prevysuju moj negativizmus. Ale aj tak mu nechcem zneprijemnovat zivot alebo ho deprimovat.

ale toto su co za hluposti (depresivna hudba, smutna historka, kava..k*rva 90% ludi si chodi na pivo/kavu ponadavat:). chalana ocividne zerie nieco ine (napr.: nenapadne smerujem na otazku od Pilifa:)
.
"Ale aj tak mu nechcem zneprijemnovat zivot alebo ho deprimovat" - este sa nazabudni vecer zbicovat a prevzat na seba hriechy sveta. Zenska nestastna.. havu hore, vystri chrbat, vypni hrud, nahod usmev.

lumir, tvoja odpoved pobavila (ako vzdy)
Pilifovi som odpisala, ze zijem ako ateistka. takze ked ho daco zerie, netusim co. v kazdom pripade, bicovat sa nejdem, ale zrejme je co vylepsovat.

Caute vtisnem sa do temy ked mozem Buduci tyzden ideme s priatelkou spolu do Rakuska za pracou asi na 3 mesiace budeme pracovat spolu ako casnici v jednej horskej chate kde je brutalny stres a vela prace. Bojim sa aby sa nas vztah nejak nepokazil. Sme spolu asi len pol roka, lubime sa no ja som dost ziarlivy aj take blbosti ze sa rozprava s nejakym chlapcom a smeje sa na nejakom vtipe alebo nieco podobne. Viem ze by ma nepodviedla ale vadi mi to proste. Dali by ste mi nejake rady ?

Nežiarli. Nič iné ti nikto neporadí.
Flirtovať s ňou budú stále, hlavne po večeroch, lebo je čašníčka. Usmievať sa musí stále, lebo musí pôsobiť príjemne. Budete spolu robiť aj bývať, no mali by ste si dať sem tam nejaké voľno každý osamote, alebo proste len tak niekde spolu vypadnúť.

Dyfo: Tebe nejde nic poradit, len to, aby si neziarlil.

S tou ziarlivostou to budes mat v zivote este velmi tazke... A cim viac ju budes izolovat, tym viac sa v nej bude dusit chut si pospasovat s niekym inym...

opatrne so ziarlivostou. Pretoze to velmi rychlo moze prerast do chorobnej ziarlivosti a z toho sa clovek dostava uz len velmi tazko. Urcite to nejako treba riesit, lebo aj to moze byt dovod preco s tebou nebude chciet zostat. Kazdy potrebuje svoju volnost

Uz teraz tej dievcine nezavidim ziarlivostne sceny.

@kathleen
No takze vezmi si to takto. Preboha preco by si mala vôbec mysliet nejak negativne a mat problem s tesenim so zivota?! Nemas najmensi dovod.
Si to porovnaj somnou... ja mam 20 rokov este som nikdy nepobozkal zenu a nemam skoro ziadnych kamaratov. ( Ano teen roky v pi*** hlavne vdaka PC a zlemu zmyslaniu )
Takze teraz mi znova povec ze myslis negativne a ze ti to brani v teseni zo zivota

@Dyfo
Boze neziarli jednoducho. Nic dobre z toho NIE JE. Moze sa stat ze sa bude citit izolovana a budes ju svojim spravanim vlastne obmedzovat a vkuse kontrolovat. Moze to navodit aj dojem ze jej proste neveris.

Diki za rady. S odstupom casu a pribudajucimi pozitivnymi zazitakmi / spomienkami mam subjektivne z nasho vztahu stale lepsi pocit