Mám 18 a žijem s mamou je učiteľka s tým že otec je **** a pár rokov som ho nevidel, kedysi sme počítali každý cent kvôli otcovy, teraz po rozvode počítame tak každých 10euro. Ja osobne som veľmi šporovlivý typ a cez brigády a dotácie od starých rodičov sa mi podarilo pokúpiť si všetko čo mi chýbalo (smartphone, PC na učenie (bez gpu), arduino, ps3, atď.) a ešte aj našetriť pre mňa dosť veľa peňazí (okolo 1000euro).
Keď sa dostaneme k tým našetreným peniazom začína môj problém, o rok idem na vysokú (brno?) a nie je úplne isté ako to budem financovať keďže mama mi nemôže dať polku výplaty len tak. Preto síce neviem načo tie peniaze šetrím ale je mi ich lúto minúť aj keď by som chcel. To pretože vždy potrebujem mať všetko naplávanové a tentokrát to nejde a neistota mi to nedovolí. Napr. teraz sa mi pokazilo ps3 a aj keď by som si mohol kúpiť 3 skoro nové konzoly nekúpim si ani jednu lebo je mi lúto minúť tie peniaze.. a tak sa dostávam do začarovaného kruhu pretože je mi lúto peniaze minúť ale zároveň ma serie aj keď si tú vec ktorú chcem nekúpim. Potom už ani neviem posúdiť či tú vec naozaj potrebujem alebo ma len opili reklamy. Má niekto podobný problém?? Zistil som že ma to dosť seriózne serie a kazí mi to náladu tak by som s tým chcel niečo robiť, len neviem či nekupovať nič alebo kúpiť všetko